Obrovské zľavy a nové trendy každý týždeň povzbudzujú mnohých ľudí, aby neustále nakupovali. Obzvlášť, ak sa dá oblečenie kúpiť cez internet. Vieš však odkiaľ tvoje oblečenie pochádza a kto ho ušil?
V minulosti bolo nakupovanie nového oblečenia v mnohých prípadoch spojené so zmenou ročného obdobia alebo novej konfekčnej veľkosti. Ničím výnimočným nebolo ani dedenie šatstva od súrodencov, bratrancov alebo iných rodinných príslušníkov. Naše staré mamy dokonca vo veľkom šili alebo háčkovali oblečenie pre seba a svoju rodinu.
Dnes sa majú veci inak a my žijeme v rýchlej dobe, keď chceme všetko a ideálne to chceme hneď. Okrem slovného spojenia fast food sme do slovníka zaradili aj fast fashion, ktoré opisuje módu dnešných dní. Je ťažké odolávať neustále meniacim sa trendom a lacnému oblečeniu, ktoré si môžeme dovoliť obliecť hoc aj len raz. Čo všetko sa ukrýva za dnešným módnym priemyslom sa dozvieš v tomto článku.
- Aké škandály sprevádzajú fast fashion reťazce
- Kto stojí za najväčšou módnou skupinou a aké značky pod ňu patria
- Prečo sa kvôli bavlne obesili státisíce farmárov
- Aké tajné odkazy si našli zákazníci Zary v oblečení
- Prečo sa módny priemysel radí medzi najšpinavší na svete
- Akých 5 najväčších problémov spôsobuje rýchla móda
- Ako môžeš aj Ty prispieť k zmene k lepšiemu
Fast fashion giganti
Najväčší predajca na svete v oblastí módy je skupina Inditex so svojimi značkami Zara, Pull&Bear, Massimo Dutti, Bershka, Stradivarius, Oysho, ZARA Home a Uterqüe. Španielskeho zakladateľa Amancia Ortegu v roku 2017 vyhlásili za najbohatšieho človeka planéty. Jeho majetok sa odhaduje na 85 miliárd dolárov. Vlajková loď skupiny Inditex, Zara, ročne vyprodukuje v priemere 24 kolekcií.
Druhou najväčšou módnou firmou je skupina H&M group. Do nej patria okrem najznámejšieho H&M aj tieto značky – COS, Weekday, Monki, H&M Home, &Other Stories, ARKET a Afound. H&M založil v roku 1947 švéd Erling Persson. Perssonovci chceli vytvoriť dostupnú módu pre každého, na ktorú nie je potrebné míňať množstvo peňazí. Doslova plánovali vytvárať kúsky lacnejšie ako lístok do kina. Riaditeľskú pozíciu momentálne zastáva Perssonov syn Stefan. Jeho majetok sa v týchto dňoch odhaduje na 16,7 miliárd USD, čo z neho robí 17. najbohatšieho človeka sveta.
Nie je žiadnou novinkou, že prosperujúci giganti H&M aj Zara čelia dlhodobo kritike a mnohým otázkam ohľadom životného prostredia, udržateľnosti alebo pracovných podmienok pre ľudí, ktorí oblečenie vyrábajú. Zara aj H&M sa stále obraňujú a prisľubujú rázne kroky vpred. Ako to vyzerá naozaj?
View this post on Instagram
1. Životné prostredie
Módny priemysel je druhý najšpinavší priemysel po ropnom. V Indonézii sa nachádza najšpinavšia rieka sveta, ktorá nesie názov Citarum. Jednou z príčin tohto znečistenia je aj odevný priemysel. V okolí rieky sa nachádza 500 textilných fabrík. Od Citarumu je však závislých 27 miliónov ľudí, ktorí sú priamo vystavení znečisteniu. Pre nich je totiž voda z rieky zdrojom pitnej vody, používajú ju aj na varenie či pranie.
V dokumentárnom filme nemeckého portálu DW The world’s most polluted river (Najznečistenejšia rieka sveta) z roku 2018 môžeme vidieť tím aktivistov, ktorí zbierajú vzorky vody, ryže alebo detské vlasy na testovanie. Analýza preukázala prítomnosť mnohých toxických látok, ktoré spôsobujú závažné ochorenia (respiračné problémy, genetické vady, chronické ochorenia).
Indonézsky prezident Joko Widodo ešte v tom istom roku prišiel s ambicióznym 7-ročným programom čistenia rieky Citarum. Mnohé odevné značky, medzi nimi aj H&M, prisľúbili väčšiu kontrolu nad svojimi indonézskymi dodávateľmi.
