Ďalší negatívny vplyv ruskej invázie na Ukrajinu.
Počet jadrových zbraní v období medzi januárom 2021 až 2022 klesol z približne 13 080 na 12 705. Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) však vo svojej správe uvádza, že by sa jadrový arzenál mohol po novom prvýkrát od čias studenej vojny navýšiť.
Riziko, že ich niektorá z jadrových mocností použije, je pritom najvyššie za posledné desaťročia. Dôvodom je napätie medzi svetovými mocnosťami, ktoré vyvolala ruská agresia a následná podpora Kyjeva zo strany západných štátov.
„Všetky štáty s jadrovými zbraňami zvyšujú alebo modernizujú svoje arzenály a väčšina z nich zostruje nukleárnu rétoriku a úlohu, ktorú jadrové zbrane zohrávajú v ich vojenských stratégiách,“ povedal riaditeľ programu SIPRI pre zbrane hromadného ničenia Wilfred Wan a označil to za „veľmi znepokojujúci trend“. Zostrovanie nukleárnej rétoriky možno pozorovať najmä zo strany Ruska, ktoré sa od začiatku vojny na Ukrajine niekoľkokrát vyhrážalo použitím jadrových zbraní.
Najväčší jadrový arzenál vlastní Rusko (5 977) a USA (5 428), ktoré spoločne disponujú 90 % z celkového počtu atómových zbraní. Zvyšok patrí Spojenému kráľovstvu, Francúzsku, Číne, Indii, Pakistanu, Izraelu a Severnej Kórei.
Podľa správy SIPRI všetky menované krajiny vyvinuli alebo nasadili nové zbraňové systémy, prípadne to avizovali, a ani jedna sa nemieni arzenálu vzdať. 3 732 jadrových zbraní je aktuálne umiestnených na lietadlách a raketách. Zhruba 2 000 hlavíc, ktoré spadajú najmä pod USA a Rusko, sú v stave vysokej pohotovosti.
„Vzťahy medzi svetovými veľmocami sa ešte viac zhoršili v čase, keď sú ľudstvo a naša planéta vystavené radu závažných a naliehavých spoločných výziev, ktoré možno riešiť len medzinárodnou spoluprácou,“ vyhlásil k veci predseda správnej rady SIPRI, bývalý švédsky premiér Stefan Löfven.
