Pôsobenie Nirvany vo svete hudby síce netrvalo dlho, no bolo o to intenzívnejšie. Hity ako Smells Like Teen Spirit, Rape Me či Come as You Are dnes už pozná hádam každý, rovnako ako charizmatického frontmana kapely Kurta Cobaina.
Zatiaľ čo v slnečnej Kalifornii alebo v New Yorku v osemdesiatych rokoch hardrockové a glammetalové kapely zažívali najväčší úspech a ľudí zabávali pozitívnymi textami, veľkolepými šou na veľkých pódiách, v sychravom Seattli sa rodila generácia frustrovaných rebelov, ktorí mali chuť všetkým vykričať svoje úzkosti. Nezaujímali ich masívne, ľuďmi preplnené štadióny. Chceli zaprášené a zadymené, chľastom zasmradené malé kluby, kde sa na zemi povaľovalo rozbité sklo a ohorky cigariet. Kde steny boli popísané či posprejované infantilnými obrázkami a hláškami.
Nosili vyťahané tričká, roztrhané džínsy, špinavé tenisky a poväčšine mali dlhé mastné vlasy. Cítili zlosť vždy, keď zapli televíziu a prečítali si ranné správy, sužovali ich depresie, prehodnocovali svoju existenciu, chýbala im láska aj sebaláska. Mali chuť ubližovať si, ničiť sa. Nemali sa s kým stotožniť a často skončili zaseknutí v apatii. Ich odpor voči komercii čoraz viac silnel a iritovali ich žiariace reflektory, veselé, plytké pesničky v rádiu či pozéri na pódiách, hrajúci sa na niečo, čo nie sú. Potrebovali autenticitu. Potrebovali znova cítiť, že žijú.
Surový zvuk, dekadencia a nihilizmus
To všetko zrazu dostali vďaka novému hudobnému žánru, ktorý priam stelesňoval ich pocity, nálady a životný štýl. Bol ním grunge. Charakterizoval ho surový zvuk skreslených gitár, ostrý ako britva, a zväčša temné texty o odcudzení, drogovej závislosti, smrti, politike, vojne či iných pálčivých spoločenských témach. Tiež boj za práva menšín, odpor voči náboženským fanatikom a konvenciám. Nechýbala však ani satira a nadhľad. Kapely ako Soundgarden, Green River, The Melvins, L7 či Skin Yard udali tempo a smer, ktorý čoskoro nasledovala aj ďalšia dvojica drzých chlapíkov, čo si vravela Nirvana. Tú by vtedajší bežný, „normálny“ poslucháč pravdepodobne označil na základe textov či správania hudobníkov za dekadentnú, provokatívnu, zvrátenú, divnú a utápajúcu sa v nihilizme.
Pre nich by to však bol kompliment. Bolo im jedno, čo si o nich myslia ľudia. Kapela vznikla v roku 1987 v Aberdeene v štáte Washington a založil ju iba dvadsaťročný spevák a gitarista Kurt Cobain spolu s dvojmetrovým chorvátskym obrom – basgitaristom Kristom Novoselicom. Cobain ešte netušil, že sa z neho o pár rokov stane masívna superstar, ktorú budú adorovať či uctievať milióny fanúšikov po celom svete, a jeden z najvplyvnejších rockových spevákov v histórii. Sláva, ktorú časom nadobudol, sa mu však stala osudnou, keďže ju nedokázal zniesť a prijať. Následkom toho bolo, že si vzal život.
Outsider s umeleckou dušou
Pre lepšie pochopenie Nirvany je nevyhnutné poznať pozadie okolo jej frontmana, keďže práve on bol alfou aj omegou celej kapely. Cobainovu osobnosť nesmierne poznačilo malomestské prostredie Aberdeenu v okrese Grays Harbor neďaleko lesnatého Washingtonu, kde človek nemal až tak na výber, čím sa bude živiť. Muži boli najčastejšie drevorubačmi či automechanikmi, tak ako aj Cobainov otec Donald, a najčastejšou zábavkou bolo vysedávanie a pitie v krčme. Samovraždy neboli v meste tiež ničím neobvyklým, rovnako ako ani nepekné úrazy súvisiace s vyššie spomenutými povolaniami. Prostredie preplnené „drsnými chlapmi“ a prehnaným mačizmom bolo v rozpore s umeleckou dušou Cobaina.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako na Cobaina spomínajú jeho blízki v rôznych časových pásmach.
- Ako kapela provokovala počas svojho najvýznamnejšieho koncertu v roku 1992.
- Ako ovplyvnilo užívanie heroínu počas tehotenstva Cobainovu manželku a dcéru.
- Čo spevák napísal v liste na rozlúčku.