Formálne zostane predsedom strany Robert Fico bez ohľadu na to, či pôjde do väzby. Strana však bude potrebovať náhradníka aj v prípade, že bude mať veľa práce s prípravou svojej obhajoby.
„Musíme nájsť alternatívy, ako bude fungovať Smer, keď ja budem v teplákoch v Justičnom paláci,“ hovoril Robert Fico na tlačovej konferencii v utorok po svojom výsluchu na NAKA, kde odmietol vypovedať v kauze ako obvinený zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny. Zatiaľ nie je jasné, či obvineného šéfa Smeru-SD zoberú do väzby, najprv by ho musel vydať parlament.
Formálne môže byť Robert Fico predsedom strany, aj keď je trestne stíhaný. Z väzby by teoreticky mohol dokonca riadiť stranu, ale nemohol by organizovať tlačové konferencie, točiť videá a písať statusy na Facebook. Ani sociológ Václav Hřích neočakáva zmenu na poste predsedu Smeru. Strana si však podľa neho musí vybrať komunikačného lídra. Do úvahy dnes prichádzajú pravdepodobne len dve alternatívy – Ľuboš Blaha a Juraj Blanár. Tretí podpredseda Ladislav Kamenický je oveľa menej výrazný ako jeho dvaja konkurenti.
„Smer potrebuje otvárať témy, oveľa dôležitejšie ako Ficova väzba je pre stranu, či bude mať kto komunikovať,“ hovorí riaditeľ prieskumnej agentúry AKO.
Václav Hřích predpokladá, že Smer už v súčasnosti vie, kto preberie štafetu po Robertovi Ficovi. „Pravdepodobne sa na to pripravovali, môžu sa rozhodnúť robiť to skupinovo. Na mnohých tlačovkách dával Fico priestor aj mladším.“ Podľa sociológa sa bude musieť strana k problému postaviť seriózne najmä v prípade, že by sa predseda vo väzbe zdržal.
Vyšetrovanie kauzy Súmrak chce NAKA ukončiť do niekoľkých mesiacov, ak by prokurátor podal v prípade obžalobu, Fica by zamestnávalo hlavné pojednávanie a hrozil by mu aj dlhoročný trest.
Blanár prevzal kormidlo hneď po Ficovom obvinení
Robert Fico si budúcnosť strany predstavoval inak. Najprv bol jej „korunným princom“ minister vnútra Robert Kaliňák, po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej potrebovala sociálna demokracia zo Súmračnej 25 takzvaný rebranding, na čelo ktorého sa postavil ako volebný líder Peter Pellegrini. Ten si však pri prvej príležitosti po parlamentných voľbách založil vlastnú stranu a zobral so sebou aj niekoľko ľudí lojálnych voči predsedovi.
Smer-SD si preto zvolil nové vedenie, do ktorého postavil dvoch nováčikov a troch skúsenejších poslancov, ktorých však po celý čas viedol práve Robert Fico. V nedeľných diskusných reláciách Fica až na jednu výnimku zastupovali počas posledných dvoch rokov najmä Kamenický a Blanár, Blahu pozývajú len zriedka aj pre jeho extrémne názory.
Keď Roberta Fica obvinili, Juraj Blanár dostal priestor hneď trikrát. Najprv bránil predsedu na straníckej tlačovej konferencii a potom sa prišiel hádať do diskusnej relácie Naživo s Braňom Závodským. Opakovane neodpovedal na otázky a tvrdil, že má informácie o kompromitácii Roberta Fica zo strany Igora Matoviča a spol., ktoré nevedel dokázať. Polhodinovú hádku absolvoval aj v relácii Na telo s Michalom Kovačičom, zaujal však výrokom, ako sídlo Smeru navštevoval Norbert Bödör.
Juraj Blanár je členom Smeru už dve dekády, Blaha aj Kamenický prvýkrát kandidovali po boku Fica až v roku 2012. Technicky je teda najlojálnejším kandidátom, zároveň má bohaté politické skúsenosti ako župan v Žilinskom samosprávnom kraji, ktorý viedol od roku 2005. Za tento čas bol aktérom dvoch veľkých káuz, pričom jedna z nich sa, paradoxne, právoplatným rozsudkom skončila práve v týchto dňoch.
