Dnes je to rok od najväčšej tragédie, ktorá sa stala na východnom Slovensku.
Ruiny, bolestivé spomienky a problémy, ktoré stále čakajú na ich vyriešenie. Presne toto zanechala nešťastná tragédia v ľuďoch, ktorí ešte pred rokom boli šťastnými obyvateľmi bytovky na Mukačevskej 7 v Prešove. Výbuch plynu v paneláku ich pripravil takmer o všetko.
Hoci od tragickej udalosti ubehol už rok, rodiny, ktoré priamo zasiahla, na ňu nezabudnú nikdy. Napriek tomu, že sa od tragédie ich životy posunuli, stále im v mysli rezonuje hrôza, ktorú si museli 6.12.2019 prežiť.
Bývalí obyvatelia, ktorí výbuch prežili, sa rozdelili na dva tábory. Niektorí sa rozpŕchli po meste a snažia sa začať nový život v bytoch, do ktorých sa po tragédii presťahovali. Zvyšok z nich však stále sníva o novej bytovke, ktorú chcú postaviť priamo na mieste, ktoré je dnes zahádzané ruinami ich starého domova.
- Kam sa posunuli bývalí obyvatelia bytovky po roku od tragédie
- Ako sa nakoniec podarilo rozdeliť zbierky pre poškodených
- Ktoré okamihy boli pre Mojmíra, jedného z bývalých obyvateľov bytovky najťažšie
- Ako sa Marek, bývalý obyvateľ bytovky vyrovnáva s tým čo sa stalo
- Čo je najväčším problémom vo výstavbe novej bytovky na mieste ruín tej starej
- Prečo sa polemizuje o kvalite postupu hasičského zásahu v deň tragédie
Vybrali sme sa do Prešova, aby sme zistili, čo sa zmenilo u bývalých obyvateľov bytovky po roku. Oslovili sme viacerých z nich, odpovedali nám však len dvaja. Z oboch pánov bolo cítiť, že sú už z bombardovania médií vyčerpaní a mrzí ich, že ostali jediní, ktorí sú ochotní sa k téme neustále vracať. Napriek tomu si však na nás našli čas.
Mojmír Kvetoň (61) je šéf spoločenstva vlastníkov bytov z Mukačevskej 7, ktorý býval v bytovke aj s manželkou už od roku 1991. Dnes žije neďaleko, našiel si podnájom, ktorý je od ruín bytovky vzdialený iba pätnásť minút pešo. Práve do tohto bytu nás Mojmír pozval na čaj.
Spoločenstvo bytov stále existuje, aj keď spĺňa len administratívnu funkciu
Keď sme sa ho hneď na úvod spýtali, čo sa po roku od tragédie zmenilo, odpovedal nám aj v mene ostatných obyvateľov. „Spoločenstvo ako také stále existuje, nakoľko ešte nemáme vysporiadané podiely na pozemku. Časť ľudí si už zabezpečila nové vlastné bývanie natrvalo, desať z bývalých vlastníkov, chce však na Mukačevskej 7 postaviť nový dom,“ vysvetlil nám súčasnú situáciu, s tým, že aj on sa radí k ľuďom, ktorí chcú stavať. Dodal však, že stavanie nového domu bude reálne uskutočniteľné, až keď sa podiely vysporiadajú. Dovtedy nedostanú ani stavebné povolenie.
„Mojou snahou bolo, aby sa peniaze dostali všetkým, nie len majiteľom bytov, nakoľko aj podnájomníci boli poškodení. “
Ešte v júni nebolo celkom jasné, kto by výstavbu nového paneláku realizoval. Podľa slov Mojmíra, sa mala mestu ozvať firma s ponukou, že by im nový bytový dom postavila, táto informácia sa k nemu však vtedy nedostala.
