Problémom nie sú služby ako Facebook či Google. Problémom je vraj spôsob, akými si zarábajú peniaze.
Americký filmár Jeff Orlowski vo svojom novom dokumentárnom filme The Social Dilemma skúma problémy, ktoré so sebou sociálne siete prinášajú. Poukazuje na to, že zásah do súkromia, využívanie osobných dát a závislosť nie sú len chybičkami krásy internetových služieb, ktoré sa dajú opraviť. Sú ich charakteristickou črtou a tiež hlavným zdrojom príjmu.
Experti na závislosť, na počítačové technológie, ľudia, ktorí vytvorili tlačidlo like na Facebooku, navrhli dizajn Gmailu alebo vymysleli spôsob, akým funguje algoritmus reklám na sociálnych sieťach, sa zišli v pomerne hrôzostrašnom dokumente, ktorý poukazuje na riziká dnešnej internetovej doby.
Nejde len o závislosť, duševné zdravie, nalomené vzťahy či polarizáciu v spoločnosti. Podľa týchto ľudí siete doslova ohrozujú základy demokracie a ponúkajú možnosť ovládnuť svet. Dystopické? Áno. Reálne? To je už na tvojom posúdení.
- Akí odborníci prehovorili v dokumente o sociálnych sieťach
- Aké problémy by podľa nich mohol Facebook spôsobiť v budúcnosti
- Prečo sú sociálne siete nebezpečné
- V čom má The Social Dilemma nedostatky, a na ktoré otázky neposkytuje žiadne odpovede
„Dezertéri“ z internetových gigantov upozorňujú na riziká technológií, ktoré sami vytvorili
V dokumente sa striedajú rozhovory s viacerými ľuďmi zo Silicon Valley, ktorí stáli pri vzniku najväčších sociálnych sietí ako Facebook či Twitter alebo pracovali pre Google a vymýšľali napríklad dizajn Gmailu. Všetkých spája obava z toho, ako sa sociálne siete vyvíjajú a diváka prosia, aby prehodnotil svoj postoj k vlastnému mobilu.
Jedným z nich je Tim Kendall, bývalý prezident Pinterestu, niekoľko rokov mal aj pozíciu „riaditeľa monetizácie“ vo Facebooku. Jeho úlohou bolo vymyslieť, ako by sa dalo z ich produktu (Facebook) zarábať peniaze. Dnes sa bojí, že do niekoľkých rokov by Facebook mohol napomôcť k vypuknutiu občianskej vojny.
Tristan Harris, bývalý dizajnový etik pre spoločnosť Google, neodišiel úplne zo Silicon Valley, no venuje sa najmä etike v technológiách a spoluzaložil aj Centrum pre humánne technológie. Opakovane zdôrazňuje riziká, ktoré so sebou finančný model sociálnych sietí prináša.
„Nikdy predtým sa v histórii ľudstva nestalo, že by 50 dizajnérov mohlo robiť rozhodnutia, ktoré ovplyvnia životy 2 miliárd ľudí,“ vysvetlil rozsah sociálnych sietí. Keď na to v Google upozornil, viacerí s ním vyjadrili súhlas, no napokon sa nič nezmenilo. Zostal z toho zúfalý a začal sa ešte viac venovať etike v tech biznise.
Ďalším zvučným menom v dokumente je Jaron Lanier, autor, filozof a počítačový vedec, „otec“ virtuálnej reality, ktorý síce sám nemá žiadne účty na sociálnych sieťach, ostro ich kritizuje a o riziku, ktoré predstavujú, napísal niekoľko kníh. Jednou z nich je aj 10 dôvodov, prečo by ste si mali vymazať sociálne účty hneď teraz. Názov zrejme napovedá, o čom kniha je.
Roger McNamee bol jedným z raných investorov Facebooku. Jeho tvrdenie patrí medzi hádam tie najkontroverznejšie, pretože sa týka jedného z posledných útokov na Facebook: podľa neho Rusko nehacklo sociálnu sieť, len ju jednoducho využilo spôsobom, akým to momentálne umožňuje.
Celkovo je dokument dobrým mixom odborníkov z univerzít ako Harvard či New York University, a ľudí z branže, ktorí sa nad konkrétnymi produktmi zamýšľajú a často ľutujú, že vôbec pomohli niečo také vytvoriť. Celý zoznam vedcov a tech expertov nájdeš na webstránke filmu.
Sociálne siete dokážu zmeniť to, kým si
Ústredná myšlienka, že sociálne siete sú nebezpečné, nie je novinkou. Tentokrát však prehovorili viacerí ľudia priamo z biznisu a vysvetľujú, že to nebezpečenstvo nie je náhodou či chybou. Oni chceli manipulovať správanie svojich používateľov. Chceli vedieť, kedy kliknú, na čo kliknú a na čo ďalšie by boli ochotní kliknúť. Bolo im jasné, že môžu meniť správanie aj zmýšľanie ľudí, vedeli, že sa cez ich produkty môžu šíriť aj hoaxy a konšpirácie (aktuálne to vidíme pri pandémii koronavírusu).