Pred vstupom do politiky pracoval v stavebnej firme Váhostav Žilina a v Žilinských komunikáciách.
Kauza CT je na konci: Pešiak sedí, Blanár sa smeje, tvrdí Beblavý
Žilinský kraj pod vedením Juraja Blanára zo Smeru vyhlásil v roku 2011 súťaž na dva CT prístroje. V tom čase opozičný poslanec Miroslav Beblavý upozornil, že obstarávanie vyhrala najdrahšia ponuka predražená asi o 800-tisíc eur. Blanár to ako župan odmietal a žiadal verejné ospravedlnenie za klamstvá. Argumentoval tým, že prístroje boli dokonca lacnejšie ako v iných mestách.
Fígeľ však bol v pozáručnom servise, za ktorý si víťazná spoločnosť účtovala 1,5 milióna eur. Ďalšie dve firmy pýtali za servis desať centov za päť rokov.
Župa nastavila kritériá tak, aby najväčšiu váhu mala cena prístroja a cena servisu nezmenila výsledok obstarávania, upozornil Denník N na základe analýzy Miroslava Beblavého. Kauzu otvoril poslanec ešte v roku 2016, keď ju začala riešiť Národná kriminálna agentúra.
V stredu dal po šiestich rokoch súd za pravdu práve Beblavému.
Trest za predražené cétečká si odsedí exšéf odboru vnútornej správy Žilinského samosprávneho kraja Ján Jarošík. Za machinácie pri verejnom obstarávaní dostal päť rokov natvrdo. Beblavý komentoval právoplatný rozsudok slovami: Pešiak sedí, Blanár sa smeje.
„Samosprávny kraj v dôsledku takto zmanipulovaného verejného obstarávania vykonávaného odsúdeným J. J. podpísal zmluvy o dodaní dvoch počítačových tomografov, ako aj pozáručného servisu k nim, za ktorý zaplatil v priebehu piatich rokov viac finančných prostriedkov, než za rovnaké plnenie ponúkal v obstarávaní druhý neúspešný uchádzač,“ komentoval kauzu Úrad špeciálnej prokuratúry.
Súčasná predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová tvrdí, že zákazku zinscenovali so súhlasom jej predchodcu Juraja Blanára.
Smer-SD obvinenia odmieta, keďže Blanára pri vyšetrovaní kauzy vypočuli len ako svedka.
Chatu mu postavila firma, ktorej dal miliónové zákazky, novinárovi poslal smajlíka
V čase, keď bol Juraj Blanár županom, v chatovej oblasti obce Terchová začala vyrastať trojpodlažná nehnuteľnosť, ktorá má dnes podľa odborníčky hodnotu 350- až 600-tisíc eur. Aktuality.sk informovali, že ide o luxusnú nehnuteľnosť s výmerou takmer 300 štvorcových metrov, ktorú si podpredseda parlamentu Juraj Blanár v majetkovom priznaní uvádza ako „rodinný dom – chata (drevenica)“. Chatu chcel poslanec stavať svojpomocne, v skutočnosti ju podľa Aktualít postavila firma, ktorá dostávala od župy pod vedením Blanára zákazky.
Za chatu, ktorú stavali v rokoch 2012 a 2013, zaplatil iba približne 80-tisíc eur. Peniaze údajne išli istej stavebnej firme SOAR, ktorú vedie ako konateľ a spoločník Gregor Hudec – bratranec exsmeráka Juraja Podmanického.
Otázky vyvoláva práve skutočnosť, že firma SOAR dostávala zákazky od Žilinského samosprávneho kraja, ktorý Juraj Blanár viedol v rokoch 2005 až 2017, teda aj v čase, keď chatu postavili. Počas funkčného obdobia súčasného podpredsedu Smeru uzavrela žilinská župa s danou stavebnou firmou spolu 67 zmlúv za viac ako 21 miliónov eur, zistili Aktuality. Neskôr sa táto suma navýšila dodatkami o ďalší milión a pol.
