Pes cíti všetko, aj to aký si mal deň. Zistí to z tvojho pachu, pohybov aj z mimiky tváre, hovorí psí psychológ Richard Ulianko

Richard Ulianko sa psom venuje už 30 rokov. V minulosti jazdil na psích záprahoch, pracoval ako správca chaty a neskôr pôsobil na družstve, kde sa okrem psov staral aj o dvanásť koní.

Keď sa vrátil do rodnej Nitry, zistil, že 90 percent psov má poruchy správania, pretože nie sú socializované. Rozhodol sa preto začať poskytovať služby psieho psychológa. V dedinke Jatov v okrese Nové Zámky už rok a pol vlastní resocializačné centrum, kde vychováva všetky plemená – od jorkšírov až po 60-kilové stredoázijské ovčiaky.

S akými najčastejšími problémami sa pri psoch stretávate?Najčastejšie je to separačná úzkosť, ťahanie na vôdzke a neochota pribehnúť na zavolanie.

Môžu psy trápiť podobné psychické problémy ako nás ľudí? Napríklad úzkosť či depresia?

Jasné. Hlavnú rolu v tom hrá najmä genetika. Keď sú rodičia šteňaťa ustráchaní, je veľká pravdepodobnosť, že ich šteňa bude rovnaké. Preto je veľmi dôležité vidieť rodičov šteňaťa ešte skôr, ako si ho donesieme domov. Na základe toho môžeme zistiť, či nebude mať napríklad agresívne sklony.

Čo okrem genetiky ovplyvňuje psychický vývin psa?

Jednoznačne prístup majiteľa. Hoci genetiku neoklamete, správnou výchovou dokážete zmeniť psa na nepoznanie. Treba si však vybrať vhodné plemeno – ku každému človeku sa totiž hodí nejaké iné. Ľudia si psa vyberajú podľa toho, či má pekné oči alebo farbu, o štandardoch plemena nevedia vôbec nič a potom sa stane, že psa nezvládajú, lebo mu vôbec nerozumejú.

I keď psy už sú také „poprešľachtené“, že štandardy pri niektorých plemenách prestávajú platiť. Každé zviera je individuálne, každé má vlastnú povahu, identitu.

Vo väčšine prípadov, paradoxne, nerobím psychológa psom, ale ich majiteľom.

Keď ho vedieme nesprávnym spôsobom a nesocializujeme ho, môže z toho vzniknúť doživotná trauma pre človeka aj pre psa. Všetky psy sú inteligentné, žiaden nie je vyslovene hlúpy. Je to len o tom, ako ho vedieme.

Ľudia k vám vodia nezvládnuteľné psy s rôznymi poruchami správania. Ako s nimi potom v resocializačnom centre pracujete?

Keď má pes akýkoľvek problém, riešim to tak, že ho pustím do svorky – ostatné psy ho „upracú“. Nie v zmysle, že by ho fyzicky napadli, ale dajú mu najavo, aké správanie je žiaduce a aké nie. Potom nastupujem ja. Nemám problém psa prevychovať, predo mnou majú rešpekt. Často sa však stáva, že po návrate domov sa jeho správanie vráti do starých koľají.

Súvisí to s majiteľom?

Áno. Ja vo väčšine prípadov, paradoxne, nerobím psychológa psom, ale ich majiteľom. Pes síce má nejaké genetické vlohy, ale vždy je problém v človeku, v nesprávnom vedení a v „poľudšťovaní“ zvierat. Je to pes, a tak sa musí v prvom rade naučiť komunikovať so psami.

Keď mi niekto povie, nech si dám psa na vôdzku, lebo sa ho bojí, poviem mu: A ja mám ako vedieť, či vy nie ste úchylák, čo mláti svoju ženu? Mám na vás zavolať policajtov, lebo vyzeráte agresívne?

Prioritou je naučiť psa socializovať sa do prvého roka jeho života, potom sa to dá len veľmi ťažko. Práve nedostatok socializácie vedie potom k rôznym problémom, pre ktoré sú ľudia nešťastní, dávajú psy do útulkov alebo sa obracajú na mňa.

Na to, aby bol pes bezproblémový, teda nestačí klasický výcvik poslušnosti?

