Podarilo sa pokračovanie Black Panthera bez Black Panthera?
Na úmrtie herca Chadwicka Bosemana nebol pripravený nikto a už vôbec nie tvorcovia zo štúdia Marvel. Zo dňa na deň sa im rozsypala budúcnosť sveta Marvelu, ktorú budovali celé roky. Po tom, čo prekonali smútok, museli vymyslieť nový príbeh pre pokračovanie snímky Black Panther a zároveň pre filmy Avengers.
Bolo však jasné, že Black Panther bez Black Panthera nebude to pravé orechové. Očakávania asi všetkých divákov sa potvrdili, no aj tak je zázrak, že sa tvorcom z Marvelu podarilo dať dokopy funkčné pokračovanie.
Dej sa začína po konci Avengers: Endgame. T’Challa zomrel na nepomenovanú chorobu a Wakanda nemá ďalšieho ochrancu. Killmonger (Michael B. Jordan) totiž v minulom filme spálil posvätné byliny, ktoré ľuďom dodávajú silu Black Panthera.
Rok po T’Challovej smrti Wakanda stále odoláva útokom ostatných krajín, ktoré sa snažia získať ich vzácny kov vibránium. Zápletku tejto komiksovky tak odštartujú zločinecké motivácie krajín, ktoré chcú zdroje Wakandy využiť na svoje politické, ekonomické a vojenské účely.
Black Panther: Wakanda Forever tak začína ako geopolitický triler, no ako väčšina marveloviek, tak aj tentoraz tvorcovia zanechajú tieto unikátne témy v strižni. Pokračovanie komiksovky sa drží v rozprávačských štýloch marvelovského sveta, keď tvorcovia buď nechcú, alebo nemôžu nasmerovať príbeh ozaj zaujímavým a originálnym spôsobom. Namiesto toho sa aj tu znížia ku klišé v závere.
Na jednej strane to vytvára zaujímavú premisu do budúcna, ale keďže diváka neprekvapia a pohnú sa očakávaným, predvídateľným spôsobom, ničia potenciál príbehu a vývoja postáv. Opäť to zahrali na klasický detský komiksový film o tom, že dobré srdce postáv je silnejšie ako ich túžba po pomste.
Zbabelosť tvorcov marveloviek spôsobuje, že aj problematická komiksovka Eternals popri nich vyzerá ako originálny a veľmi kvalitný film, keďže sa aspoň pokúsil vydať svojím vlastným smerom.
Postava Namora je ideálnou na všetky témy snímky. Namorove činy a správanie ponúkajú ideálnu možnosť pre charakterový vývoj postavy Shuri. Namor je skutočným záporákom snímky, čo nás veľmi teší. Aspoň v tomto ohľade nejde o tradičný klišé príbeh o tom, ako sa hrdina a antihrdina spoja proti väčšiemu zlu (ako v prípade snímok Godzilla vs Kong, Batman vs Superman, Black Adam).
Namor je skutočná hrozba a človek schopný zabíjať pre dosiahnutie svojich cieľov. Medzi ne patrí ochrana Talokanu, nádherného podvodného sveta, v ktorom žije jeho ľud. Talokani sú nadľudsky silní, odolní a dokážu držať krok aj s wakandskými bojovníkmi. Tvorcovia to s nimi však prehnali, keď s prehľadom zničili Wakandu.
Najmocnejšia a najvyspelejšia krajina na svete vyzerala pri útoku Talokanu až trápne a nezmyselne bezbranne. Talokan je pritom krajinou, ktorá sa za stovky rokov existencie nedokázala pripraviť ani na ich obrovskú slabinu – sonické zbrane vo vode. Ako to už v prípade moderných blockbusterov a komiksoviek býva, logika musí ísť občas bokom.
Sme veľmi radi, že Marvel nezabúda na to, že v traileroch by nemali ukázať všetko. Odhalenie podmorského sveta Talokanu je tak jedným z najkrajších kinozážitkov tohto roka, čo sa týka vizuálu/predstavenia vymysleného sveta. Podmorský svet Talokanu je oveľa krajší a uveriteľnejší ako ten prezentovaný v Aquamanovi.