Napriek tomu pokračovali v tvorbe a nezamedzili týmto veciam. Pretože algoritmus sa do veľkej miery rozvíja sám a čím je presnejší, tým viac dokážu zarobiť. Ale vplyv sociálnych sietí na americké voľby, na nepokoje v Afrike či na rozsah protestov je dnes už nespochybniteľný a na rozdiel od napríklad televíznych reklám, zatiaľ je len veľmi málo zákonov, ktoré by regulovali reklamy na sociálnych sieťach, tvrdia v dokumente svorne viacerí odborníci.
Okrem expertov v dokumente môžeme sledovať aj príbeh jednej rodinky na predmestí. Dcéra má problém so sebahodnotou a komentáre na sociálnych sieťach extrémne ovplyvňujú jej vlastný názor o sebe. Fotí sa, neustále edituje či vymazáva svoje fotky a aj najmenší hejt si berie k srdcu.
Syn sa zase cez algoritmus odporúčaných videí na YouTube dostane do hlbín konšpiračných teórií, ktoré ho natoľko pohltia, že stratí záujem o svoj skutočný život a napokon ho aj zatknú, hoci sa aktívne do nepokojov ani nezapojil.
Nejde len o reklamy a algoritmus, ale aj o to, aké údaje o tebe jednotlivé sociálne siete či vyhľadávače zbierajú. „Akýkoľvek môj pohyb na internete, čokoľvek, čo robím, na sociálnych sieťach aj inde, je komodita. Je to niečo, čo oni vedia použiť a monetizovať,“ vysvetlil nám špecialista na digitálnu bezpečnosť Ondrej Kubovič, s ktorým sme sa rozprávali práve o Facebooku. Čo to pre teba znamená, ak si tieto kúsky informácií o tebe Facebook zbiera, sa dozvieš v rozhovore.
Dopad na duševné zdravie: Nemôžeme popierať, že závislosť na Instagrame existuje
Kým McNamee hovoril o politických efektoch, nechýbali experti na ľudský mozog a závislosť, ktorí upozorňovali na niečo, čo zrejme už dávno vieš. Samovraždy a sebapoškodzovanie u mladých ľudí stúplo o stovky percent v porovnaní s obdobím pred Facebookom (prvá dekáda tohto storočia).
Online šikana, depresie, poruchy príjmu potravy a ďalšie duševné ťažkosti. Toto všetko so sebou nadmerné používanie sociálnych sietí podľa viacerých expertov v dokumente prináša a sami vraj podhodnocujeme, koľko veľa času vlastne strávime online.
New York Times však upozorňuje, že tvorcovia dokumentu šikovne obviňujú len sociálne siete, no spolu s ich príchodom sme za posledné desaťročie aj ekonomicky labilnejší, naša planéta sa doslova rúti do záhuby a existuje viacero dôvodov, pre ktoré sa nárast duševných ochorení mohol objaviť práve u mladých ľudí (ktorí zároveň na technológiách vyrástli). Neexistuje len jeden jediný dôvod a je trochu pritiahnuté za vlasy obviniť z toho len sociálne siete.
O čo dokumentu ide? Neponúka riešenie, len upozorňuje na problémy
Dokument kritizuje najmä dve veci. Prvou z nich je kapitalizmus, ktorý spôsobuje, že sociálne siete musia byť predajaschopné a ak ich chceme používať zadarmo, musia si nájsť spôsob, akým zarobia. Kritike však čelia aj samotné technológie z morálneho či etického hľadiska: z používateľov vytvárajú produkty na predaj, zbierajú dáta (aj také, ktoré nevyhnutne nepotrebujú) a využívajú algoritmus, ktorý má moc zmanipulovať ľudí, ovplyvniť ich názory či dokonca nepriamo spôsobiť aj zmenu v ich správaní v offline priestore.
Napriek všetkým negatívam však viacerí experti nestrácajú nádej. Myslia si, že je stále možné zvrátiť zlé časti toho, čo vytvorili a zároveň nepopierajú množstvo benefitov, ktoré takto prepojený svet so sebou prináša. Vo filme však ostáva konkrétne riešenie problému záhadou.
The Social Dilemma ťa šikovne vystraší a pravdepodobne aspoň na chvíľku donúti zamyslieť sa nad tým, či náhodou už nie si závislý tiež. Zrejme nevyhodíš svoj telefón a asi ani nevymažeš všetky aplikácie v ňom, no ak budeš nasledovať radu expertov vo filme, tak si aspoň vypneš upozornenia a začneš viac premýšľať o čase, ktorý stráviš online.
