Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
Refresher Slovensko
Otvoriť v aplikácii Refresher
Stiahnuť
X
28. augusta 2022, 16:30
Čas čítania 6:53
Lukáš Čelka

V noci blúdili záhadným Lesoparkom Furča. Z kríkov sa k nám skotúľalo telo holohlavého muža. Akoby ho odhodila neviditeľná energia

V noci blúdili záhadným Lesoparkom Furča. Z kríkov sa k nám skotúľalo telo holohlavého muža. Akoby ho odhodila neviditeľná energia
Zdroj: Refresher/Kamila Šebestová
REFRESHER PARANORMÁLNE JAVY STRAŠIDELNÉ DOMY STRAŠIDELNÉ PRÍBEHY
Uložiť Uložené
Citlivý obsah
Článok môže obsahovať:
  • produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
  • sex, nahotu a iný NSFW obsah
  • násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
mám nad 18 rokov
a chcem zobraziť obsah
späť na hlavnú stránkuSpäť

Údajne tu kedysi úradovali bosorky a strašil duch zavraždeného dievčaťa.

Dvojica nešťastníkov blúdi po lese už hodiny, keď sa rozhodnú, že sa opäť vrátia do mesta. Keďže sa na seba lesné cestičky až priveľmi podobajú, sú si neistí, ktorá z nich je tá správna. Zvolia si teda tú najsympatickejšiu.

Asi po pol hodine chôdze vyvedie chodníček otca s ustráchaným synom na čistinku. Hoci dané miesto nespoznávajú z predošlej cesty, potešia sa, keďže v diaľke zazrú staršiu paniu. Bez váhania sa k nej rozbehnú a poprosia ju o radu.

Zohnutá starenka zbierajúca lesné plody im ochotne pomôže a nasmeruje ich do Košíc. „Stále rovno. Stále rovno,“ odvetí roztraseným stareckým hlasom. „Ďakujeme. Majte sa,“ odpovie muž a napomenie syna, aby sa tiež slušne odzdravil.

Ten akoby práve precitol z tranzu, si zašomre pod nos: „Dovidenia, teta.“ Otca prekvapilo, že jeho vždy vysmiaty a zhovorčivý syn bol v prítomnosti starenky divný a preľaknutý. Sústredený na cestu však rýchlo na obavy z jeho správania zabudne.

Napriek tomu, že už vyše hodiny kráčajú presne tým smerom, ktorý im starenka poradila, nemajú pocit, že by bol les redší. Všade navôkol sa nachádzajú rovnaké mohutné stromy, kolísajúce sa zľava doprava. Roztancoval ich takto vietor, ktorý s pokročilou hodinou silnie. „Už som veľmi smädný,“ posťažuje sa syn čoraz nervóznejšiemu otcovi. „Čochvíľa budeme v meste,“ snaží sa ho upokojiť otec, i keď tomu sám neverí.

Odporúčané
„Loď duchov“: Plachetnica Mary Celeste sa plavila po oceáne bez jediného člena posádky. Keď ju našli, bola v perfektnom stave „Loď duchov“: Plachetnica Mary Celeste sa plavila po oceáne bez jediného člena posádky. Keď ju našli, bola v perfektnom stave 24. marca 2024, 14:30

Bezradnosť v jeho očiach sa znásobí, keď napriek tomu, že idú lesom už nekonečne dlhý čas, sa opäť vynoria na tej istej čistine. Tentoraz však vyzerá byť úplne bez života. Niet na nej ani starenky, ktorá ich podviedla. Na les začína padať hustnúce šero a vydesený syn schmatne otca za ruku. Pritisne sa k nemu a zašepká: „Celú cestu nás tá pani sleduje, vidím ju a počujem v hlave jej zlovestný smiech.“

Muž po tom, čo si práve vypočul od svojho sedemročného syna, zostane paralyzovaný. Neverí vlastným ušiam ani tomu, čo sa práve deje. Skôr než stihne syna vyhrešiť, aby si nevymýšľal, opäť sa mu prihovorí. „Hovorí mi, že aj my zmizneme vo zvláštnom lese,“ šepká syn a po líci mu steká malá slzička.

