Ako sa stalo, že sa jeden z najbohatších Slovákov ocitol zadržaný v obklopení desiatok policajtov?
Jaroslav Haščák, ktorého v biznise familiárne volajú „Slavo“, sa dnes prvý raz v živote ocitol v pomyslených „putách“. Ako sa dalo čakať s políciou odkráčal dobrovoľne aj keď tie fyzické na rukách nemal. Polícia ho zadržala pre podozrenie „z legalizácie príjmu z trestnej činnosti“. Zatýkanie prebehlo veľkolepo. Do bratislavského sídla spoločnosti v Digital parku v poobedných hodinách nabehli desiatky policajtov ozbrojených samopalmi.
Ako sa však stalo, že sa jeden z najbohatších Slovákov ocitol zadržaný v obklopení desiatok policajtov? Skupina Penta, ktorú založil a ktorej je hlavný stratég, aktuálne zamestnáva viac ako 46-tisíc ľudí a v roku 2019 dosiahla hodnota aktív skupiny 11,2 miliardy eur. Samotný Haščák podľa Forbesu patrí s odhadovaným majetkom v objeme jednej miliardy dolárov k prvým dvom tisícom najbohatších ľudí sveta.
Prvý milión zarobil, ako študent
Príbeh Jaroslava Haščáka mohol dnes vyzerať úplne inak. Asi málokto by predpokladal, že život najvplyvnejšieho slovenského finančníka, začal v maličkej obci Ďurková, kde sa narodil. No v dedinke uprostred prírody s dvomi stovkami obyvateľov jeho rodina nevydržala dlho a ako to bolo v tom čase zvykom, presunula sa do najbližšieho väčšieho mesta.
V Starej Ľubovni vyštudoval na gymnáziu, ako premiant ročníka. V poslednom ročníku sa presunul na gymnázium v Banskej Štiavnici, kde už bolo jasné, že sa pripravuje na zahraničné štúdium. Mimochodom jeho spolužiakmi boli Martin Kúšik (ten pre strýka v Amerike, nemohol študovať v zahraničí a vyštudoval v Prahe) a Juraj Herko (ten pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu s Haščákom). O pár rokov neskôr s ním zakladali Pentu.
Dva roky pred Nežnou revolúciou nastúpil na Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij (MGIMO), najprestížnejšiu vysokú školu východného bloku. Malo to však háčik na ruský „Harvard“ sa nedalo dostať len tak, každý uchádzač o štúdium musel mať okrem perfektných výsledkov aj dostatočné odporúčanie.
To si vyžadovalo „lojalitu“ k minulému režimu, tá sa dala dosiahnuť buď zaviazaním sa strane alebo vplyvnými známosťami. Samotný Haščák tvrdí, že sa k myšlienke štúdia na najprestížnejšej škole dostal náhodou, cez „maminu známu z kúpeľov, ktorá mala manžela diplomata“. Na školu nikdy nezanevrel a dokonca ju v minulosti aj finančne podporil, ako spokojný absolvent.
A nie je sa čomu čudovať, vďaka tomuto štúdiu sa medzi rokmi 1991 a 1992 ocitol v čínskom Pekingu. Nebolo to náhodou, jazyky sa na MGIMO prideľovali podľa schopností študentov, mladý Haščák spravil skúšky v prvej stovke najlepších, a tak dostal najťažší jazyk, ktorý sa tam vtedy vyučoval - čínštinu. V tomto štúdiu sa ocitol, aj s jeho dvomi spolužiakmi – Marekom Dospivom a Jozefom Oravkinom (budúcimi partnermi). Sám Haščák v rozhovore pre SME uviedol, že neveril, že toto štúdium zvládne.
Zvládol a spolu so spolužiakmi prerušili rok pred koncom školy štúdium, pretože chceli svoje schopnosti využiť v praxi. Nastúpili na ročné štúdium na univerzitu v Pekingu. Len tak mimochodom ešte v roku 1990 si Haščák s Dospivom zaregistrovali v Prahe firmu, cez ktorú plánovali podnikať (teda rok pred cestou do Číny).
