Zem je sedem rokov po apokalypse plná príšer požierajúcich ľudí. Jeden odvážny muž sa rozhodne cestovať po jej povrchu celý týždeň, len aby sa znovu stretol so svojou láskou.
Herec Dylan O’Brien je veľký sympaťák, ktorého môžeš poznať z filmov ako Deepwater Horizon, The First Time či z trilógie Maze Runner. Postapo žáner mu sedí, a tak sa doň vrátil so snímkou Love and Monsters. Tá sa nadmieru podarila, čo je jemne prekvapujúce, keďže ide o režijný debut neskúseného Michaela Matthewsa.
Dej snímky sa odohráva viac ako sedem rokov po tom, čo hmyz na planéte zmutoval. Môžu za to chemické látky, ktoré na Zem padali po zostrelení nebezpečného asteroidu z vesmíru. Už úvod ti tak napovie, že logiku vo filme veľmi riešiť nebudeš. Drvivá väčšina snímky sa odohráva v postapo budúcnosti, pričom sa dočkáš niekoľkých fajn flashbackov.
Ľudia žijú v úkrytoch alebo pod zemou, no príšery ich postupne zabíjajú. Hlavným hrdinom je mladý muž Joel, ktorý nedokáže bojovať, v stresových situáciách zamrzne a nie je schopný pohybu. Jedného dňa sa však aj napriek tomu rozhodne, že sa vydá na povrch. Musí absolvovať 7-dňovú cestu do inej ľudskej komunity, vedenej jeho tínedžerskou láskou Aimee, s ktorou sa od začiatku apokalypsy nevidel.
Snímka má takmer dve hodiny, no nezačne ťa nudiť. Za skvelé tempo vďačíme hlavne neustálemu prísunu nových faktorov, ako sú zaujímavé vedľajšie postavy, cool príšery či zábavné scény. Osobne sa nám najviac páčila scéna s robotom v druhej polovici snímky. Je tichá, pokojná a má vynikajúce dialógy. Divákovi pri jej sledovaní dopne, že aj takéto okamihy môžu byť súčasťou postapo príbehov, filmy ich však veľmi nevyužívajú (skôr knihy). V tomto prípade sa scéna podarila na jednotku.
Pobaví však aj akcia. Nikdy nečakáš príliš dlho, než sa stretneš s ďalším monštrom, no je cítiť, že tvorcovia nemali veľmi veľa peňazí. Akčné scény sú relatívne krátke a veľa sa v nich nedeje. Všetko to však vynahrádzajú podarené postavy a zábavné dialógy. Príšer nie je až tak mnoho, no tie, ktoré vo filme sú, vyzerajú celkom dobre.