Nestačí. Ja sa klasickým výcvikom nezaoberám, hoci väčšina ľudí si myslí, že to stačí. Keď prídu s problémom a ja sa ich spýtam, čo robia pre to, aby ho vyriešili, povedia mi, že chodia na cvičák. To, že pes poslúcha povely, nemá so socializáciou nič spoločné. Ľudia chodia na cvičák s trojmesačnými šteniatkami, pes sa naučí sadnúť, ľahnúť a majiteľ si myslí, že je vycvičený. Potom však nastane nejaká nečakaná situácia a pes sa prejaví agresívne alebo submisívne.

Pes ťa nebude rešpektovať, ak cíti, že si nevyrovnaný.

Dá sa pracovať aj so psami z útulku, ktoré majú zväčša vážnejšie psychické ťažkosti?

Samozrejme, dá sa pracovať s každým psom. Pri všetkých platí zákon akcie a reakcie. Napríklad nedávno mi jeden pán volal, že „venčil“ svojho ročného labradora a vtom, z ničoho nič, začali vybuchovať ohňostroje. Pes sa totálne zľakol, pomočil, povracal. Ušiel domov a odvtedy odmietal vychádzať von. Riešenie bolo veľmi jednoduché – najsilnejším pudom psa je žrádlo a sexuálne pudy. Povedal som im: Nekŕmte ho vnútri, kŕmte ho vonku.

Zoberte misku so žrádlom pred bránu, a keď nevyjde, nechajte ho v pondelok o hlade. Na druhý deň už pes bude rozmýšľať, a ak nevyjde ani v utorok, určite vyjde v stredu. Samozrejme, tak to aj bolo. Na ďalší deň ho opäť nakŕmili na ulici, o päťsto metrov ďalej – a túto vzdialenosť postupne predlžovali, až napokon sám zašiel až na miesto, kde ho vystrašili tie ohňostroje. Teraz je už úplne pokojný.

Pomohlo by púšťať psovi zvuky ohňostrojov, napríklad z Youtubu?

Nie, to nemá žiadny efekt. Pes to musí zažiť na vlastnej koži a zvyknúť si na to. Mnohé sa napríklad boja búrky. Majú úplné hysterické záchvaty. Ľudia to väčšinou riešia tak, že ich nadopujú liekmi a zatvárajú do pivnice. Búrka môže byť aj každý deň – a čo budem svojho psa každý deň zatvárať? Zoberte si psy, ktoré ľudí sprevádzajú na poľovačke. Tam sa strieľa, búcha a ony to nevnímajú.

Jedna pani mi povedala, že jej psovi sa strach z hlasných zvukov zhoršuje z roka na rok. Prečo asi? Pretože k nemu pristupuje ako k malému decku. Pes začne blázniť a ona ho okamžite začne mojkať a skákať okolo neho. Napokon si zvykne na to, že keď začne stresovať, vydobyje si svoje. Tak by to fungovať nemalo.

Čo spraví so psom to, keď ho majiteľ neustále nosí na rukách?

To je klasický spôsob nesocializácie. Veľa ľudí, ktorí si kúpia malého psa, začne mať pocit, že ho musia chrániť pred celým svetom, a tak ho nosia na rukách a mojkajú. Ja psy ani príliš nehladkám, z čoho sú niektorí ľudia nešťastní. Hovorím im na to: Ani mňa nik nehladká, skúste ma pohladkať a dám vám zaucho.

Psa spája s majiteľom citové puto, nemá ťa rád len preto, že ho kŕmiš.

Nedávno som tu mal pomeriána, to je malý chlpatý špic, vyzerá ako citrón. Doniesli ho na rukách, vrešťal ako pavián. Povedal som im, aby ho položili na zem, a keď to urobili, v tom momente stíchol, lebo si uvedomil, že ho už nik nedrží, nechráni.

Naučil sa tu za dva týždne tak krásne komunikovať so psami, že ani nechcel ísť domov. Cítil sa ako samec. Pristupoval som k nemu štandardne ako k hocijakému inému psovi. Nemal žiadne výhody, nespal vnútri na posteli, ale vonku s ostatnými. Jeho majitelia však z toho boli trochu šokovaní.

