Pamela Zásleská si myslí, že by Jaroslav Haščák mohol verejnú mienku ovplyvňovať prostredníctvo médií, ktoré vlastní Penta. Naopak, nemyslí si, že by napriek obrovskému majetku chcel utiecť.
Jaroslav Haščák je kvôli kauze Gorila v najprísnejšej kolúznej väzbe. Špecializovaný trestný súd dnes médiám sprístupnil odôvodnenie rozhodnutia o vzatí do väzby, z ktorého vyplýva najmä obava z ovplyvňovania cez médiá.
„Vzhľadom na to, že do portfólia spoločností finančnej skupiny xxxxxxxxx patrí aj spoločnosť vydávajúca periodickú tlač, existuje dôvodná obava, že by obvinený mohol systematicky a sofistikovane usmerňovať vydavateľskú činnosť tak, aby výsledkom bolo zosúladenie výpovedí svedkov a obvinených v jeho prospech,“ uviedla sudkyňa Pamela Záleská. Penta vlastní napríklad News and Media Holding pod ktorú patrí napríklad týždenník Plus 7 dní.
Haščáka neobvinili kvôli samotnému obsahu údajnej nahrávky Gorily, ale kvôli predaju jej kópie. Z obvinenia vyplýva, že ju mal finančník Penty od bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Ľubomíra Arpáša kúpiť pri podvodnej transakcii za necelých 200-tisíc eur.
Mali sa tváriť, že Ľubomír Arpáš, ktorý je už vo väzbe v rámci akcie Božie mlyny, poskytoval Jaroslavovi Haščákovi zdravotnícke analýzy, ktoré však podľa vyšetrovateľa nemali reálne opodstatnenie.
Zverejnené prepisy odpočúvania bytu na Vazovovej ulici známe pod názvom Gorila hovoria o rozsiahlych podozreniach z korupcie. V rokoch 2005 a 2006 nahrávala Slovenská informačná služba stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty, ktorý sa tu vraj stretával s politikmi a významnými osobami, a hovorili o obchodoch, do ktorých boli zapletené aj politické strany vrátane SMER-SD. Kauzu následne dozoroval Dušan Kováčik.
- Prečo Špecializovaný trestný súd rozhodol o vzatí Haščáka do väzby ale nemyslí si, že by šéf Penty utiekol do zahraničia.
- Prečo dôležitú rolu v tomto prípade zohráva špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
- Ako sa Haščák bránil v súvislosti s vlastníctvom médií v portfóliu Penty.
- Ako súd vylúčil, že zadržaním Haščáka išlo o politickú objednávku.
Ako sa Haščák bránil
Jaroslav Haščák odmietol, že by s Ľubomírom Arpášom uzavrel fiktívnu zmluvu. Tvrdí, že jeho spoločnosť Penta následne kúpila 17 nemocníc a tiež mäsokombináty, a tak vo výsledku využila poskytnuté a zmluvne dohodnuté služby, ktoré považuje vyšetrovateľ za podvodné.
K dôvodom väzby Jaroslav Haščák uviedol, že nemá v úmysle zo Slovenska utekať – radšej by strpel výkon trestu ako by mal žiť na úteku. Uviedol tiež, že „ určite disponuje väčším množstvom peňazí ako bežný občan, avšak na zdôvodnenie útekovej väzby je takýto argument až hranične diskriminačný“.
To v konečnom dôsledku potvrdila aj sudkyňa, ktorá uznala, že má šéf Penty na Slovensku značné zázemie, priateľov aj rodinu, a tak neakceptovala ako dôvod väzby hrozbu úteku.
Jaroslav Haščák tiež tvrdil, že z uniknutej údajnej nahrávky medzi Marianom Kočnerom a Dobroslavom Trnkom vyplýva, že neprejavoval záujem o získanie nahrávok týkajúcich sa kauzy Gorila. V skutočnosti z nej však vyplýva opak, keďže hlas podobný Marianovi Kočnerovi na nahrávke tvrdí, že kvôli problémom s nahrávkou mu Haščák „strhol“ milión eur. „Mňa to stálo jeden milión euro. Jeden milión euro mi Slávo Haščák strhol z jedného kšeftu, ktorý sme spolu zarobili,“ zaznelo na údajnej nahrávke.
Spoločný menovateľ – špeciálny prokurátor Dušan Kováčik
Sudkyňa Pamela Záleská sa v rámci odôvodnenia intenzívne venovala aj osobe špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Práve on má byť spoločným menovateľom pri rozhodovaní o zmenách vyšetrovateľa a zrušení uznesenia o začatí trestného stíhania v kauze Gorila.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo dôležitú rolu v tomto prípade zohráva špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
- Ako sa Haščák bránil v súvislosti s vlastníctvom médií v portfóliu Penty.
- Ako súd vylúčil, že zadržaním Haščáka išlo o politickú objednávku.
