Ide o ďalší varovný signál pre planétu, tvrdia vedci.
Klimatológovia odhalili varovné príznaky spomalenia Golfského prúdu, ktoré by mohlo mať devastačné dôsledky po celom svete. Vyplýva to z novej štúdie vydanej v britskom vedeckom časopise Nature Climate Change. Ide pritom o jeden z takzvaných bodov zlomu pre klímu, informoval tento týždeň britský denník The Guardian.
Najpomalšia cirkulácia za uplynulých najmenej 1 600 rokov
Experti opísali varovné známky vedúce ku kolapsu Golfského prúdu, teda k jeho náhlej zmene, spomaleniu alebo zastaveniu, k čomu by mohlo podľa nich dôjsť v priebehu nasledujúcich desiatok rokov, no aj storočí.
Malo by to katastrofálne následky pre celý svet, keďže by sa narušil cyklus zrážok, od ktorého závisí napríklad produkcia potravín pre miliardy ľudí. V Európe by sa zvýšil počet búrok a klesli by teploty vzduchu, pričom by sa zvýšila hladina Atlantického oceánu pri východnom pobreží Severnej Ameriky.
Golfský prúd je súčasťou väčšieho cirkulačného systému, ktorý vedci odborne nazývajú Atlantická meridionálna cirkulácia (AMOC). Tá je poháňaná hustou slanou morskou vodou, vlievajúcou sa do Severného ľadového oceánu.
Prečo stojí vlak do Popradu toľko čo letenka do Milána? Toto sú dôvody
20. augusta 2023, 12:30
Roztopená sladká voda z ľadovcov v Grónsku však tento proces spomaľuje rýchlejšie, ako predpokladali predošlé klimatické modely, napísal The Guardian. Podľa odborníkov je AMOC najpomalšia za uplynulých najmenej 1 600 rokov. Nová štúdia pritom ukázala, že táto cirkulácia vykazuje za posledné storočie „takmer úplnú stratu stability“.
Kolaps príde, ale nikto nevie kedy
Zložitosť systému AMOC a nejasnosť budúceho vývoja globálneho otepľovania znemožňujú predpovedať, kedy by k prípadnému kolapsu mohlo dôjsť.
Podľa vedca Niklasa Boersa z Postupimského ústavu pre výskum vplyvu klimatických zmien, ktorý viedol výskum, nie je jasné, aká koncentrácia oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére by k tomu viedla. Dodal však, že práve preto musíme CO2 udržať na „najnižšej možnej úrovni“.
Boers doplnil, že AMOC má podľa pozorovaní vedcov dva stavy: silný a slabý. V uplynulých tisícročiach sa prúdy nachádzali v „silnom a rýchlom“ stave. Rastúce teploty môžu spôsobiť, že náhle, počas jedného až piatich desaťročí, môžu prejsť do „pomalého a slabého stavu“.
