- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Údajne tu kedysi úradovali bosorky a strašil duch zavraždeného dievčaťa.
Dvojica nešťastníkov blúdi po lese už hodiny, keď sa rozhodnú, že sa opäť vrátia do mesta. Keďže sa na seba lesné cestičky až priveľmi podobajú, sú si neistí, ktorá z nich je tá správna. Zvolia si teda tú najsympatickejšiu.
Asi po pol hodine chôdze vyvedie chodníček otca s ustráchaným synom na čistinku. Hoci dané miesto nespoznávajú z predošlej cesty, potešia sa, keďže v diaľke zazrú staršiu paniu. Bez váhania sa k nej rozbehnú a poprosia ju o radu.
Zohnutá starenka zbierajúca lesné plody im ochotne pomôže a nasmeruje ich do Košíc. „Stále rovno. Stále rovno,“ odvetí roztraseným stareckým hlasom. „Ďakujeme. Majte sa,“ odpovie muž a napomenie syna, aby sa tiež slušne odzdravil.
Ten akoby práve precitol z tranzu, si zašomre pod nos: „Dovidenia, teta.“ Otca prekvapilo, že jeho vždy vysmiaty a zhovorčivý syn bol v prítomnosti starenky divný a preľaknutý. Sústredený na cestu však rýchlo na obavy z jeho správania zabudne.
Napriek tomu, že už vyše hodiny kráčajú presne tým smerom, ktorý im starenka poradila, nemajú pocit, že by bol les redší. Všade navôkol sa nachádzajú rovnaké mohutné stromy, kolísajúce sa zľava doprava. Roztancoval ich takto vietor, ktorý s pokročilou hodinou silnie. „Už som veľmi smädný,“ posťažuje sa syn čoraz nervóznejšiemu otcovi. „Čochvíľa budeme v meste,“ snaží sa ho upokojiť otec, i keď tomu sám neverí.
Bezradnosť v jeho očiach sa znásobí, keď napriek tomu, že idú lesom už nekonečne dlhý čas, sa opäť vynoria na tej istej čistine. Tentoraz však vyzerá byť úplne bez života. Niet na nej ani starenky, ktorá ich podviedla. Na les začína padať hustnúce šero a vydesený syn schmatne otca za ruku. Pritisne sa k nemu a zašepká: „Celú cestu nás tá pani sleduje, vidím ju a počujem v hlave jej zlovestný smiech.“
Muž po tom, čo si práve vypočul od svojho sedemročného syna, zostane paralyzovaný. Neverí vlastným ušiam ani tomu, čo sa práve deje. Skôr než stihne syna vyhrešiť, aby si nevymýšľal, opäť sa mu prihovorí. „Hovorí mi, že aj my zmizneme vo zvláštnom lese,“ šepká syn a po líci mu steká malá slzička.
Muž nestráca nádej a berie syna na plecia. Rýchlym krokom sa vydá opačným smerom, ako im radila starena, s vedomím, že život jeho syna i jeho vlastný je len v jeho rukách. Je odhodlaný spraviť všetko, aby ich dostal do bezpečia. Či už bude musieť zvrátiť osud či čiernu mágiu. I keď takmer celú noc blúdia desivým lesom, za východu slnka zazrú v diaľke mesto. „Sme zachránení,“ vydýchne si otec a poberie sa so synom za svojou tunajšou rodinou.
Keď príbuzným príbeh o starenke vyrozpráva, prezradia mu, že v meste kolujú zvesti o bosorkách, ktoré vraj v lese žijú odnepamäti. „Už len jeho názov – Furča... Furcsa znamená po maďarsky divný či zvláštny. Ľudia ho tak pomenovali, lebo v ňom straší,“ priblíži mužovi jeho strýc. „Hovoríš, že divný?“ uškrnie sa ten a po chrbte mu pri spomienke na synove slová prejde mráz.
Spomínaná historka je len jedna z mnohých, ktoré sa tradujú medzi miestnymi o záhadnom lesoparku. Hoci sa vraj udiala ešte na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, existuje mnoho aktuálnejších znepokojujúcich epizód spájaných s lesom.
Len pred niekoľkými rokmi vraj z jeho hlbín o polnoci vychádzalo nevysvetliteľné oslepujúce svetlo či na jednej zo stromami lemovaných cestičiek bolo počuť dýchanie a plač novorodenca. Zdroj zvuku sa však nikdy nenašiel.
Viacerí miestni tu dokonca spozorovali aj siluetu ženy odetej v bielom. Niektorí ju videli otočenú chrbtom nehybne stáť, iní prebehnúť cez cestu. Keď sa k nej chceli priblížiť, zmizla. Domnievajú sa, že by mohlo ísť o ducha šestnásťročnej Martiny, ktorú tu v roku 2010 chladnokrvne zavraždil jej partner. Aby sme si overili, či sú spomínané historky pravdivé, rozhodli sme sa, že sa lesom poprechádzame aj my. Samozrejme, za hlbokej noci.
Ešte predtým než sa s nami do záhadného lesa vydáš, radi by sme ti pripomenuli, že cestovať po Slovensku a navštevovať rôzne tajuplné miesta môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Preto ak sa ti naše dobrodružstvá páčia, môžeš nás podporiť tým, že sa pridáš do klubu Refresher+.
Rôzne hrozby
Je krátko po deviatej hodine, keď sa vezieme v taxíku nočnými Košicami. Priamo z centra, kde to žije na každom rohu, sme sa vybrali na samotný okraj mesta. Keď si to taxikár reže štvorprúdovkou, vezme do ruky mobil s navigáciou a otočí sa smerom k zadným sedadlám: „Ideme správne? Som z Košíc, ale tu som ešte nikdy nebol.“
Zborovo s kolegyňou odvetíme, že pravdepodobne áno. Z jeho komunikácie vyčítame, že mu je divné, prečo ideme o takomto čase do lesa na okraji mesta. Vysvetlíme mu, že údajne je strašidelný a chceme si to overiť. „Vy ste blázni...“ zasmeje sa s tým, že on by doň nikdy v noci nešiel.
Zisťujeme od neho, či za to môžu mestské povery. Voči nim je však skeptický a upozorní nás na úplne inú hrozbu. „Pokojne tam môžete stretnúť nejakú zver. Jeleňa, diviaka či nebodaj medveďa,“ povie s uštipačným úškrnom. „A nemôžeme tam stretnúť nejakých pochybných ľudí? Drogovo závislých?“ spýtam sa na margo nebezpečenstva, ktoré na nás v lese môže číhať. Vodič nonšalantne odpovedá, že tunajší „feťáci“ sú úplne neškodní. „Tí sa boja viac teba než ty ich,“ zasmeje sa a ponúkne nám, či by sme si od neho predsa len nechceli kúpiť „slzák“. „Za 15 eur je váš, nech z toho aspoň niečo zarobím,“ začne vodič obchodovať. Skromne ho však musíme odmietnuť, keďže so sebou nemáme hotovosť.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Na koho sme natrafili v Lesoparku Furča.
- Prečo sme z lesa utiekli skôr, než sme v mali pláne.
- Prečo sa nám zdali niektorí návštevníci lesa „divní“.
- Čo na nás vyskočilo z kríkov.
