Videli sme Gravity, jeden z najambicióznejších filmov tohto roku. Podarilo sa režisérovi Alfonsovi Cuarónovi priviesť najlepší vesmírny film po dlhých rokoch?
Občas sa stane, že ma do kina dostanú až recenzie a ohlasy na filmy, čo je práve prípad Gravity. Snímka ma upútala ihneď, ale myslel som si, že BR-Rip mi bude stačiť. Omyl. Alfonso Cuarón si dal 7-ročnú pauzu, aby si oddýchol, načerpal inšpiráciu a mohol nám tak priniesť jeden z najväčších vesmírnych filmov vôbec. Pritom neuvidíte smrteľné lúče, emzákov ani desiatky hrdinských úmrtí. Dostanete len emócie, neuveriteľnú atmosféru, dve skvelé postavy a nekonečný vesmír. Strach z neho, z nekonečného prázdna, ktoré vás pohltí, je cítiť už z trailerov. Čo sa však deje vo filme (aj keď to nedokážem porovnať, čo asi nikto z nás) vynikajúco odráža realitu. Nemáte sa čoho chytiť, nemá vám kto pomôcť, v nekonečnom tichu sa len vzďaľujete Zemi a všetkému živému.
Hneď od prvých minút premietania som pochopil, že Gravity je jedným z filmov, ktoré proste musíte vidieť v kine, za skvelého ozvučenia a obrazu. Nie som zástancom 3D, dá sa povedať, že ho vôbec nemám rád, ale projekt Cuaróna a všetkých ľudí, ktorí pracovali na tomto neuveriteľnom vizuálnom zážitku, mi dáva facku a rozhodne žmýka z 3D všetko, na čo bolo (resp. malo byť) vyvinuté. Dva alebo trikrát som sa len pozastavil nad obyčajnými skrutkami, ktoré ma fascinovali. Obrazová stránka filmu je nielen kvalitná, ale je vlastne dokonalá. Neočakávajte príbeh, neočakávajte hlboké myšlienky, zoznámte sa s pocitmi a strachom postáv za 90 minút, pretože vám to pomôže v celkovom pojatí filmu. Vcíťte sa do nich, do ich strachu, nádeje i radosti.
Na začiatku nechýba pár úsmevných scén, ktoré v priebehu pár sekúnd vystrieda hrozivý obraz trosiek rútiacich sa na vás priamo z plátna. Práve prelety trosiek sú geniálne zvládnuté. Určite sa zamerajte na detaily, na ničenie jediných nádejí pre záchranu našich protagonistov. Po celý čas filmu je teda cítiť beznádej. Práve tá je hlavnou emóciou filmu spoločne so strachom. Na začiatku to je strach z prázdnoty vesmíru, do ktorého je jedna z hlavných postáv unášaná, neskôr je to strach zo smrti. Tá sa nezastaviteľne blíži a trosky bohužiaľ zmietli zo stola všetky možnosti návratu na Zem. Alebo?
Čo sa týka zvukovej stránky, okrem soundtracku a hlasov hercov toho veľa počuť nebudete. Ako určite viete, vo vesmíre nie je nič, čo by prenášalo zvuk a tak sa ich dočkáte až vo vnútri staníc či modulov. Keďže sa nemusela prikláňať veľká pozornosť okolitým zvukom, autori sa zamerali hlavne na hudobnú kompozíciu, ktorú zložil Steven Price. Podarilo sa mu to na výbornú. Hudba dokonale dotvára atmosféru, ktorá je v niektorých momentoch neskutočná, inokedy zase trochu slabá, ale udržať tempo filmu po 90 minút je proste nemožné.
V priebehu filmu sa budete častokrát prikláňať ku Clooneyho postave, je to sčasti aj scenárom, určite však vďaka bezchybnému výkonu chlapského osadenstva. Je škoda, že sme si ho neužili viac a hlavnú postavu si zahrá Bullock, ktorá síce predviedla jeden z najlepších výkonov vo svojom živote a vadila mi asi iba raz, stále to je len Sandra Bullock. Musím ale povedať, že bola jedinou vecou, ktorej som sa pred premiérou obával, avšak v konečnom dôsledku môžem povedať, že som sa obával zbytočne. Sandra rozhodne film nebrzdí a určite bola vhodnou voľbou.
Trochu ma ale sklamali scenáristi, ktorí podľa mňa nedotiahli pár dialógov, hlavne jedna scéna so psami (pochopíte, keď budete film pozerať) mi skrivila tvár, hoci tu sa asi budú názory veľa ľudí líšiť. Všetko to ale opäť zachraňuje Clooney a jeho historky zo života. Je to jeho posledná vesmírna misia a jediné čo ho mrzí, je, že nepokorí rekord najdlhšieho pobytu vo vesmíre. Scenár teda nie je dokonalý, má ale určite viac svetlých momentov ako tých tmavších a preto mi takmer vôbec nevadil. Po poslednej scéne si proste poviete, že Clooney bol fakt vo vesmíre ako kozmonaut, zatiaľ čo Bullock bola „len“ dobrá herečka.
Ďalšou úchvatnou vecou na filme je kamera, ktorá vám ukáže krásy Zeme, vesmíru i vesmírnych staníc. Dostaneme pár skutočne krásnych záberov, škoda však, že nie sú skutočné. Väčšina scén sa vlastne natáčala v budovách NASA. Určite ale máme možnosť vidieť presne to (a ešte viac), čo nám bolo sľubované z trailerov. Stav beztiaže kamere len pridal body zadarmo, keďže sa môžete pokochať levitujúcimi predmetmi a Sandrou, ktorá sa prediera cez komory modulov. Požiar bol tiež zvládnutý skvele. Autori nezabudli ani na fyzikálne detaily.
Určite tu teda máme jeden z najlepších filmov roka, zrejme ale nie najlepší. Keď som sedel v kine a čakal na úvodné titulky, sľuboval som si od toho možno trochu viac. Po premietaní som bol ale spokojný, pričom väčšina scén mi ostala aj pár hodín stále v pamäti. Je to určite jeden z filmov, ktoré ak neuvidíte v kine, ale doma pred telkou/monitorom v slabšej kvalite, prídete o veľa. Ak sa teda rozhodujete medzi touto snímkou a napr. pretekárskym Rush, určite odporúčam zájsť na Gravity, alebo radšej na obidva skvosty mesiaca október. 8,5/10
