Mikuláš Vareha sa vracia: Vo väzení by mali byť štátne bordely. Rómom dám do lesa služobné slony, boxeri budú dojiť kravy

„Na pumpe v Slovenskom Novom Meste. - Agent 007. Budem tam o pol hodinu. Dohoda.“ Mikulášovi Varehovi volám pol hodinu pred cieľom. Podľa miestnych má toto miesto v názve tri klamstvá – slovenské (maďarské?), nové (staré?) a mesto (obec!).

„Áno, vieme, tu zaparkujte, šéf tu bude do desiatich minút,“ víta ma tieňový dispečer nefungujúcej čerpacej stanice v teplákoch a tričku. Pripomína sluhu Igora z Jakubiskovho seriálu Teta o neobyčajných strašidlách.

Okrem toho, že po spustnutom Varehovom sídle za pumpou sprevádza zvedavých novinárov, v starých zlatých časoch aj desiatky daňových úradníkov z celého Slovenska, má posledných 9 rokov, čo bol jeho šéf v base, zaujímavú náplň práce.

Vysvetľovať vodičom áut, ktoré tu najmä v lete v hojnom počte zastavujú, že benzínka nefunguje. Že sa tu nedá natankovať, nič kúpiť ani použiť záchod. A navigovať ich na najbližšiu óemfauku, prípadne do blízkeho kukuričného poľa.

Šéf sa vracia

Za 15 minút, čo čakám na bývalého kráľa Zemplína, na mieste zastavia Slováci, Maďari, Poliaci aj Ukrajinci. Igor je vytrénovaný. Podľa spôsobu spomalenia auta a pohybov šoféra a spolujazdca, vie presne určiť, či iba zablúdili, hľadajú záchod, vodu alebo chcú natankovať.

Okrem Igora tu o deviatej ráno na šéfa, jeho peniaze a pokyny čakajú ešte dvaja chlapi. Za dverami neúnavne šteká Bembi – výzorom Jack Russell, ibaže dvakrát väčší a ťažší. Benzínku z vonkajšej časti lemuje niekoľko malých drevených chatiek

„Tu boli niekedy ubytovaní boxeri, teraz je bieda, nie sú ľudia ani robota. A keď, tak len za malé peniaze,“ ukazuje mi Igor interiér s dvoma poschodovými posteľami, malým stolíkom a stoličkami. „Ale to všetko vám vysvetlí šéf. Keď budete vidieť veľký čierny klobúk, tak to je on,“ dodáva.

O päť minút ho uvidím. Na krátko ostrihaný zavalitý skoro šesťdesiatnik v bielej košeli, čiernych nohaviciach, veste a klobúku je aj po osemročnom pobyte vo väzbe za daňové podvody evidentne vo forme. Opálený, vyvoňaný a dokonale upravený, srší energiou a optimizmom.

Dvom chlapom po maďarsky vysvetlí, čo majú dnes robiť a dá im sto eur. Igor zmizne za dverami benzínky. Cez polorozpadnuté schody a spustnutý dvor plný starých strojov, traktorov a drevených sudov na víno odchádzame do šéfovej  kancelárie.

V areáli je niekoľko budov, na dvoch z nich sú postavené vysoké drevené veže, jedna je ešte nedokončená. Bude to náročný deň. Tri hodiny strávime v kancelárii rozhovorom, ďalšie dve obhliadkou majetkov, sadov, vinohradov, obory, rybníka, domov a pozemkov v okolí.

Mikuláš Vareha sa takmer nezastaví. Rozpráva, gestikuluje, presviedča, nadáva, smeje sa, telefonuje. Slovensky aj maďarsky. O tom ako mu ukrivdili, ako nezomrie, pokiaľ svoju nevinu nedokáže, aké sú jeho ďalšie plány.

„Pozor na tie schody, podpísal sa na nich zub času. Na všetkom čo nám zostalo,“ vysvetľuje. „Ale uvidíte o päť rokov. Všetko bude znova tip-top.“

Čo hovoríte na koronavírus?

Vďaka Bohu za neho. Mohol som tu aspoň prenajať tokajské vinohrady. V apríli som ešte nemal nič. Koronakríza spôsobila, že majitelia vinohradov teraz nemajú kapacitu ani ľudí na ich obrábanie, na dokončenie tohtoročnej úrody.

Pretože nestíhajú doma ani svoje vlastné. Doteraz sa im o ne starali maďarské firmy, lenže nemohli prejsť hranice. Vinice zostali neostrihané. Takže som sa s nimi dohodol a prenajal 25 hektárov. Volá sa to prenájom nedokončenej výroby. Dokončím to, pozbieram úrodu, urobím víno.

Odporúčané

Pripomína luxusnú vilku. Stará prešovská vodáreň prežila krízy, epidémie aj vojny. Dnes odoláva bezdomovcom a developerom 17. júla 2020 o 12:32

Prečo ste boli vo väzení? Verejnosť vás vníma ako kráľa Zemplína, kontroverzného podnikateľa a daňového podvodníka. Ako sa s tým vyrovnávate?

V mojich firmách urobili v rokoch 2008 až 2010 takmer 2-tisíc daňových kontrol. Súčasne bolo v tom čase otvorených 380 kontrol, niekedy tu bolo aj 30 daňovákov naraz. Tu som mal pre nich špeciálnu miestnosť (nad veľkým dreveným stolom pre dvanásť ľudí visia tri vypchaté diviačie hlavy – pozn. autora). Prežil som tu trojročnú daňovú šikanu. Z tamtej skrine zobrala polícia v 1. marca 2011 bez súpisu a zaevidovania všetky naše účtovné doklady.

Vzápätí nás daňový úrad vyzval, aby sme mu ich predložili. Keďže sme nemohli, lebo sme ich nemali, spätne nám dorubil dane. Aj na základe toho ma odsúdili. Doklady nám vrátili o tri a pol roka, keď som už sedel v base. Takže vôbec nevieme, čo nám zobrali a čo nám vrátili. Asi nečakali, že tu bude 50-tisíc faktúr. Mojich 53 firiem malo v rokoch 2008 až 2010 obrat 1,2-miliardy eur.

Ako dopadli lykožrúty?

Rozdiel je v tom, že lykožrút je pre štát nepriateľ, lebo žerie lesníkom stromy, pre mňa je to ale priateľ. Používal som ich na kŕmenie bažantov, mal som tisíce bažantov. Ale nekŕmili sa len lykožrútmi. Mali sme kŕmidlá pre bažantov so pšenicou, slnečnicou, kukuricou aj repkou.

Finta bola taká, že sme lykožrútmi tieto krmivá takpovediac posolili. Chrobáky padali dole a bažanty ich chceli zožrať. Popri tom, ako sa chcel bažant dostať k lykožrútovi, zožral štvornásobne viac krmiva. Doteraz ich mám 2 milióny v sklade.

A ešte nie je koniec. Všetci sa z toho smejú, ale o krátky čas oficiálne pred médiami predstavím a ukážem, ako bažanty žerú lykožrútov. Potom uvidíte ten smiech.

Za čo vás teda odsúdili?