V čínskej metropole sa mladí študenti ocitli na mieste, kde sa formoval veľký biznis, v krátkom čase získali dobré kontakty. Haščák spolu s Dospivom vnímali, že majú príležitosť a v časoch, keď často distribútori vyvážali na „dobré slovo“ sa im podarilo vytvoriť distribučný kanál na textil do rodného Československa. Investovať mal do ich plánov otec Dospivu a ich „kamarát“, ktorého meno ani jeden nikdy neprezradil. Tie sa predávali na dobrých miestach – v Pražskej Kotve a v bratislavskom Dome módy. V krajine, kde sa na všetko čakalo sa ich tovar predal rýchlo a prvý milión získali ešte ako študenti. Ročná cesta sa im vyplatila.
Biznisová chémia
Dvojica zrejme pochopila, že im spolu funguje „biznisová chémia“. Oboch spájali extrémne ambície a prehnaný workoholizmus. Mali vynikajúce kontakty v Moskve aj v Pekingu. Okrem toho sa ich spolužiaci rozliezli po celom svete a postupom času sa etablovali na najvýznamnejších postoch diplomacie či biznisu.
A medzi takých chceli patriť aj oni. Ako čerství absolventi sa doma rovno vrhli na kapitálový trh. A vybrali si ideálny čas, kedy sa u nás rozbiehala kupónová privatizácia a opčná burza. S miliónom na účte sa začínalo jednoduchšie, ako ostatným, rozdelili si ho na polovicu. Napriek tomu ďalej investovali spolu po 400-tisíc do opcie podnikov Nafta Gbely, Váhostavu či Slovnaftu. Už vtedy sa Haščák ukazoval, ako hlavný stratég.
Za krátky čas sa investície zhodnotili na sedem miliónov. Takých podnikateľov bolo však v tom čase viac, čo urobili inak bolo to, že pochopili, že vstupovať priamo do podnikov a ozdraviť ich je výrazne výhodnejšie.
Začiatok „pentastory“
A tak 21. septembra 1994 oficiálne vzniká eseročka Penta Brokers, kde už nie je len Haščák s Dospivom, pridali sa aj Haščákovi spolužiaci z Banskej Štiavnice – Martin Kušík a Juraj Herko. O rok sa podľa obchodného registra pretransformovala na akciovú spoločnosť. A o ďalších sedem rokov vstupuje do firmy ďalší partner – Jozef Špirko.
Ešte v roku 1996 prišiel zlomový biznis, a to pokus o získanie kontrolného balíka najvýznamnejšieho investičného fondu na Slovensku VÚB kupón. Tam postupne získavali vplyv cez nákup akcií cez drobných akcionárov. Nakupovali spolu s britským fondom Regents Fund. Obchod bol veľmi tvrdý a výsledok jednoznačný.
Penta získala prvú miliardu a desaťtisíce akcionárov sa k svojim investovaným peniazom nikdy nedostalo. Penta však dlhodobo tvrdí, že pri jej odchode z obchodu bol fond v dobrej kondícii a vysvetľuje to komplikovanosťou celého postupu obchodu. Podobné „výhodné biznisy“ boli v tom čase, pomerne bežné.
Do roku 2000 na obchodoch s cennými papiermi získali prvú miliardu eur. Treba si však uvedomiť, že podnikali v období, keď na trhu vládol „divoký západ“, vládol Vladimír Mečiar a v uliciach doslovne vládli hrubokrkí mafiáni. Dlhodobo si držali povesť tvrdých obchodníkov, ale neboli spájaní so žiadnymi nelegálnymi praktikami.
S médiami komunikovali málo, no najzásadnejší rozhovor o týchto rokoch poskytol samotný Jaroslav Haščák v roku 2002 ekonomickému týždenníku Trend (pozn. red.: spomínaný rozhovor je dnes zrejme v digitálnej forme nedostupný, autorka textu vlastní printové vydanie tohto rozhovoru).
Najviac sa dovtedy skupine vyčítala blízkosť k Vladimírovi Lexovi (pozn. red.: otec Ivana Lexu spájaného s únosom syna bývalého prezidenta Michala Kováča), ktorý mal vplyv aj za minulého režimu a prostredníctvom syna aj dlho po ňom. Istý čas sa v médiách špekulovalo o ňom, ako tichom spoločníkovi. No samotný Haščák to viackrát poprel v rôznych rozhovoroch a túto informáciu označil za špekuláciu.
