Vulgárne pokriky, delobuchy aj lomcovanie so zábranami.
Podvečer na sviatok Nežnej revolúcie organizovali viaceré skupiny v hlavnom meste protivládne protesty. Neprekážal im ani stále platný zákaz zhromažďovania sa a zúriaca pandémia. V dave ľudí sme boli aj my, aby sme ti mohli priniesť presný obraz, čo sme tam zažili a ako na nás tieto protesty pôsobili.
- Ako na našu skupinku zaútočil jeden z protestujúcich a ako to dopadlo
- Aké bizarné konverzácie viedli medzi sebou niektorí z protestujúcich
- Ako sme museli utekať pred delobuchmi a slzným plynom
- Ako nám pomohol jeden z protestujúcich vyšplhať sa na jediné vyvýšené miesto kvôli fotografiám a následne nadával na médiá
- V akej atmosfére sa protest rozpúšťal
Protestujúcich sme stretli už vo vlaku
„Musíme sa tomu postaviť, dnes zvrhneme vládu."
Cestu na protest sme začali v Nových Zámkoch, odkiaľ sme sa vybrali vlakom. Neboli sme však jediní cestujúci, ktorí mali na protivládne zhromaždenie namierené. Už len podľa vzhľadu, vystupovania a dialógov, ktoré viedli medzi sebou naši prísediaci sme vedeli, že cieľ cesty máme rovnaký. Každý však za iným účelom.
Vo vlaku sa viezlo minimálne dvadsať ľudí, ktorí sa chystali protestovať. Prezrádzali ich transparenty, hlučnosť a hlasné konverzácie. Začuli sme, ako sa dvaja pasažieri medzi sebou rozprávali o tom, že všetky nariadenia idú z Bruselu a pandémia je vymyslená: „Musíme sa tomu postaviť, dnes zvrhneme vládu," povedal jeden z cestujúcich oproti sediacemu. Ten sa mu okrem pritakávania na hoaxy aj posťažoval, ako sú ľudia hrdinovia národa len cez internet, ale keď sa ide do ulíc, tak ostávajú doma. Jeho slová sa nám však na stanici nepotvrdili.
Na vlakovej stanici mali protesty množstvo prívržencov
„Vy Sorošom platená zgerba!"
Keď sme vystúpili na stanici, okamžite sme sa stratili v dave ďalších protestujúcich. Na poriadok dozerala polícia hneď pri nástupištiach. Pred budovou vlakovej stanice v Bratislave sme ostali v nemom úžase. Na protest prišlo omnoho viac ľudí, ako sme očakávali.
Zaradili sme sa teda ku skupine ďalších novinárov. Netrvalo to však ani desať minút a už sme počuli skandovanie: „Matovič je k***t!" Hlasy, ktoré sa ozývali z diaľky patrili partii mladíkov, ktorí boli vyzbrojení transparentmi. Prišli za nami, lebo videli, že držíme foťáky a ochotne pózovali.
Po vyše hodinovom čakaní sa dav pohol. Tlačili sme sa medzi ostatnými na ceste k Úradu vlády. Samozrejme, za sprievodu polície, ktorá dohliadala na pozastavenie dopravy. Protestujúci zaplavili celú cestu, stáli kvôli ním autá a aj električky.
Medzi ľuďmi, ktorí sa pokúšali „klásť odpor" vláde sa našlo nemálo chuligánov. Jeden, ktorý kráčal hneď vedľa nás sa rozbehol k odstavenej električke, do ktorej začal kopať a búchať na dvere. Po pár minútach pochopil, že to asi nemá zmysel a jeho kolegovia sa mu už strácajú v dave, tak túto činnosť napriek už vynaloženému úsiliu vzdal a rozbehol sa dopredu. My sme museli chvíľku počkať. Na chodníku pred nami niekto odpálil dymovnicu a do toho dymu sa nám naozaj nechcelo ísť.
Kým sme čakali na rozplynutie dymovej clony, nevyhli sme sa konfliktu. Nakoľko sme kráčali v jednom rade s ostatnými novinármi, boli sme ako média neprehliadnuteľní.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako na našu skupinku zaútočil jeden z protestujúcich a ako to dopadlo
- Aké bizarné konverzácie viedli medzi sebou niektorí z protestujúcich
- Ako sme museli utekať pred delobuchmi a slzným plynom
- Ako nám pomohol jeden z protestujúcich vyšplhať sa na jediné vyvýšené miesto
- kvôli fotografiám a následne nadával na médiá
- V akej atmosfére sa štrajk rozpúšťal
