Známky zatajovali a rodičom klamali. Zisťovali sme, ako sa mladí vyrovnávali so zlými známkami.
Zlé známky často spôsobujú školákom stres, úzkosti aj strach z reakcie rodičov. Je prirodzené, že každý rodič chce, aby dieťa nosilo domov dobré známky. Mnohokrát to však rodičia preháňajú a deti o známkach klamú, sú pre ne v strese, nechodia domov a dokonca myslia na samovraždu. Samovraždy aj páchajú, najčastejšie v období koncoročných či polročných vysvedčení.
V spolupráci s TV Markíza sme zisťovali, ako sa k zlým známkam našich fanúšikov stavali ich rodičia, a psychologička nám prezradila, čo môžu rodičia aj deti v robiť, aby zlé známky neboli stresujúcou situáciou.
Zisťovali od fanúšikov, ako sa stavajú ich rodičia k zlým známkam
Na našom Instagrame sme sa opýtali fanúšikov, ako sa ich rodičia zvyknú postaviť k tomu, keď domov donesú zlé známky. Najčastejšie ich rodičia chcú – 50 % –, aby si známky opravili, 26 % rodičov sa zaujíma, prečo ich deti majú zlé známky, 15 % rodičov sa hnevá, ale chcú deťom pomôcť a najmenej – 9 % – rodičov sa hnevá alebo potrestá svoje dieťa.
Fanúšikov sme sa pýtali aj to, čo robili v momente, keď mali zlé známky. 67 % opýtaných sa vyjadrilo, že známky zatajili, a 27 % o známkach klamalo. 2 % neprišli domov alebo ušli z domu, no viac mladých – 4 % – si chceli ublížiť alebo mysleli na samovraždu.
Študenti klamú, skrývajú žiacke knižky a utekajú z domova
Našich fanúšikov sme prinútili zaspomínať si na časy, keď doniesli domov zlú známku. Čo vtedy robili a ako sa k tomu postavili ich rodičia. Zväčša svoje známky zatajovali, kým sa na to neprišlo, snažili sa známky v žiackej knižke prepisovať alebo o známkach klamali. Zväčša sa, samozrejme, rodičia viac hnevali na to, že im deti klamali, ako práve pre zlé známky.
Pre zachovanie anonymity sme mená opýtaných zmenili.
Jedného z fanúšikov trestali rodičia tak, že mu obmedzili prístup na internet. „So svojím (podpriemerným) priemerom na základnej škole som z každého predmetu, z každej očakávanej aj neočakávanej písomky očakával lepšiu známku ako 5. Bohužiaľ, keď sa tak nestalo, tak som vedel, že mi doma končí bezplatný internet a najbližší týždeň budem chodiť po verejných wifi sieťach. Stalo sa to veľakrát.“
Ozvala sa nám aj žiačka Ivka, ktorá je momentálne siedmačka, a ako sama hovorí, v jej žiackej knižke inú známku ako jednotku nenájdeme. V šiestom ročníku mala jedinú dvojku z geografie, ktorá ju veľmi nebaví. „Mamine som to povedala, bola zo mňa veľmi sklamaná, dokonca mi povedala, že začínam školu ,lajdáčiť‘. Nechápala som a doteraz nechápem, prečo je taká sklamaná, je zvyknutá, že nosím domov jednotky a z dvojok robí veľké divadlo. Mám šťastie, že ocino to neberie tak vážne, mňa upokojí a mamine to vysvetlí,“ opisuje svoju situáciu.
Viacero fanúšikov nám opísalo, že svoje známky prepisovali alebo schovávali žiacke knižky. Podobne na tom bola aj Ema. „Pamätám si, že ešte na základnej škole som neustále klamala o známkach a hneď som si ich v škole prepisovala v žiackej knižke alebo nedávala rodičom heslo do Edupage. Raz som sa tak veľmi bála vysvedčenia, že som ho chcela sfalšovať vo Photoshope.“
Niektorí rodičia berú zlé známky s nadhľadom
Našli sa však aj rodičia, ktorí zlé známky svojich detí berú s nadhľadom. Denisa nám napísala, že keď prišla domov s plačom pre štvorku z fyziky, tak ju mamina vysmiala. „Pre ňu to bol skôr vtip ako fakt, že som pokašľala písomku.“
Podobnú spomienku má aj Lenka, ktorá nám napísala: „Prišla som domov taká uplakaná, oči opuchnuté, až si mysleli, že sa mi niečo stalo, a keď zistili, že to je len pre známku, tak to nakoniec ani neriešili.“
Mladí ľudia bývajú zo známok v strese a pre vysvedčenia páchajú samovraždy
Poznáme hneď niekoľko prípadov z minulosti, keď mladí ľudia, často ešte na základnej škole, spáchali pre zlé známky na vysvedčení samovraždu. Podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií má počet samovražedných pokusov vo vekovej kategórii 0 – 14 rokov od roku 2008 do roku 2019 stúpajúcu tendenciu. Vo vekovej kategórii 15 – 19 rokov počet samovražedných pokusov v priebehu rokov výrazne stúpol – z 24,9 % na 33,7 %. Dokonca bol počet samovražedných pokusov v roku 2019 práve v tejto vekovej skupine najvyšší.