Muž nestráca nádej a berie syna na plecia. Rýchlym krokom sa vydá opačným smerom, ako im radila starena, s vedomím, že život jeho syna i jeho vlastný je len v jeho rukách. Je odhodlaný spraviť všetko, aby ich dostal do bezpečia. Či už bude musieť zvrátiť osud či čiernu mágiu. I keď takmer celú noc blúdia desivým lesom, za východu slnka zazrú v diaľke mesto. „Sme zachránení,“ vydýchne si otec a poberie sa so synom za svojou tunajšou rodinou.

Keď príbuzným príbeh o starenke vyrozpráva, prezradia mu, že v meste kolujú zvesti o bosorkách, ktoré vraj v lese žijú odnepamäti. „Už len jeho názov – Furča... Furcsa znamená po maďarsky divný či zvláštny. Ľudia ho tak pomenovali, lebo v ňom straší,“ priblíži mužovi jeho strýc. „Hovoríš, že divný?“ uškrnie sa ten a po chrbte mu pri spomienke na synove slová prejde mráz.

O košickom Lesoparku Furča sa hovorí veľa tajomných historiek.
O košickom Lesoparku Furča sa hovorí veľa tajomných historiek. Zdroj: Refresher/Kamila Šebestová

Spomínaná historka je len jedna z mnohých, ktoré sa tradujú medzi miestnymi o záhadnom lesoparku. Hoci sa vraj udiala ešte na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, existuje mnoho aktuálnejších znepokojujúcich epizód spájaných s lesom.

Odporúčané
Nič netušiace dievčatá boli denne vystavované žiareniu: ich telá sa začali rozpadať, niektorým vypadla celá čeľusť Nič netušiace dievčatá boli denne vystavované žiareniu: ich telá sa začali rozpadať, niektorým vypadla celá čeľusť 20. januára 2024, 12:30

Len pred niekoľkými rokmi vraj z jeho hlbín o polnoci vychádzalo nevysvetliteľné oslepujúce svetlo či na jednej zo stromami lemovaných cestičiek bolo počuť dýchanie a plač novorodenca. Zdroj zvuku sa však nikdy nenašiel.

Viacerí miestni tu dokonca spozorovali aj siluetu ženy odetej v bielom. Niektorí ju videli otočenú chrbtom nehybne stáť, iní prebehnúť cez cestu. Keď sa k nej chceli priblížiť, zmizla. Domnievajú sa, že by mohlo ísť o ducha šestnásťročnej Martiny, ktorú tu v roku 2010 chladnokrvne zavraždil jej partner. Aby sme si overili, či sú spomínané historky pravdivé, rozhodli sme sa, že sa lesom poprechádzame aj my. Samozrejme, za hlbokej noci.

Ešte predtým než sa s nami do záhadného lesa vydáš, radi by sme ti pripomenuli, že cestovať po Slovensku a navštevovať rôzne tajuplné miesta môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Preto ak sa ti naše dobrodružstvá páčia, môžeš nás podporiť tým, že sa pridáš do klubu Refresher+.

Rôzne hrozby

Je krátko po deviatej hodine, keď sa vezieme v taxíku nočnými Košicami. Priamo z centra, kde to žije na každom rohu, sme sa vybrali na samotný okraj mesta. Keď si to taxikár reže štvorprúdovkou, vezme do ruky mobil s navigáciou a otočí sa smerom k zadným sedadlám: „Ideme správne? Som z Košíc, ale tu som ešte nikdy nebol.“

Odporúčané
Šamani na Haiti vraj mali tajomný prášok, ktorý dokázal zmeniť človeka na zombie. Pomocou voodoo robili z ľudí svojich otrokov Šamani na Haiti vraj mali tajomný prášok, ktorý dokázal zmeniť človeka na zombie. Pomocou voodoo robili z ľudí svojich otrokov 7. decembra 2023, 10:30

Zborovo s kolegyňou odvetíme, že pravdepodobne áno. Z jeho komunikácie vyčítame, že mu je divné, prečo ideme o takomto čase do lesa na okraji mesta. Vysvetlíme mu, že údajne je strašidelný a chceme si to overiť. „Vy ste blázni...“ zasmeje sa s tým, že on by doň nikdy v noci nešiel.