V stavebnom povolení, ktoré má redakcia k dispozícii, sa však píše, že nehnuteľnosť bude Juraj Blanár stavať „svojpomocne“ a náklady odhaduje na 140-tisíc eur.
Blanárovci ani firma SOAR nepopreli, že by chatu stavala práve táto spoločnosť. Na otázku, či jeho chatu postavila skutočne spoločnosť SOAR, reagoval Juraj Blanár len výsmešným smajlíkom, ktorý plače od smiechu.
Konkrétne okolnosti získania nehnuteľnosti novinárom z Aktualít odmietol vysvetliť. „Ďakujem za otázku. Nevidím žiaden dôvod, aby som zverejňoval takéto informácie. Všetky moje povinnosti ako verejného funkcionára o mojich majetkových pomeroch v zmysle zákona som si každoročne splnil. Prajem pekný deň.“
Bývalý primátor: Mali sme korektný vzťah, ale obhajuje scestnú ideológoiu
Refresher oslovil bývalého primátora mesta Žilina Ivana Harmana, ktorý na Juraja Blanára nespomína v zlom ani napriek tomu, že boli na opačných stranách politického spektra. Zároveň dodáva, že kompetencie primátora a župana boli nastavené tak, že si „neliezli do kapusty“. „Mali sme vzájomne celkom korektný vzťah, miestami kooperatívny,“ spomína Ivan Harman, ktorý bol primátorom Žiliny od roku 2006 do roku 2010.
Zmenu správania pocítil Harman posledný rok vo funkcii, keď začal Blanár presadzovať svoje politické a ideologické názory. „Vtedy sa už púšťal do kritiky mesta aj mňa osobne, keďže v tom čase mali v Smere svojho kandidáta na primátora mesta.“
Preberá protisystémové názory, aj keď sú neracionálne
Juraj Blanár v celospoločenských témach zastáva vždy klasickú opozičnú rétoriku, ktorá polarizuje verejnosť. Je odporcom vyzborojovania Ukrajiny, myslí si, že náš východný sused nemá právo byť v NATO, keď si to nepraje Rusko. Tvrdí, že si želá koniec vojny na Ukrajine a vojna sa najskôr skončí, keď Západ prestane Zelenského vojsku pomáhať.
Podpredseda parlamentu a Smeru-SD stál na pódiu aj vtedy, keď niekoľko dní pred inváziou Robert Fico a Ľuboš Blaha vykrikovali neslávne slávny slogan Nikdy proti Rusku.
Juraj Blanár označuje Roberta Fica obvineného z organizovania zločineckej skupiny za whistleblowera, keď vyzrádza daňové tajomstvo bývalého prezidenta Andreja Kisku a ministra financií Igora Matoviča. Blanár tvrdí, že Fico nerobil nič zlé, len pod hrozbou trestného stíhania upozornil na daňové prešľapy svojich politických súperov. Opisuje aj stretnutie policajného prezidenta Hamrana a koaličných ministrov, ktorí podľa jeho informácií riešili kompromitáciu opozície. Nepredložil však žiadne dôkazy a opiera sa len o článok v novinách.
Podobne sa opakovane zachoval aj pri pandémii koronavírusu, ak išlo o témy očkovania alebo protipandemických opatrení. Na rozdiel od svojich kolegov Fica a Blanára je však oveľa umiernenejší voči prezidentke Zuzane Čaputovej.
Sociológ Václav Hřích si myslí, že nech už zastúpi ako hlavný komunikačný líder Roberta Fica ktokoľvek, strana pravdepodobne na preferenciách nestratí. „Smer a jeho predseda Robert Fico sa už stavajú do pozície martýra bez ohľadu na to, či parlament schváli jeho vydanie a súd to potvrdí. Pre voličov Roberta Fica nie je naratív o tom, že ,Fico musí ísť do basy‘, novinkou, odlev voličov preto neočakávam. Jeho cieľová skupina je stabilná.“
