Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
20. marca 2022, 16:17
Čas čítania 1:26
Ivan Koribanič TASR

Jar klope na dvere. Deň je dnes rovnako dlhý ako noc a príjemné večerné svetlo bude do leta už len pribúdať

Jar klope na dvere. Deň je dnes rovnako dlhý ako noc a príjemné večerné svetlo bude do leta už len pribúdať
Zdroj: Unsplash/Helena Lopes
ZAUJÍMAVOSTI POČASIE SLOVENSKO
Uložiť Uložené

Počas jarnej rovnodennosti, podobne ako aj počas jesennej, je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc – trvá približne 12 hodín.

O 16.33 h stredoeurópskeho času je dnes na Slovensku jarná rovnodennosť. V tomto okamihu sa začína astronomická jar. Na severnej pologuli Zeme je teda 20. marec 2022 prvým jarným dňom, na južnej pologuli prvým jesenným.

Zem je voči Slnku po svojej hlavnej osi odklonená a podľa toho, kde sa počas 365-dennej cesty okolo Slnka nachádza, je k Slnku priklonený buď severný, alebo južný pól. Rovnodennosťou sa nazýva moment v roku, keď sú oba póly vzdialené od Slnka rovnako a slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník. Rovnomerne osvetľujú severnú aj južnú pologuľu našej planéty. Pozorovateľ stojaci na rovníku vidí v prvý jarný deň na poludnie slnko priamo nad sebou a jeho postava nevrhá nijaký tieň.

Počas jarnej rovnodennosti, podobne ako aj počas jesennej, je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc – trvá približne 12 hodín. V období jarnej rovnodennosti sa dni v miernych zemepisných šírkach výrazne predlžujú, napríklad od 7. do 30. marca každý deň pribudne tri a pol minúty slnečného svetla (počítané pre Bratislavu – pozn. TASR). Dni sa predlžujú aj v ďalšom období, i keď postupne čoraz pomalším tempom, až do letného slnovratu. Ten nastane tento rok 21. júna o 11.13 h stredoeurópskeho letného času, keď bude najdlhší deň v roku.

Čím viac na sever, tým je predlžovanie dní výraznejšie, pričom v oblastiach nad severným polárnym kruhom nastane polárny deň, počas ktorého tam slnko nezapadá vôbec. Na juh smerom k rovníku je predlžovanie dní menej výrazné.

Rozdielnu dĺžku dňa a noci počas roka a striedanie ročných období spôsobuje sklon rotačnej zemskej osi o približne 23,5 stupňa. Ak by bola zemská os kolmá na obežnú dráhu Zeme, dni by boli po celý rok rovnako dlhé a ročné obdobia by sa nemenili.

Začiatky ročných období, teda aj jari, nemusia pripadať každý rok na rovnaký dátum, keďže astronomický rok netrvá presne 365 dní, ale približne 365 a štvrť dňa, čo sa raz za štyri roky kompenzuje vložením 29. februára ako prestupného dňa do kalendára. Začiatok astronomickej jari sa pohybuje v rozpätí medzi 19. marcom (stane sa tak v roku 2048) a 21. marcom (naposledy v roku 2011, nabudúce v roku 2102), najčastejšie však nastáva 20. marca, tak ako tento rok.

Domov
Zdieľať
Diskusia