„Dopočul som sa o tejto možnosti až v máji. Neskôr som sa na danú firmu nakontaktoval a zistil som, že sa jedná o bratislavskú firmu, ktorej majiteľ je pôvodom z Prešova. Ponúkli nám vizuálizácie a sú ochotní s nami riešiť celý proces od projektu až po finálnu realizáciu. Určite stavbu nebudeme riešiť sami, nezvládli by sme to.“
Všetky zbierky sú už rozdelené medzi poškodených
Všetky zbierky sú už rozdelené medzi bývalých obyvateľov, a to aj vrátane peňazí z nadácie televízie JOJ, ktorá bola spornejšia. „Mojou snahou bolo, aby sa peniaze dostali všetkým, nie len majiteľom bytov, nakoľko aj podnájomníci boli poškodení. Aj oni prišli o všetky osobné veci. Nakoniec sa však podarilo nájsť spôsob rozdelenia peňazí ku spokojnosti všetkých.“
„Tým, že som bol správcom, som susedov poznal viac, vedel som aké majú zvyky a ako žijú. Snažil som sa posúvať našu bytovku stále k lepšej kvalite.“
Mojmír tvrdí, že sa snaží nerozmýšľať nad tým, ako tragédia prebiehala. Priznal však, že bolestivé spomienky sa mu neustále vracajú. „Stále riešim veci ohľadom starého spoločenstva, ako aj ohľadom nového domu, ktorý chceme stavať. Vždy si pritom spomeniem aj na to najhoršie.“
Dôchodca dodal, že aj média od neho neustále požadujú nejaké vysvetlenia a informácie, ktorého v myšlienkach ťahajú späť do dní tragédie. „S novinármi sa stretávame na mieste ruín bývalej bytovky, keď som tam, sú pre mňa tie spomienky živé.“
Kedy sa uzavrie dedičské konanie a vysporiadajú sa pozemky je v nedohľadne
Podľa jeho slov, by sa s výstavbou a projektami na novú bytovku už pohli ďalej, ak by bolo vysporiadané dedičské konanie. „My sme už v marci vedeli, že chceme stavať, ale nemôžeme podať finálne vyjadrenie, pokiaľ sa dedičské konanie neuzavrie.“
To, kedy sa uzavrie je v nedohľadne, nakoľko pozostalí riešia medzi sebou dedičský spor. „Jeden z nich žije v Anglicku a postavil sa k tomu tak, že to momentálne riešiť buď nechce alebo nemôže. My sme mu ponúkli právne prekladateľské služby, ktoré odmietol so slovami, že on to chce riešiť sám a také podmienky, aké si sám nevyrokuje mu nevyrokuje nikto,“ povzdychol si Mojmír.
Niektorých susedov tragédia ešte viac spojila
Niektorí z bývalých susedov dobré vzťahy neprerušili, ani napriek tomu, že už spolu v jednej bytovke nežijú. Podľa slov Mojmíra sa vytvorili skupinky ľudí, ktorí majú k sebe bližšie. „Určite to však funguje inak ako pred tragédiou. Keď som vtedy prišiel do bytovky, mal som pocit, že sme boli ako jedna veľká rodina. Tým, že som bol správcom, som susedov poznal viac, vedel som aké majú zvyky a ako žijú. Snažil som sa posúvať našu bytovku stále k lepšej kvalite.“
Našli sa však aj takí susedia, ktorých práve tragédia spojila ešte viac. „Všetci sa dostali do rovnakých podmienok. Nemali nič a začínali odznova. Preto si medzi sebou začali aj viac pomáhať a odovzdávať si informácie. Síce sme sa roztrúsili po meste, viacerí sa presťahovali do lokalít, kde sú si v susedstve. Prirodzene, tí, ktorí bývajú k sebe bližšie sú aj vo väčšom kontakte.“
Mojmír žije tragédiou každý deň
Mojmír priznal, že túto kapitolu svojho života ani rok po tragédii neuzavrel. „Ja tým žijem každý jeden deň. Riešim rôzne problémy ohľadom starej a novej bytovky. Myslím si, že túto kapitolu života najskôr uzavriem, keď sa vyrovná staré spoločenstvo bytov, rozdelí sa a zanikne. Kedy sa to stane však neviem, najvýhodnejšie pre všetkých by bolo, ak by sa tak stalo čím skôr.“ Podľa jeho slov staré spoločenstvo už nefunguje a najradšej by ho ukončili. Je vedené iba z nutnosti administratívnej existencie.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ktoré okamihy boli pre Mojmíra, jedného z bývalých obyvateľov bytovky najťažšie
- Ako sa Marek, bývalý obyvateľ bytovky vyrovnáva s tým čo sa stalo
- Čo je najväčším problémom vo výstavbe novej bytovky na mieste ruín tej starej
- Prečo sa polemizuje o kvalite postupu hasičského zásahu v deň tragédie