Údajne sa v lese môžu nachádzať nebezpečné zvieratá.
Údajne sa v lese môžu nachádzať nebezpečné zvieratá. Zdroj: Refresher/Kamila Šebestová

Zisťujeme od neho, či za to môžu mestské povery. Voči nim je však skeptický a upozorní nás na úplne inú hrozbu. „Pokojne tam môžete stretnúť nejakú zver. Jeleňa, diviaka či nebodaj medveďa,“ povie s uštipačným úškrnom. „A nemôžeme tam stretnúť nejakých pochybných ľudí? Drogovo závislých?“ spýtam sa na margo nebezpečenstva, ktoré na nás v lese môže číhať. Vodič nonšalantne odpovedá, že tunajší „feťáci“ sú úplne neškodní. „Tí sa boja viac teba než ty ich,“ zasmeje sa a ponúkne nám, či by sme si od neho predsa len nechceli kúpiť „slzák“. „Za 15 eur je váš, nech z toho aspoň niečo zarobím,“ začne vodič obchodovať. Skromne ho však musíme odmietnuť, keďže so sebou nemáme hotovosť.

V taxíku nastane ticho. Ďalších desať minút sa rútime rôznymi bočnými ulicami k cieľu. Keď zastane, máme pocit, že sme sa ocitli na pokraji ničoho. Znechutene sa obzeráme z auta, keď sa muž ešte raz spýta: „Určite nechcete ten slzák?“ „Ďakujeme, nie,“ rozlúčime sa a vystúpime z auta.

Desivá párty či rituál

Keď sa od nás taxík pomaly začne vzďaľovať, pocítime zimomriavky. Sme sami uprostred ničoho, a ak by sme aj niekoho stretli, nebude to zábavný „parťák“ na pekný nedeľný večer. S autom odíde aj náš posledný zdroj svetla – jeho reflektory – a my sa ocitáme v úplnej tme.

Odporúčané
Pojedač detského mäsa či nekrofil z nemocnice: toto je 5 skutočných prípadov, desivejších než akýkoľvek hollywoodsky horor Pojedač detského mäsa či nekrofil z nemocnice: toto je 5 skutočných prípadov, desivejších než akýkoľvek hollywoodsky horor 20. októbra 2023, 9:30

Z batoha vytiahnem baterku a pomalým neistým krokom si to po asfaltovej cestičke ťahajúcej sa pozdĺž plota akejsi na pohľad opustenej továrne namierime do lesoparku. Lúč baterky nasmerujem ďaleko pred seba, keď s kolegyňou zbadáme siluetu postavy. Na sklonenej hlave má kapucňu a oči upreté k zemi. Neobzerá sa, len kráča rýchlym krokom smerom k nám. Bez akéhokoľvek svetla, z absolútnej tmy.

Pomaly sa začína dvíhať vietor, schyľuje sa k búrke. Čím je záhadná postava bližšie k nám, tým väčšiu neistotu cítime. Keď sa tesne míňame, snažíme sa ju osloviť. Vôbec si nás nevšíma. Uprene ju sledujeme pohľadom, ale i tak je nemožné nazrieť jej do tváre. Pomaly, ale isto sa od seba vzďaľujeme, a keď prejdeme pár metrov, osoba zmizne v tme. „Divné. Veľmi,“ obráti sa na mňa kolegyňa a prehovára ma, aby sme do lesa nešli.

Tabuľa na pokraji lesa.
Tabuľa na pokraji lesa. Zdroj: Refresher/Kamila Šebestová

Mne to však nestačí na to, aby som sa nechal odradiť, a tak sa po pár krokoch ocitáme na okraji lesa. Baterkou namierim na tabuľu, na ktorej stojí nápis: LESOPARK FURČA 347 m n. m. 

Po chrbte nám opäť prebehne mráz, keď ešte ani nie sme poriadne v lese a z jeho hlbín sa ozýva uštipačný smiech. Rezonuje a je až príliš hlasný. K uškriekanému smiechu sa zrazu pridajú aj ďalšie hlasy. Rozhodneme sa k nim pomaly priblížiť v domnienke, že tu táborí partia mladých.

Odporúčané
Toto je 5 strašidelných Airbnb ubytovaní v okolí Slovenska. V jednom sa nachádzajú duchovia, netreba sa ich vraj báť Toto je 5 strašidelných Airbnb ubytovaní v okolí Slovenska. V jednom sa nachádzajú duchovia, netreba sa ich vraj báť 13. októbra 2023, 11:00

Nemýlili sme sa. Teda takmer. Naozaj sa vedľa asfaltovej cesty niekoľko metrov pred nami nachádza partia ľudí. Podľa oblečenia a veľmi výstredného správania však usudzujeme, že o partiu mladých zrejme nejde. Hoci sa všetci zohrievajú pri ohnisku, nič na ňom neopekajú. Akoby išlo o nejaký rituál. Sú rovnako divní ako osoba, ktorú sme videli z lesoparku vychádzať – zarastení, neupravení, v dotrhanom oblečení. „Asi patrila k nim. Poďme odtiaľto,“ opäť sa ozve kolegyňa.