Odporúčané

Moja sliepka hrá v reklame na Kinekus a s kozou cvičíme agility. Stano je tréner zvierat (Rozhovor) 16. marca 2024, 12:30

Je teda podľa vás v poriadku pustiť jorkšíra k vlčiakovi?Samozrejme. Neexistuje žiaden rozdiel medzi malými a veľkými psami. Ak psa nepustíte k ostatným, lebo sa bojíte, začne byť uvrešťaný. A keď veľké psy vidia malého uvrešťaného psa, majú skôr tendenciu ho rafnúť, lebo ich to znervózňuje. Pes potrebuje voľnosť, naučiť sa pracovať s inými psami vo svorke, a keď sa toto naučí, môže pokojne chodiť aj voľne.

Vraveli ste, že najčastejším problémom býva separačná úzkosť. Čo cíti pes, keď jeho majiteľ odíde z bytu?Cíti len to, že sa už nikdy nevráti. Je šokovaný. Je to prirodzené, keď sú spolu 24 hodín denne. Pes musí zistiť, že sa vždy vráti. Pán by mal odísť z domu vtedy, keď je pes pokojný. On totiž cíti, že odchádzaš, už vtedy, keď sa obliekaš. Keď odídeš v momente, keď je nervózny, tak v ňom tá nervozita ostane aj nasledujúce dve hodiny, kým budeš preč. Čiže najprv ho musíš dostať do pokojného stavu.

Pes mi musí slepo dôverovať do takej miery, že keď mu poviem, nech skočí cez oheň, tak to urobí.

Často to zhoršuje prístup ľudí – mnohí separačnú úzkosť v psovi ešte viac umocňujú tým, že sa oňho boja, ľutujú ho a podobne. Veľmi dobré pre psa so separačnou úzkosťou je to, keď si zvykne na iných ľudí. Najlepšie je doniesť ho do psej škôlky či hotela, kde pochopí, že môže fungovať aj s iným človekom a že jeho majiteľ nie je jediný človek na svete, ktorý ho môže nakŕmiť.

Môže prechovávať k svojmu majiteľovi city alebo ho má rád len preto, že mu dáva žrádlo?

Pes považuje človeka za súčasť svojej svorky. Nie je to len o tom, že ho kŕmiš. Aj svorky vlkov majú svoju hierarchiu a nechcú ísť do inej svorky, pretože sú na seba citovo naviazané. Ak s človekom pes vyrastá odmalička, spája ich „rodinné puto“, čiže áno, dá sa to označiť ako cit.

Môže na svojho majiteľa aj žiarliť?

Samozrejme, to sa bežne stáva, napríklad keď sa do rodiny narodí dieťa. Jedna pani mi nedávno volala, že jej pes pohrýzol jej 13-mesačné dieťa. Povedal som jej, nech toho psa donesie na týždeň ku mne. Ona na to, že sa to nedá, lebo ten pes patrí jej mame a ona s tým nesúhlasí. To je veľká tragédia, že jej matka je ochotná obetovať zdravie a bezpečnosť dieťaťa kvôli psovi. Je to choré.

Ako sa dá v takejto hraničnej situácii reagovať?Ja používam zákazový povel „nie“. Keď pes ani nevie, ako sa má správať, poviem nie a pochopí to. Ak to aj napriek tomu robí, musím mu dať najavo, že to nechcem. Nebijem ho, to je nezmysel. Fyzické násilie je na mieste len v prípade, že zaútočí, ako v tomto prípade na dieťa. Ak to nestíham, pokojne po ňom niečo hodím. Nemôžem sa tomu len prizerať, lebo si na to zvykne a bude to robiť bežne.

Odporúčané

Boli sme na pretekoch králikov v Bratislave. Predstavili sa nám rozkošní účastníci králičieho hopu 26. apríla 2023, 12:00

Počula som už aj o prípadoch, keď bol pes celý život bezproblémový, ale potom z ničoho nič dohrýzol svojho majiteľa. Čím to môže byť? Nejaký podiel v tom môžu hrať genetické poruchy alebo ide o určitú situáciu, ktorú pes ešte s majiteľom nezažil a nevie ju zvládnuť, vyriešiť. Na mňa už moje psy zaútočili, jeden mi skočil rovno do tváre. Ale to bolo šteňa, pre ne je to je normálne.