Spoločnosť Zara každoročne vyprodukuje 840 miliónov odevov, aby mohla zásobovať svojich 6 000 predajní po celom svete. Aj tento gigant čelí obvineniam zo znečisťovania životného prostredia.
Dodávateľské firmy totiž v mnohých prípadoch nerešpektujú zákony a do vodných zdrojov vypúšťajú rôzne chemikálie. V riekach končia aj drobné mikrovlákna, ktoré sa uvoľňujú počas prania. Kedysi prosperujúce rieky v Číne, Indii alebo v Bangladéši sa tak aj vďaka odevnému priemyslu pretransformovali na biologicky mŕtve zóny preplnené toxickými látkami spôsobujúce vážne ochorenia.
2. Bavlna vs. farmári
Bavlna je udržateľný produkt, avšak jej nadmerné pestovanie spôsobuje v istých častiach sveta veľké problémy – poškodzuje zdravie ľudí a životné prostredie. Rýchla móda vytvorila biznis model bažiaci po bavlne.
V dôsledku pestovania bavlny medzi Uzbekistanom a Kazachstanom stratilo Aralské jazero 80% objemu vody. Zvýšený obsah soli a pesticídy vyhubili takmer všetky ryby a ľudia z tejto oblasti trpia rakovinou, poruchami dýchacích ciest alebo genetickými vadami.
View this post on Instagram
Problém s pesticídmi mala za úlohu vyriešiť geneticky modifikovaná odroda bavlny z amerického koncernu Monsanto. Tejto príležitosti sa chopili najmú farmári z Indie, ktorí vo veľkom nakupujú semená geneticky modifikovanej bavlny z USA a sadia ju na svojich poliach vo vidine lepšieho života.
Farmári si myslia, že vďaka geneticky modifikovanej bavlne dokážu lepšie naplniť požiadavky svetových módnych reťazcov. Takáto bavlna potrebuje veľa vlahy ale naopak nemôže zmoknúť, aby neplesnivela a preto sa pestuje hlavne v suchých oblastiach.
Nie vždy sa bavlne darí a farmári nestíhajú produkovať požadované množstvá. Vieme o mnohých prípadoch, keď si farmári kvôli pôžičkám, ktoré si vzali na pestovanie bavlny, no nevedeli ich z rôznych dôvodov splácať, siahli na život. The Guardian uvádza, že od roku 1995 spáchalo samovraždu 270 000 pestovateľov bavlny z Indie.
3. Otrasné pracovné podmienky
Škandály k téme zamestnancov a ich pracovných podmienok sa v odevnom priemysle ťahajú už dlhé roky. Určite si už zachytil správy o prehnane dlhých pracovných dobách za minimálnu mzdu v naozaj nehostinných podmienkach.
Jeden z najznámejších prípadov je z roku 2013, keď svetom otriasla správa o zrútení budovy na predmestí bangladéšskej metropoly Dháka. Počet mŕtvych vtedy presiahol tisícku.
O podobné prípady nie je v rozvojových krajinách núdza, aj keď v prípade budovy Rana Plaza ide s počtom mŕtvych o najväčšiu tragédiu v módnom priemysle. Problémom bolo, že konštrukcia budovy nebola stavaná na také množstvo šijacích strojov a ľudí, ktorí tam pracovali.
Budovy, v ktorých ľudia pracujú, sú často postavené nelegálne a nachádza sa v nich mnoho trhlín aj v dôsledku neustáleho dostavovania poschodí v rámci zvyšovania kapacít.
Ďalším problémom sú aj časté bitky a dokonca znásilnenia žien. V mohých fabrikách sú na dennom poriadku. The Guardian napríklad informoval, že 540 zamestnankýň ázijských fabrík, ktoré sú dodávateľmi značiek H&M či GAP, opísalo, v akých podmienkach pracujú.
Praktiky, ako bitka, šikanovanie, znásilňovanie alebo sexuálne obťažovanie sú „normálnou“ súčasťou, niekedy až 16 hodinových zmien. Ženy, ktoré pracujú v takýchto fabrikách v mnohých prípadoch nemajú počas pracovnej doby ani jednu prestávku a so svojimi deťmi žijú priamo vo fabrike.
Je udržateľná móda len marketingovým ťahom na oklamanie zákazníkov?
10. augusta 2019, 10:16
4. Odmeny manažérov vs. odmeny zamestnancov
Ak za kus oblečenia zaplatíš približne 20 eur, znamená to, že človek, ktorý tento odev vyrobil, dostane približne 19 centov. Výroba jedného trička trvá takmer hodinu a pri produkcii sa celkovo spotrebuje okolo 40 litrov vody.
