Za mlada bol brankárom v Slovane Bratislava, čo ho naučilo zodpovednosti, rešpektu a práci v kolektíve postavenej na silných individualitách.
„Najväčší problém je dostať sa do paddocku. Keď som sa tam ocitol prvýkrát na Hungaroringu, tak som bol ako Alenka v ríši divov. Postupom ďalších návštev naberieš to know-how. Existujú 4 spôsoby, ako sa dostať do paddocku,“ zanietene vysvetľuje Števo Eisele v našom rozhovore o tom, ako vyzerá kariéra komentátora F1.
Števo Eisele sa komentovaniu venuje už dlhé roky, a ako sám vraví, najdôležitejší je preňho 7-hodinový spánok a na 120 percent odkomentovaná Veľká cena.
Nám porozprával o tom, ako funguje zákulisie paddocku F1, do ktorého sa opakovane dostal a našiel overený trik na to, ako sa dostať blízko k samotným jazdcom, ale vysvetlil nám aj to, či je preňho dobrý biznis organizovať svoje EisKing tour naživo.
Kedy si prišiel na chuť formule?
Táto seriózna závislosť prepukla v roku 1997. Nepýtajte sa prečo, ako a kde. Pretože u nás v rodine nemal takúto záľubu nikto. Zrazu som pozeral finále sezóny v Jereze a od tohto momentu som videl všetky Veľké ceny.
Ja som mal vtedy 13 rokov a aktívne som za Slovan hral futbal, bol som brankár. Našťastie sme zápasy mávali v sobotu a Veľké ceny boli v nedeľu. V tom čase bola hra Grand prix 2, ja som mal doma dva monitory a s kamarátom sme proti sebe celé hodiny drtili formulu. Rád to nazývam, že ultimátna srdcová záležitosť.
Nechcem tu teraz predstierať prílišnú skromnosť, pretože viem, čo všetko som tej formule obetoval, a viem, že to celé dáva zmysel. Mne to robí veľkú radosť.
Jedna vec je formulu pozerať a druhá ju komentovať. V súčasnosti patríš spolu s Marcelom Merčiakom medzi najlepších komentátorov. On si ako dieťa komentoval futbal sám pre seba. Ako to bolo u teba?
To je pekný príklad, pretože my sme s Marcelom, ktorého rešpektujem, úplne iné osobnosti. Myslím to v najlepšom zmysle slova. Ja som toto rané komentovanie nemal. Otvorene môžem povedať, že som nikdy netúžil byť komentátorom.
Neskôr som začal pracovať v Markíze ako reportér, vedel som točiť, strihať a myslel som si, že som dosiahol všetko. Potom mi môj šéf povedal, že ale pozor, vrcholom športovej žurnalistiky je komentovanie. Pamätám si to ako dnes, sedeli sme v Dúbravke v krčme Luvra, kde sme mali redakčné stretnutia. Boli tam hnusné tvrdé drevené lavice a tatarák.
Ja som naňho pozeral a vravím si, to vážne? Prešli dva roky. V tom čase som bol na konkurze na marketingového riaditeľa. Hľadal som si cestičky von z televízneho prostredia. V tom zazvonil telefón, že Markíza kúpila vysielacie práva na F1. Zvyšok je už história.
Pamätáš si na svoje prvé komentovanie?
Keď som prvýkrát vyšiel z komentátorskej kabíny, to bol druhý voľný tréning v Austrálii. Trval 90 minút a absolútne nič sa tam nestalo. Ja som mal 16 strán prípravy, times new roman s veľkosťou písma 12, bez odsekov. A všetko som to chcel tým fanúšikom rozpovedať. Keď som vyšiel vo svojom fialovom svetri z kabíny, tak som zdravil kolegov z Telerána a ja som cítil, že toto chcem robiť.
V súčasnosti som pyšný na to, že v rámci toho pomyselného kariérneho mrakodrapu som si poctivo vyšliapal každý schodík. Od tých najpodradnejších miest v redakcii. Skúsenosti s komentovaním som nemal, no mal som entuziazmus, vedomosti a dôveru vedenia, čo bolo kľúčové.
Dnes sa z motoršportu na Slovensku stáva doslova fenomén, jednak vďaka Netflixu a aj vďaka tebe. Považuješ sa za človeka, ktorý to tu celé vybudoval? Si hviezda?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo je futbal pre Števa Eiseleho v porovnaní s formulou „brnkačka“.
- Prečo sa Števo smeje na tom, že šport sa nemá miešať s politikou.
- Aký trik má Števo na to, aby si mohol odchytiť pilotov F1 v paddocku.
- Koľko si vďaka eventom EisKing tour dokáže Števo Eisele zarobiť.
- Prečo preňho nikdy nebolo dôležité zarobiť si na nové Bentley.
- Ako vyzerá súkromný život Števa Eiseleho, keď nesedí za mikrofónom.