Pes z teba cíti úplne všetko, aj to, aký si mal deň.

Stretol som sa už s prípadom, že sedemročný pes v živote nič nespravil a po siedmich rokoch vyletel na majiteľa. Neviem, z akého dôvodu, ale neverím, že ten pes bol sedem rokov v pohode. Ak majiteľa rešpektoval, prečo by potom zaútočil? Čiže tam bola chyba vo výchove, ktorú priamo nevedeli identifikovať.

Pes mi musí slepo dôverovať do takej miery, že keď mu poviem, nech skočí cez oheň, tak to urobí, obrazne povedané. Pes má najväčšiu slobodu vtedy, keď mi dôveruje a ja dôverujem jemu.

Čo teda robíte v prípadoch, keď nefunguje „nie“?Idem proti nemu, vystriem pred seba ruky a zatlačím ho do rohu. On sa v takej situácii cíti zle, a tak pochopí, že keď sa bude zle správať, budú mu robiť niečo, čo mu je nepríjemné. A to platí aj naopak. Ak sa správa slušne, pochválim ho.

Majú psy pojem o čase alebo sa riadia podľa vnemov či potrieb?

Jasné, že majú pojem o čase. Keď psa každý deň kŕmim o šiestej ráno, tak už pätnásť minút predtým bude behať okolo misky. Majú rovnaké vnútorné hodiny ako ľudia. Vnímajú slnko, tlak, prostredie, sú extrémne citlivé a inteligentné. Veľa ľudí si myslí, že nevedia nič, ale my si ani nevieme predstaviť, aké citlivé majú zmysly. V mnohých ohľadoch sú dokonalejšie ako my ľudia.

Môžu psy cítiť aj naše emócie?

Či môžu? Cítia úplne všetko! Pes je obrazom svojho majiteľa. Keď cíti, že si nervózny, odmieta ťa poslúchať, bočí od teba. Nemusíš ani nič povedať. Stačí, ak prídeš z práce, sadneš si a pes presne vie, aký si mal deň. Cíti to cez tvoj pach, pochyby, mimiku.

Odporúčané

10 najlepších vtipov o zvieratkách 29. marca 2023, 9:45

Preto by si psa nikdy nemal cvičiť, ak sa necítiš dobre. Musíš mať svoje správanie pod kontrolou, lebo keď ti ujdú nervy, je to kontraproduktívne, pes sa potom necíti komfortne. Ak ťa má uznávať ako vodcu, tvoje správanie musí byť uvoľnené a stabilné. Pes ťa nebude rešpektovať, ak cíti, že si nevyrovnaný.

Sú podľa vás mestské psy menej šťastné ako tie, čo žijú v záhrade?Psy v mestách strašne trpia, pretože musia byť na vôdzkach. Tie mestské zákony sú postavené na hlavu. Čo mi dáva mesto za to, že platím daň na psa? Ohradu s rozmermi 20 x 15 metrov, kde ho môžem pustiť na voľno? Veď to je choré. Je to živý tvor. Prečo by som s ním nemohol chodiť na voľno, ak je plne zvládnuteľný?

Keď mi niekto povie: Bojím sa vášho psa, priviažte ho, dajte mu náhubok, poviem mu: A ja mám ako vedieť, či vy nie ste úchylák, čo znásilňuje deti alebo mláti svoju ženu? Mám zavolať políciu, nech si vás zoberie, lebo vyzeráte agresívne? Psa hneď všetci odsúdia, lebo je to pes a má zuby. Aj keď je vychovaný. Ale keď nejaký magor zmláti človeka na ulici, dostane podmienku alebo blokovú pokutu 50 eur a môže ďalej behať po vonku.

Zviera, ktoré je plne socializované a nikomu neublíži, obmedzujeme. Rovnako sa správame aj k celému svetu a k prírode. Lebo čo, sme ľudia, a tak sme na tejto planéte „niečo viacej“? No nie sme a táto planéta nám ani nepatrí.