Dobrodruh Tomáš: Stopom som sa dostal zo Slovenska až do Afriky a takmer som sa tam zasnúbil

Tomáš Pastierik patrí medzi netradičných cestovateľov. Má za sebou veľa ciest na odľahlé kontinenty a turistické miesta nevyhľadáva. Zaujíma ho najmä skutočná miestna kultúra a ľudia. 

Na jednu zo svojich najdlhších ciest sa vydal stopom priamo zo Slovenska až do Afriky. 

Tomáš nám porozprával, ako na nej stretol veľa zaujímavých ľudí, ako navštívil mesto hašišu, alebo ako sa šplhal sa cez hory plné marihuanových polí.  

Odporúčané

Martin Harich skončil na Bermudách so šiestimi štichmi v obočí. Doplatil na britské pravidlá 18. novembra 2020 o 19:02

Tomáš s kamarátom vyrazili na cestu

Na cestu do Afriky sa Tomáš s kamarátom Šimonom vydali ešte v roku 2018. Podobných ciest stopom absolvovali spolu už viac, avšak do týchto oblastí zvykli letieť. Tentokrát sa za cieľom zažiť ešte väčšie dobrodružstvo rozhodli vydať na cestu pozemnou trasou priamo z miesta, kde žili. V Tomášovom prípade to boli Topoľčany. 

„V tom čase som mal voľné tri mesiace, ktoré som chcel stráviť na cestách. Kamarát mal však voľna viac a preto z domu vyrazil o mesiac skôr,“ povedal pre Refresher Tomáš. Dohodli sa, že sa stretnú v Santiagu, v Španielsku, odkiaľ sa vydajú na spoločnú cestu do Afriky.

Do Švajčiarska kamiónom, cez Francúzsko stopom

Na začiatku cesty sprevádzal Tomáša jeho známy, ktorý je šofér a ponúkol sa mu, že ho vie zobrať na kamióne až do Švajčiarska. „Od chvíle keď ma tam vysadil som začal stopovať. Najprv som išiel cez Francúzsko, kde som prešiel na skrz celú krajinu do Španielska.“ 

Podľa jeho slov je Španielsko krásna krajina, avšak sa tam stopuje naozaj zle. „Niekedy tu čakáš aj viac ako tri hodiny, kým ti niekto zastaví. Naopak, vo Francúzku to išlo super. Veľakrát ma ľudia, ktorí ma viezli pozvali aj k sebe domov na večeru a pohostili ma. Naozaj boli veľmi príjemní. Jeden večer som napríklad skončil v dome francúzskej vinárskej rodiny a väčšinu večera sme popri konverzácii degustovali  ich vlastné víno.“ 

Púťou cez strmé hory až do španielskeho Santiaga

V Španielsku Tomáš pokračoval svoju cestu na vlastných nohách. „Musím povedať, že po toľkom stopovaní bola pešia chôdza príjemná zmena.“ Absolvoval púť do Santiago De Compostela menej známou trasou Camino Primitivo, ktorá viedla cez hory a malé španielske dedinky. Hoci bola táto trasa náročnejšia, Tomášovi vyhovovalo, že sa môže kochať krásou španielskych hôr bez toho, aby všade naokolo boli davy turistov.

Podľa jeho slov na tejto púti spoznal veľa zaujímavých ľudí, s ktorými trávil večere na ubytovniach. Keď púť bola už pri konci a Tomášovi sa blížil termín stretnutia s jeho  kamarátom Šimonom, karty zamiešala vtipná zhoda náhod. „Posledný večer pred našim dohodnutým stretnutím som intuitívne odbočil do krčmy, kde som okrem iného, náhodne našiel aj tohto svojho kamaráta. Naše cesty sa teda pretli ešte o deň skôr ako sme to plánovali.“ 

Prišli spolu do Santiaga, kde sa im naskytol nádherný pohľad na masu pútnikov, ktorým žiarili oči z toho, že konečne dorazili do cieľa svojej cesty. Tomáš so Šimonom však na konci svojej cesty rozhodne neboli, čakala ich Afrika, na ktorú sa tešili najviac.

Odporúčané

Nahí preskakujú býkov, potom šľahajú ženy po chrbte do krvi. Slovák Miloš videl ako sa v etiópskom kmeni stávajú z chlapcov muži 13. novembra 2020 o 20:53

Do Portugalska ich zviezol surfista

V Santiagu stretli jedného mladého chalana, ktorý jazdil po celej Európe a hľadal vhodné miesta na surfovanie. Rovnako ako oni, mal namierené do Portugalska a tak sa im ochotne ponúkol, že ak majú záujem, môžu sa časť cesty zviesť s ním. Vydali sa teda smerom vpred už vo trojici.

Okrem zdieľania jedného auta ich tento chalan učil aj surfovať. „Priznám sa, moc mi to síce nešlo, ale bolo to príjemné oživenie našej cesty.“  S ním sa zviezli až do mesta Porto, ktoré napriek tomu, že bolo preplnené turistami, cestovateľov svojím spôsobom očarilo. „Aj tu sme sa stretli s partiou mladých ľudí, s ktorými sme pobehali miestne jazzové bary. Napriek tomu, že Jazz nie je zrovna moja šálka kávy, musím povedať, že som si aj tieto chvíle našej cesty užil.“ 

Naspäť do Španielska a trajektom do Maroka

Z Portugalska čakala dobrodruhov cesta naspäť do Španielska, nakoľko tam mali kúpený lístok na trajekt, ktorý ich mal previezť cez Gibraltár do Maroka. „Tu sme mierne zmätkovali, či ten trajekt vôbec stihneme. Nie sme naučení mať nejaké deadliny na našich cestách, tentokrát sme však boli nútení prísť niekam na daný čas,“ priznal sa Tomáš.

Nakoniec do prístavu, odkiaľ mal ich trajekt vyplávať prišli na minútu presne. „Vtedy sme zistili, že sme sa náhlili zbytočne, lebo náš trajekt z nejakého dôvodu nevyplával. Zamestnanci prístavu nás poslali do iného mesta, odkiaľ sme sa už víťazoslávne iným trajektom dostali do severnej časti Afriky,“ povedal nám.

Dorazili sme do Afriky, cítime sa ako v inom svete

„Keď sme dorazili do Maroka, mali sme pocit, že sme sa ocitli v úplne inom svete. Táto krajina sa od Španielska totálne líši. Dominuje tu islam, arabské obyvateľstvo a celé mesto, v ktorom sme sa vylodili pôsobilo historickejšie. Vtedy som zažíval pravú cestovateľskú eufóriu.“ 

Podobne, ako na iných cestách strávili Tomáš s kamarátom väčšinu nocí v stane. „Milujem kempovanie, podľa mňa dodáva človeku istý pocit slobody.“  Nakoľko Afriku ešte nepoznali, obávali sa, či budú domáci vôbec vedieť, čo je to stopovanie, alebo či od nich nebudú pýtať za odvoz peniaze. „Ostali sme milo prekvapení, nakoľko v Maroku bola väčšina ľudí zlatá a zviezli nás,“ dodal. 

Navštívili sme mesto hašišu, bolo ho cítiť z každej uličky