Dáta pre tieto vekové skupiny však neukazujú presný počet pokusov podľa motívu. Ako motív samovražedných pokusov je znázornený v grafoch NCZISK aj dôvod „konflikty a školské problémy“. Z grafu môžeme vyčítať, že tento motív výrazne stúpol k 5 % v roku 2010 a posledné roky sa vyvíja v takmer rovnakom pomere, s mierne stúpajúcou tendenciou až do roku 2019.
Čo by sme mali robiť, aby deti nepáchali samovraždy pre známky?
Prípady, keď sa deti pokúsili spáchať samovraždu, mali sebapoškodzujúce tendencie alebo spáchali samovraždu, tu sú stále prítomné. Opýtali sme sa preto detskej psychologičky PaedDr. Petry Arslan Šinkovej, čo môžu robiť školáci, ak náhodou majú zlé známky a psychicky to nezvládajú, aj na to, čo by mohli robiť rodičia.
Prečo mladí ľudia, niekedy doslova ešte deti, páchajú pre známky samovraždu?
Často ide o hlbšie a dlhotrvajúce problémy a pocity osamelosti, menejcennosti a zlyhávania… O pocit, že nie som dosť dobrý, že neviem splniť nároky rodičov a učiteľov. Mladý človek cíti obrovský tlak školy a rodičov. Zrazu sa ocitá v bezvýchodiskovej situácii, pociťuje strach a beznádej, pociťuje obrovskú psychickú bolesť a nevie si poradiť.
Existuje nejaká zmena, ktorá by tomu mohla predísť? Iný spôsob známkovania, prístup rodičov?
Určite by bolo vhodné, keby sa zo škôl, ale aj od rodičov odstránil obrovský tlak na výkon, ktorý mladých ľudí a deti veľmi stresuje. Nie je vhodné, aby sa deti a mladí ľudia učili kvôli známkam. Dôležitá je vnútorná motivácia, vhodný systém učenia, pozitívna atmosféra v triede a v škole. Vhodné je slovné hodnotenie a diskusia medzi učiteľom a žiakom. Učitelia by mali deti naučiť to, že chyba nie je hanba, že je žiaduca, pretože len vďaka chybám sa posúvame ďalej. Rodičia by mali podporovať svoje deti, stáť pri nich, aj keď sa im nedarí, veľa sa s nimi rozprávať a hlavne milovať deti také, aké sú. Nenútiť mladých ľudí a deti, aby zodpovedali predstavám rodičov a plnili ich nesplnené sny z mladosti.
Čo môže mladý človek robiť, ak sa cíti pod nátlakom, v strese pre známky v škole?
Pomáha obrátiť sa na niekoho, s kým sa o tom môže porozprávať. Niekedy to môže byť dobrý kamarát, nejaký učiteľ, s ktorým má dobrý vzťah, alebo aj školský psychológ, ktorý si mladého človeka vypočuje a poradí mu. Pokiaľ má mladý človek pocit, že je sám a nemá nikoho, komu by sa zdôveril, odporúčam, aby kontaktoval anonymne a bezplatne telefonické poradne, akou je napríklad aj Linka detskej istoty, ktorá je pre deti a mládež k dispozícii 24 hodín denne.
Vhodné je, aby mal mladý človek aj vlastné záujmy, ktoré ho bavia, a nájde si niečo, v čom bude vynikať a bude sa mu dariť. Netreba zabúdať ani na psychohygienu, relax a dostatok času stráveného na čerstvom vzduchu.
Čo by mali robiť rodičia, aby predchádzali tomu, že ich dieťa bude v strese pre zlé známky, bude si chcieť ublížiť, nebodaj spáchať samovraždu?
V prvom rade je dôležité, aby mali rodičia s deťmi pozitívny emocionálny vzťah a aby deti bezpodmienečne ľúbili také, aké sú. Iba vtedy budú deti cítiť, že sa môžu obrátiť na svojich rodičov, keď im bude ťažko.
Odmalička by mali u detí rozvíjať zdravé sebavedomie a pomáhať im objavovať svoje silné stránky a vhodným spôsobom pracovať na tých slabších. Podporovať deti a mladých ľudí pri rozvíjaní ich záujmov, pomôcť im vybrať vhodný typ školy, neklásť na deti príliš vysoké nároky. Učiť deti prevziať zodpovednosť za svoje správanie, rozvíjať vnútornú motiváciu a ukázať deťom to, že sa učia kvôli sebe, nie kvôli rodičom a známkam.
Rodičia by si mali deti všímať, hlavne varovné signály, ako je napríklad nechutenstvo, problémy so spánkom, výkyvy nálad, depresívna nálada alebo bezdôvodné výbuchy hnevu, strata záujmu o veci, ktoré deti bavili. Dôležité je, aby sa nenechali odbiť a ponúkli svojim deťom pomocnú ruku, keď to budú potrebovať.