Gorila zmenila pohľad na firmu
Roky sa firma zväčšovala do obrovských rozmerov a upevňovala si vplyv vo viacerých európskych krajinách (dnes pôsobí v desiatich). Podniká v developmente, v retaile, strojárstve, potravinárstve, v médiách, v zdravotníctve, a v najrôznejších oblastiach.
A potom prišiel zlom a skupinu spoznal každý.
V roku 2012 zverejnil denník SME článok o „spise Gorila“, ktorý zmenil Slovensko aj samotnú Pentu. Spis má údajne zaznamenávať prepis rozhovorov Haščáka s najvplyvnejšími politikmi v roku 2006 od Roberta Fica až po Jirka Malchárka (jeho manželka je mimochodom Haščáková príbuzná).
Všetci politici svorne spolu so skupinou dlhodobo popierajú jeho relevanciu. Aj po tom, čo pred rokom prišiel viacerým redakciám zvukový záznam, ktorý poskytuje podrobný obsah údajných rozhovorov. Údajné Haščákové repliky sú plné vulgarizmov a vystatovania, aj keď dovtedy bol považovaný za slušnejšiu časť tandemu Haščák-Dospiva.
Pre Pentu to bola reputačná katastrofa. „Na Slovensku nás to zasiahlo zásadne, v Česku výrazne menej, v Poľsku ešte menej a na ostatných trhoch ako Nemecko to bolo úplne okrajové. Striasť sa toho – tak na to neexistuje žiadne rýchle riešenie. Dali sme si spraviť štúdie, ako sa s niečím podobným vyrovnávali iné veľké firmy.
Záver je taký, že žiadna zázračná formulka neexistuje. Vyhrabať sa z toho trvá roky. Môj odhad je päť až desať rokov. A my musíme byť len a len konzistentní v tom, čo tvrdíme od začiatku kauzy. My sme štátny rozpočet nikdy nepripravili ani o jedno euro či korunu. Nie sme a nikdy sme neboli nijako závislí od štátu, od žiadnych jeho zákaziek a ani od eurofondov,“ vyjadril v roku 2013 svoj postoj k celej Gorile Haščák pre Trend. Jeho odhady sa zrejme nesplnili, keďže v roku 2020 Slovensko opäť žije Gorilou.
Esemesky s Kočnerom, stretnutia s Kollárom
Ďalším pomyselným klincom do rakvy reputácie podnikateľa bolo, keď ho v roku 2018 spomenula Alena Zsuszová, obvinená z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vtedy sa na neho opäť upriamila pozornosť médií, Haščák bol jeden z oligarchov o ktorých Kuciak pravidelne písal. Vtedy vyplávala jeho blízkosť na ďalšieho obvineného z objednávky vraždy Mariana Kočnera, ktorý mu pred vraždou mal napísať SMS správu, že pracuje „na odje*aní toho čuráka“.
V rozhovore pre Aktuality (ktorý bol zrejme krízovou komunikáciou) Haščák priznal, že sa s Mariánom Kočnerom stretol osemkrát. „Päťkrát v roku 2017 a trikrát v roku 2018. Všetky stretnutia sa uskutočnili tu, v sídle Penty. Okrem toho sme si v priebehu roka vymenili možno dvadsať správ. Zhruba polovica našej komunikácie – osobnej alebo elektronickej – sa týkala médií. Kočner mal snahu cez moju osobu vplývať na médiá, ktoré o ňom písali a vlastní ich Penta.“
Samotný Haščák bol aj vypovedať vo veci vraždy. No naposledy sa preslávil krátkym rozhovorom po tajnom stretnutí s predsedom parlamentu s Borisom Kollárom. Kde Haščák tvrdil, že sa bavili o tom, že píše knihu a Kollár o tom, že sa majú penťácke médiá snažia zničiť jeho reputáciu.
Poznámka: Autorka textu v minulosti pracovala pre týždenník Trend, ktoré vlastní vydavateľstvo News and Media Holdingv skupine Penta