Dohodneme sa, že pôjdeme povedľa nich pomaly aj s baterkou, a ak to bude nutné, utečieme. Hoci sa k nim blížime a svietime, vôbec si nás nevšímajú. Sme pre nich vzduch. Keď kráčame vedľa pofidérnej grupy, cítime hroznú neistotu, oni sa však neunúvajú ani dvihnúť pohľad naším smerom. Len čo ich minieme a zmizneme v tme, asi tisíckrát sa obzriem, či niekto z tejto divnej partie nejde za nami. Vzduch je čistý.

Odhodené telo

Keď kráčame ďalej nočným lesom, nevieme sa zbaviť pocitu, že nás ktosi sleduje. Ide však asi len o pocit, keďže sa každú chvíľu obzrieme. Prešli sme ďalších asi päťsto metrov, keď zastaneme na asfaltovej ceste, aby som si mohol zapáliť cigaretu. Nikdy som ju nepotreboval viac než teraz.

Len čo sa pohneme, vľavo od nás zašuští lístie. Svietime do tmy do úrovne človeka, avšak nik tam nie je. S hlasným šuchotom sa čosi skotúľa, akoby malé zviera zhodilo konár. „Asi je tam ondatra. Tam dole, niečo sa skotúľalo,“ vydesí sa moja kolegyňa a ja urobím pár krokov vpred.

Z kríkov na nás vyletelo telo.
Z kríkov na nás vyletelo telo. Zdroj: Refresher/Kamila Šebestová

V žľabe medzi asfaltkou a lesom naozaj niečo je. Pomaly sa zdvíha a opäť padá. „Pravdepodobne naozaj vystrašená ondatra. Sedí tam a dýcha,“ pomyslím si, ale keď sa pozriem ešte lepšie, srdce mi zastane.

Odporúčané
Somervillský Frankenstein: hypnotizér sa pokúsil sugesciami oživiť mŕtvolu. Veril, že je len v kataleptickom stave Somervillský Frankenstein: hypnotizér sa pokúsil sugesciami oživiť mŕtvolu. Veril, že je len v kataleptickom stave 18. septembra 2023, 10:57

Na zemi leží muž a zdá sa v bezvedomí. Pred našimi očami sa z ničoho nič z okraja lesa skotúľala holohlavá kotrba. Akoby ju niekto sotil či skopol. Sme tu však sami. V panike ani nestíham premýšľať nad tým, aká sila dokázala ľudské telo takto odhodiť.

Vyklepaný oznámim kolegyni, čo som videl. V tom muž pohne rukou a prudko sa zdvíha. „Pravdepodobne patrí k partii za nami. Je v poriadku len pod jej vplyvom, prídu ho hľadať...“ nestihnem ani dokončiť vetu a kolegyňa ma zdrapne za ruku. Vydesení sa rozbehneme preč. V tom celú oblohu pretne blesk. Začína sa búrka.

Hoci utekáme povedľa partie divných ľudí, čo nám dych stačí – akoby sme práve videli ducha –, opäť nás ignorujú. Nezakričia, či potrebujeme pomoc alebo či sa niečo stalo. Akoby bezduché civenie do ohňa (rituál?) malo väčšiu prioritu ako naše ohrozenie.

Kde je pravda?

Len čo vybehneme z lesa, voláme taxík, aby nás okamžite zobral do hotela. Stále sa zo zážitku nevieme spamätať. Nevieme dokonca, ani čoho sme sa dnes báli viac. Duchov a sily záhadného lesa alebo pofidérnych ľudí?

Naozaj telo muža odhodila temná sila alebo sa len skotúľal? Boli pri ohni flegmatickí ľudia bez domova alebo bosoráci prevádzajúci svoj rituál? Mohlo to byť jedno aj druhé – v prítomnosti daného okamihu bolo všetko desivé rovnako. Predsa len, najstrašnejšie príšery sa neskrývajú v hrobkách a v desivých lesoch, ale v nás ľuďoch a našich myšlienkach.

Domov
Zdieľať
Diskusia