Zdravotní klauni musia prejsť náročnými školeniami, aby vedeli zvládať veľmi emotívne situácie, ako napríklad prácu s onkologickými pacientmi.
„A keď sa zobudím, budeš tam zase? Budeme sa môcť pohrať?“ Aj takéto otázky kladú deti zdravotnému klaunovi s prezývkou doktor Vasiľ Motor, keď ich odprevádza na operačnú sálu. Čo presne robí zdravotný klaun, ako vie pracovať pod tlakom emócií a čo si zažil pri práci s utečencami z Ukrajiny?
Ako ste sa dostali k práci zdravotného klauna?
Bolo to v roku 2014, keď som nastúpil do Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove, v ktorom som sa zamestnal na polovičný úväzok. Bol som čerstvo ženatý a potreboval som si zohnať ďalšiu prácu. Na základe odporúčania kolegu som sa teda dostavil na prvý výberový workshop, ktorých bolo dokopy asi päť. Aby som začal oficiálne klaunovať v nemocnici, musel som prejsť tréningom trvajúcim zhruba rok.
Keď máte empatiu, nemôžete byť ako skala. Je jasné, že sa nás to dotýka. Ale keď prídeme k chorému dieťaťu, nie sme tam od toho, aby sme ho ľutovali.
Dokáže si zdravotný klaun svojou prácou aj zarobiť?
Každý z nás má okrem tejto práce aj inú, u nikoho nejde o prácu na plný úväzok. Finančné ohodnotenie je dôležité pre dlhodobé udržanie pravidelnosti návštev, ako aj profesionálnej úrovne. Sme profesionálne školení zdravotní klauni, neustále sa vzdelávame a pracujeme na sebe, už okolo 40 z nás má aj medzinárodný certifikát.
Niektorí ľudia si myslia, že sme dobrovoľníci, avšak tento projekt by sa nedal realizovať s atribútmi, ako sú pravidelnosť, dlhodobosť a kvalita. A kvôli našej psychohygiene, a teda udržaniu úrovne kvality, máme tiež ohraničený maximálny mesačný počet návštev. Táto práca sa totiž nedá robiť denne.
Aké ste museli splniť podmienky?
Podmienky boli hlavne umelecké, ale na rozdiel od divadiel sa pri klaunoch vyžaduje aj empatia a psychická odolnosť. Tú človek musí mať, nedá sa naučiť. Pri workshopoch sa tiež zisťovalo, nakoľko sú záujemcovia hraví, čo je tiež pre prácu s deťmi dôležité.
Ste vyštudovaným hercom. Musí mať záujemca nejaké herecké skúsenosti alebo sa ich môže naučiť až v praxi?
Nie je to úplne nutné, máme medzi nami napríklad aj vyštudovaných učiteľov. Keď som nastupoval do Červených nosov, jediná nutná podmienka bol vek uchádzača minimálne 23 rokov. Ak sa teraz pozrieme na zloženia tímov na Slovensku, sú to väčšinou herci, ale skôr kvôli času, keď majú prácu. My chodíme na oddelenia väčšinou okolo 14.00 h. A ak je niekto – teraz si vymyslím – napríklad inžinier v nejakej firme, má iný pracovný čas ako my herci z divadiel. Nie je taký flexibilný.
Spomínate si na svoj prvý deň v role zdravotného klauna?
Pravdupovediac ani nie. Uplynulo odvtedy už osem rokov a mám za sebou takmer tisíc klauniád. Pamätať si teda na úplne prvú je veľmi náročné.
Tisíc klauniád je obrovský počet. Aká je vaša frekvencia vystupovania?
Mávame asi tak päť až dvanásť klauniád mesačne. Každý mesiac posielame koordinátorom naše voľné termíny a z toho vystavajú celý pracovný mesiac.
Čo považujete na práci zdravotného klauna za najnáročnejšie?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo je prospešné, aj keď pacienti zdravotných klaunov odmietnu a nevpustia ich do izby.
- Ako vyzerá práca zdravotného klauna na psychiatrii či onkológii.
- Čo je na tejto práci podľa Michala najnáročnejšie.
- Ako sa snažia filtrovať negatívne emócie a neprenášať ich do súkromného života.
- Čo zdravotného klauna vyviedlo z miery pri utečencoch na hraniciach s Ukrajinou.
