Ako hodnotíme novú slovenskú komédiu?
Alkoholizmus, nacionalizmus, xenofóbia, mizéria, korupcia, závisť a tragédia. Tieto témy sú charakteristické najmä pre depresívne sociálne drámy, sedia však aj na novú slovenskú (trpkú) komédiu Vitaj doma, brate!, ktorá prichádza do slovenských kín. Ako naznačujú plagáty k filmu, je to konkrétne „letná komédia o Slovákoch na Balkáne“.
Pod scenárom aj réžiou je podpísaný 52-ročný Slovák Peter Serge Butko. Ide o jeho celovečerný hraný debut. Ako režisér sa však spolupodieľal napríklad na českom seriáli Queer (2013 – 2022), no najviac jeho meno rezonuje v súvislosti s divadlom. V roku 1996 vyštudoval divadelnú fakultu JAMU v Brne a odvtedy zrežíroval desiatky predstavení na Slovensku aj v Česku.
Keď je divadelné zázemie skôr na škodu
Jeho divadelné zázemie cítiť v hranom debute úplne zásadne. Je však skôr na škodu. Rodák z Bojníc nie je Elo Havetta, Juraj Jakubisko ani Emir Kusturica a je jasné, že nimi ani byť nechce, čo je vlastne dobre. Keby však dokázal tak autenticky zobraziť vidiecku mentalitu ako vyššie spomenutí režiséri vo svojich najkultovejších dielach, všetko by bolo v najlepšom poriadku. Bohužiaľ, nie je.
Vitaj doma, brate! rozpráva príbeh známeho, no vyhoreného spisovateľa Zoltána Hajdu, ktorý zrazu musí „nasilu“ napísať novú knihu a nájsť inšpiráciu. Mohol by ísť písať do luxusného Dubaja, on však chce radšej prírodu. Nakoniec sa so snúbenicou Marínou vyberie k jej rodine do ďalekého Báčskeho Petrovca v srbskej Vojvodine (pre tých, čo nevedia, ide o obec so silným zastúpením slovenského obyvateľstva).
Prostredie je vhodné pre nový román. V Maríne otvára staré, no ešte nezahojené rany a na Zoltána sa tam každý pozerá cez prsty ako na nevítaného votrelca. Obzvlášť Marínin xenofóbny brat, ktorý sa s ním nechce ani baviť pre jeho maďarský pôvod (Maďari sú podľa neho horší než upíri), alebo mohutný Ivan. Ten zase Zoltána berie ako toho, čo mu ukradol jeho lásku. Marínu totiž stále miluje.
Humor pre tých najjednoduchších
Na povrch vychádzajú tajomstvá, ktoré mali byť navždy skryté a všetko ešte viac zamotajú. Nehovoriac o tom, že Zoltán prestane byť abstinent a začne zrazu piť prvú ligu. Síce sa pozeráme na príbeh zasadený na Balkán, občas trefne odráža slovenskú náturu a neresti našich krajanov. Všetko by pravdepodobne vyzeralo úplne rovnako, keby Butko príbeh situoval do hocijakej slovenskej dediny.
To je jeden z plusov jeho debutu. Tým ďalším sú ambície a sociologicko-(geo)politický presah, o ktorý sa režisér aspoň snaží. Nohy mu však podráža skutočne infantilný a trápny humor pre tých najjednoduchších (miestami je to fakt peklo), zbytočne uletený, preexponovaný scenár či príliš stereotypné zobrazenie dedinčanov. Jeden by povedal, že by sa mohla časť divákov po projekcii pokojne aj uraziť.
Dojem však kazí množstvo úplne zbytočných a pre príbeh nepodstatných scén, zároveň divadelné, inokedy doslova toporné herectvo. Niektoré repliky či dialógy hercom navyše vôbec nesedia do úst, pričom práve v divadle by im divák porozumel. Až príliš kontrastuje s autenticitou, o ktorú sa režisér taktiež vo filme snaží. Jednoducho to, čo funguje na javisku, nefunguje automaticky aj na filmovom plátne.
Navyše vidno, že zatiaľ čo časť hercov je bezchybná a ukážková, ostatní by potrebovali aspoň tak desať celovečerákov na rozbeh, aby to na plátne pôsobilo dôveryhodne. Petra Polnišová hrá vlastne to, čo hrá všade, takže jej rola sadla skvele. Robert Jakab je štandardne fajn. Hádam najlepšia spomedzi všetkých je Anna Šišková.
Ticho namiesto hurónskeho smiechu
Veľkým problémom je nezvládnutie „vážnej roviny“. Snaha o emotívne ukončenie vôbec nefunguje, nedojíma. Síce motivácie postáv plne chápeme, nedokážeme sa s nimi natoľko stotožniť, aby sme ich bolesť, smútok, frustráciu či hnev cítili na vlastnej koži. Zároveň treba dodať, že niektoré vedľajšie postavy sú omnoho lepšie napísané a charakterovo prepracovanejšie než pomerne umelá a klišéovitá hlavná postava spisovateľa.
Pri podobnej téme je práve komplexnosť charakterov a správne vyváženie humoru s vážnosťou alfou omegou. Práve to mohlo všetko zachrániť a vytiahnuť tento debut aspoň na hranicu priemeru. Čím dlhšie však komédia Vitaj doma, brate! trvá, tým sa divák viac chytá za hlavu, gúľa očami, šomre si nasrdene popod nos a je otrávenejší.
Áno, Butko to všetko myslel dobre a ambície tam skutočne boli. Zvolený formát ich však prebil a stiahol pod vodu, utopil ich. To najhoršie, čo sa tvorcom môže stať, je, keď sa na ich komédii v sále takmer nikto nezasmeje. Presne to sa asi bude diať počas najbližších dní v slovenských kinách. Ticho namiesto hurónskeho smiechu.
Ak miluješ Hornú dolnú či súčasné české komédie, potom si asi prídeš na svoje. Ak ti však podobný typ humoru lezie na nervy a máš väčšie nároky, Butkov debut pokojne vynechaj a zostaň doma. Vitaj doma, brate! pripomína skôr študentský film než seriózny kinofilm a preto mu udeľujeme len štyri body z desiatich.
