Vyberáme niekoľko udalostí z uplynulého týždňa, ktorým pridávame kontext. Nič totiž nie je také čierno-biele, ako to na prvý pohľad vyzerá.
Presne pred dvanástimi dňami odštartovali Sulík a Matovič hádkou na rokovaní vlády krízu v koalícii, ktorej zatiaľ jediným záverom je, že politici kvôli osobným sporom vyblokovali najvyšší exekutívny orgán v čase neutíchajúcej pandémie. Za posledné dva týždne zomrelo na Slovensku viac ako 1 000 ľudí a proti úspešnému boju s pandémiou nespravili vládne strany OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí vôbec nič. Aj na toto si môžeme nabudúce spomenúť, keď budeme hľadať odpoveď na otázku, kto má na svedomí obete pandémie.
Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že po roku vládnutia už nič nebude ako predtým. A aj keby sa zázrakom našlo dobré riešenie osobného konfliktu Sulíka a Matoviča, cieľom by už nebolo budovať lepšie Slovensko, ale dovládnuť a neukázať zlyhanie.
Ako alternatíva sa momentálne skloňuje dočasné „stiahnutie sa“ premiéra a presunutie časti jeho kompetencií na niekoho iného. To by však mohlo dopadnúť ešte horšie, netreba zabúdať, že jedným z vicepremiérov je aj Štefan „na výnimku“ Holý. Matovič je, zdá sa, závislý od svojej pozície a nie je ochotný sa jej vzdať ani v čase, keď sa už o kompetencii nedá hovoriť ani omylom.
Ako by sme ho potom oslovovali? Premiér zbavený časti povinností a zodpovednosti? Polopremiér? Podpremiér?
Počas vládnej krízy musela viac ako tisícka rodín na Slovensku zorganizovať pohreb, podnikatelia sa naďalej báli o svoje ekonomické prežitie a obyčajný ľud len s povzdychom skonštatoval, že je jedno, kto „tam“ sedí, všetci sú rovnakí. A ako sa to celé skončí? Musí zomrieť ešte približne 100 ľudí na koronavírus, aby sme sa to zajtra dozvedeli.
