Školská psychologička vysvetľuje, ako sa o šikanovaní s deťmi rozprávať.
Dá sa šikanovaniu predchádzať, prípadne ho podchytiť tak skoro, že situácia nevyústi do brutálnych útokov? Podľa školskej psychologičky Zuzany Polťákovej sa dajú znaky šikanovania rozoznať, ale líšia sa od prípadu k prípadu. Spája ich však jedna vec: šikanovanie, teda systematické ubližovanie, deti zmení.
Útok v Miloslavove viedol k množstvu pobúrených komentárov, menšiemu protestu priamo v obci aj tvrdým slovám zo strany politikov. Zvýšili sa tým aj obavy rodičov, ktorí majú deti v školskom veku. Zisťovali sme preto, ako sa dá dieťa, ktoré zažíva šikanovanie, rozpoznať, a ako mu pomôcť, aby o svojej skúsenosti prehovorilo a škola ju mohla riešiť.
Byť iný je v našej spoločnosti stále riziko. Stačí, ak nezapadneš názorovo alebo patríš k nejakej menšine, a hrozí ti agresia, ktorú si nezaslúžiš a ktorá je často trestná. Utláčaným skupinám a ľudským právam sa v Refresheri venujeme pravidelne a nebojíme sa otvárať témy, pred ktorými sa ešte zatvárajú oči. Pokračovať v tejto práci môžeme aj vďaka podpore našich predplatiteľov, pridaj sa do klubu Refresher+ aj ty a podpor našu prácu.
Šikanovanie nemá jednu tvár
Rozlíšiť bežný konflikt od šikanovania nie je jednoduché, hranica je totiž veľmi tenká. „U nás v škole sa snažíme o rozlišovaní hovoriť aj so žiakmi. Konflikty sú prirodzenou súčasťou života, nie je všetko hneď šikanovanie a deti učíme, ako na konfliktné situácie reagovať,“ hovorí školská psychologička Zuzana Polťáková. Školy, s ktorými pracovala, sa usilujú o konfliktoch komunikovať aj s rodičmi. Cieľom je naučiť deti, ako s nimi pracovať, ako na ne reagovať slušne a vyriešiť ich efektívne a v čom sa odlišujú od šikanovania.
Prípady šikanovania podľa slov psychologičky spája systematickosť a zámer ublížiť. „Dôležitú úlohu zohráva aj prevaha agresora: buď je fyzicky silnejší, alebo ide o skupinové šikanovanie. Ide o opakované správanie s nepomerom moci.“ V takomto prípade ide o viac ako konflikt a škola sa tým musí zaoberať.
Nie je však ľahké spoznať, ktoré dieťa šikanovanie zažívalo. U každého sa to prejavuje individuálne. Niektoré deti môžu byť utiahnuté, iné budú, naopak, extrovertnejšie, až agresívne. Nemusí to hneď ovplyvniť ich známky a môžu mať aj psychosomatické prejavy: začne ich bolieť hlava, pravidelne majú problémy s trávením a sťažujú sa na bolesti brucha. Môže ísť o snahu vyhnúť sa škole.
A keďže formy šikanovania môžu byť aj psychologické alebo online, pomocou sociálnych médií, rodičia či súrodenci nemusia ani nájsť modriny na tele.
Je však jedna vec, ktorú si psychologička Polťáková všíma pri každom dieťati, ktoré zažíva šikanovanie. Zmenili sa.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo si všímať na deťoch a aké sú znaky toho, že ich niekto šikanuje.
- Ako sa s deťmi rozprávať o tom, čo zažívajú v škole.
- Ako môžu pomôcť aj kamaráti alebo súrodenci.
- Čo musí urobiť škola, keď dôjde k šikanovaniu.
