Michal Šesták nás previedol svojim „hmyzím kráľovstvom“.
Čas sa rapídne spomalí a ja počujem tlkot svojho srdca. Kvôli obrovskému šumu mi pripadá byť hrozne tichý. Z krabíc vôkol mňa počuť ako do seba narážajú tisícky hmyzu, lezú, skáču, požierajú sa navzájom a cvrlikajú. Očami si kontrolujem ľavú nohu, lebo sa neviem zbaviť pocitu, že mi po nej niečo lezie. „Malomestský chlapec zavretý v malej miestnosti s vyše 250-timi tisícmi hemžiacich sa svrčkov, nedokáže byť pokojný,“ pomyslím si a zhlboka sa nadýchnem ťažkého a horúceho vzduchu.
Cítim ako sa mi z čela valia potoky potu. „Vieš čo je zaujímavé? Keď sme mali len päť litrov svrčkov, takto teplo a dusno tu nebolo. Vtedy sa im však ani nedarilo. Až teraz, keď ich je tu dostatočné množstvo, si pre seba vytvorili správnu atmosféru a už sa množia,“ zasmeje sa na mojej začervenanej a prepotenej tvári majiteľ hmyzej farmy Michal, čím ma úplne vytrhne z mojich myšlienkových pochodov.
Keď sa na neznesiteľnú horúčavu posťažujem aj nahlas, muž mi s ľahkosťou odvetí: „To teplo robí aj vlhkosť. Ja tu netrpím, ale nezvyknutý človek určite áno. Svojho času som dokonca choval aj sarančatá, ktoré miestnosť zohriali aj na 42°C,“ dodáva s tým, že najhoršie bolo, keď musel počas zimy vyjsť z rozhorúčenej chovne na dvor, kde bolo -10°C.
Svrčky sú neodmysliteľnou a nenahraditeľnou potravou pre rôzne teráriové a akváriové zvieratá. Práve preto sú veľmi vyhľadávané a je po nich obrovský dopyt u chovateľov. Posledné roky, však nadobúdajú aj iné využitie a vďaka svojim bielkovinám sa spracovávajú aj ako rôzne prímesi do ľudskej stravy.
Ešte predtým, než sa so mnou vydáš na hmyziu farmu, rád by som ti pripomenul, že navštevovať rôzne zaujímavé miesta môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Preto, ak sa tieto naše články páčia, môžeš nás podporiť vstupom do klubu Refresher+.
Tekutá mena: Pol deci aj liter svrčkov
Prekrúťme film o pár hodín dozadu. Naše auto parkujeme v malej obci medzi Topoľčanami a Nitrou - v Hrušovanoch. Ide o obec len s niečo vyše tisíc obyvateľmi, keby sme k nim však prirátali aj svrčkov z miestnej chovne, ktorú sa chystáme navštíviť, bola by z nej metropola Slovenska.
Na dohodnutej adrese na nás už čaká muž v koženom westernovom klobúku. Jeho dobrodružný vzhľad nás utvrdí v tom, že sme určite správne. Nižší, pozitívne naladený chlapík sa predstaví ako chovateľ Michal Šesták a pozve nás do „svojej dielne.“
Keď prejdeme do dvora cez hnedú bránku, napravo od nás sa nachádza starý podlhovastý dom. Len čo na ňom otvorí dvere, začne v našich ušiach rezonovať hlasný šum. Keď vstúpime, vidíme desiatky, možno stovky svrčkov v dvoch podlhovastých krabiciach. Obe sú otvorené.
Hoci je jeden z najteplejších dní tohtoročného leta, vo vnútri starého domu, ktoré bývajú väčšinou chladné je napočudovanie ešte teplejšie. „Tu sa svrčky len množia a balia,“ poznamená a otvorí zatesnené dvere napravo od nás. Zvuk šumu a cvrlikania je zrazu niekoľkonásobne hlasnejší. Stačí pár sekúnd a už vidíme ako po nich začne liezť jeden z mnohých svrčkov.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Koľko cvrčkov sa nachádzalo na farme.
- V čom sú lepšie cvrčky od lokálnych dodávateľov než od zahraničných.
- Na aké využitie sa chovajú cvrčky.
- Koľko stojí liter cvrčkov a prečo sa rátajú na litre.
- Či podľa Michala nahriadia cvrčky v budúcnosti mäso pre ľudskú konzumáciu.