Veľmi milo nás prekvapil herec Tenoch Huerta, ktorý stvárnil záporáka Namora. Je supersilný, rozmýšľa strategicky, dokáže dýchať pod vodou a lietať. Akurát si skús odmyslieť jeho krídla na členkoch, ktoré vyzerajú smiešne. Jeho Namor je vynikajúcim prídavkom do sveta Marvelu. Jeho motivácie, charakter a to, ako sa správa k svojim ľuďom a nepriateľom, pôsobia ako svieži vánok v rámci komiksoviek ako takých. Dôležitý pre dej je aj hudobný sprievod, ktorý sa tvorcom opäť podaril a trefne dopĺňa akčné, ale aj emotívne scény.
Ironicky sme pritom mali problém ako s akčnými, tak s emotívnymi scénami. Trailer v nás vyvolal poriadnu citovú odozvu, no samotný film na tom bol horšie. V úvode snímky sa s T’Challom lúči celá Wakanda, no aj napriek tomu nás to emotívne vôbec nezasiahlo, nehovoriac o tom, že tvorcovia začiatok únavne naťahovali.
Tvorcom sa podarilo emočne nás zasiahnuť až na konci a aj to len vďaka tomu, že ukázali predošlé zábery s Chadwickom Bosemanom. Jedinou výnimkou bol monológ T’Challovej matky Ramondy. Herečka Angela Basett ho ozaj precítila a dala do prejavu o tom všetkom, čo už stratila, poriadny kus energie.
V niektorých scénach bolo z hercov cítiť, že hrajú svoje scény a dialógy, zatiaľ čo sú myšlienkami pri Chadwickovi, no je to až prekvapivo neemotívne (slovo sterilné sa nehodí, ale v našom prípade sme to vnímali skoro až tak).
Sklamaním sú aj akčné scény. Komiksový blockbuster so superhrdinami, ktorý má viac ako dve a pol hodiny, musí jednoducho ukázať viac ako 5 minút podarených akčných záberov. Navyše tých s Black Pantherom je tam minimum.
Nepotešilo nás ani to, že M’Baku (Winston Duke) nedostal zďaleka toľko priestoru, koľko by si zaslúžil (ako postava, tak aj herec sú obaja vynikajúci). Na druhej strane je agent Ross v podaní Martina Freemana. Herca máme radi, no jeho postava je v pokračovaní totálne zbytočná a nemá tam čo robiť. Akoby s hercom najprv podpísali zmluvu a až do skončenia nakrúcania neprišli na dôvod, prečo by tam vlastne mal hrať. Niektoré sekvencie nám pripadali až zbytočne rozťahané a počítačové triky v rámci marveloviek už tradične nedokonalé.
Všetci herci odviedli dobrú prácu, a to vrátane Dominique Thorne (Ironheart – Riri Williams). Režisér Ryan Coogler je nesmierne šikovný a dokázal dať dohromady podarený komiksový film. Na naše potešenie pochopil, že toto nie je film, kde by sa hodil tradičný marvelovský humor, a tak sa tu objaví len raritne.
Black Panther: Wakanda Forever má viaceré problémy a je nepochybné, že filmu chýba skutočný Black Panther. Či už by to bol herec Chadwick Boseman, postava T’Challu či jednoducho ktokoľvek hodný toho, aby sa postavil Namorovi. Či už fyzicky, alebo morálne, Namor vo filme nemá rovnocenného súpera, aj keď sa Shuri snaží.
Zatiaľ čo snímke Thor: Love & Thunder sme s prižmúrením oboch očí dali 6,5/10, Panther sa nám zdal funkčnejší a podarenejší, takže si zaslúži sedem bodov z desiatich. Pripadá nám to spravodlivé obzvlášť vo svetle udalostí, za akých film vznikal.