V roku 2017 si zákazníci Zary v Istanbule našli v odevoch ručne písané odkazy od zamestnancov fabrík. Na odkazoch bolo napríklad napísané : „Ja som vytvoril túto vec, ktorú si teraz kupuješ, ale nedostal som za ňu zaplatené.“
View this post on Instagram
Odkazy poukazovali aj na dlhú pracovnú dobu, nebezpečné pracovné prostredie, nízke alebo vôbec žiadne mzdy. V tom čase totiž fabriky nevyplácali zamestnancom mzdy vyše tri mesiace. Organizácia Clean Clothes Campaign týmto zamestnancom poskytla právnu pomoc na vymáhanie peňazí, ktoré im patria.
Fabriky s oblečením často zamestnávajú utečencov, čím ešte viac znižujú náklady na pracovnú silu. Takéto prípady sú známe z Turecka, ale napríklad aj z Južnej Ameriky. Vo fabrike v Sao Paulo boli v otrasných podmienkach zamestnaní utečenci z Bolívie a Peru. Zistenia poukázali na 16-19 hodinové pracovné doby bez prestávok. Mnoho z pracovníkov bolo pre nesplnené denné limity dokonca v dlhu voči zamestnávateľom. Medzi pracovníkmi boli aj 14-ročné deti.
5. Zaobchádzanie so zvieratami
H&M sa uberá dobrým smerom pokiaľ ide o humánne strihanie vlny z oviec. Spoločnosť ďalej nepracuje s kožušinami, odmieta používanie vlny z angorského králika a kožu z exotických a chránených druhov zvierat. Na druhej strane, využíva kožu z iných druhov zvierat.
Podľa dostupných informácií organizácie PETA sa vo výrobkoch objavuje aj koža zo psov. K dispozícii sú rôzne videá, no vhodné sú len pre silnejšie žalúdky. Nezisková organizácia PETA tiež zistila, že pri procesoch nie sú zvieratám podávané žiadne tabletky či injekcie, a tým pádom je mnoho z nich počas zvliekania z kože stále pri vedomí.
7 značiek tenisiek, ktoré dbajú na životné prostredie a na štýle im to neuberá
31. júla 2020, 15:23
Pri otázke využívania materiálov zo zvierat je skupina Inditex na tom podobne ako H&M. Nevyužívajú kožušinu, vlnu z angorského králika alebo kožu exotických, či chránených zvierat. Svoju kozmetiku netestujú na zvieratách a do budúcna plánujú, aby boli všetky ich odevy vegánske.
Prechádza rýchla móda zmenou?
Je pravdou, že fast fashion reťazce sa snažia o udržateľnejšiu módu. Do budúcna predkladajú rôzne projekty s odvážnymi cieľmi. Veľkú rolu v tomto procese zohrávaš aj ty, ako zákazník. Je na tebe, akú firmu podporíš a do koho investuješ svoje peniaze. Hoci Zara a H&M majú v portfóliu aj udržateľné kúsky, o ich skutočnej udržateľnosti sa dá polemizovať, keďže sa aj tak vyrábajú spolu s produktami, ktoré sú v bežných kolekciách.
Skupina Inditex plánuje ešte v tomto roku odstrániť plastové tašky pre zákazníkov vo svojich značkách a vzdelávať svojich dizajnérov o cirkulárnej ekonomike a udržateľnej móde. Zaujímavejšie ciele si kladú do roku 2023. Chcú, aby ich prevádzky neprodukovali žiaden zbytočný odpad a opakovane využívali obaly, ktoré sa používajú pri transporte a v obchodoch. Rok 2025 sa má niesť v znamení 100% organickej bavlny a 100% recyklovaného ľanu a polyesteru.
Skupina H&M chce ísť príkladom pre fast fashion značky a do roku 2030 plánuje využívať obnoviteľné zdroje, bojovať za rovnoprávnosť a lepšie podmienky pre ľudí, ktorí šijú ich oblečenie, ale aj za pomoci nových technológií šetriť energiu v prevádzkach o 25%.
Do roku 2030 chcú používať len recyklované materiály vo všetkých svojich značkách a tiež tvrdia, že si uvedomujú dôsledky chemikálií, ktoré používajú a vypúšťajú do vody. Preto H&M group pracuje s ochranárskou organizáciou WWF na stratégií, ktorá má zabezpečiť lepšie hospodárenie s vodou.
Ostáva nám len sledovať, či tieto giganty svoje sľuby a ciele splnia. Nastavili by tým totiž trend aj pre ostatné menšie značky, ktoré by ich spravidla nasledovali. Ak bude po takýchto zmenách silný dopyt zo strany zákazníkov, určite k nim skôr či neskôr príde.
