Dvom najpovolanejším riaditeľom výskumných agentúr sme položili 12 rovnakých otázok týkajúcich sa strán kandidujúcich do parlamentných volieb. V čom sa názory Martina Slosiarika a Václava Hřícha zhodujú a v čom rozchádzajú?
O štyri týždne si budú Slováci voliť svojich zástupcov v parlamente. Situácia nebola v histórii samostatnosti krajiny nikdy taká vyhrotená, dôkazom čoho je skutočnosť, že veľa silných strán operuje so slovom „zmena.“ Chcú ju tí, ktorí pri moci dlhodobo boli, ale aj tí, ktorí sa prvýkrát uchádzajú o priazeň voličov.
Strany Smer, ĽSNS a SNS rozvírili vody, keď spoločne odhlasovali novelu o 50-dňovom moratóriu na prieskumy. Ústavný súd jej účinnosť pozastavil a Slováci ešte viac upriamili pozornosť na dôležitosť byť informovaní. Účelom výsledkov prieskumov nie je ukazovať, ako môžu dopadnúť voľby, skôr odrážajú náladu na Slovensku v dňoch, v ktorých vznikli.
Oveľa viac ako o jednorázových výsledkoch sú prieskumy o trendoch, na čom sa zhodujú aj Martin Slosiarik – riaditeľ agentúry Focus a Václav Hřích – riaditeľ agentúry AKO a predseda Slovenskej asociácie výskumných agentúr v marketingu.
Obom sme položili dvanásť rovnakých otázok aby sme sa dozvedeli, aký majú názor na ofenzívne kampane online aj na námestiach, na čo si dávať pri prieskumoch pozor a ktoré momenty môžu rozhodovať o víťazovi volieb. Zaujímalo nás, aký vplyv má na voľby Marian Kočner obžalovaný z dvojnásobnej úkladnej vraždy novinára, ktorý vo svojich článkoch odhaľoval jeho ekonomickú trestnú činnosť. Tá v poslednej dekáde rozkvitala aj kvôli nečinnosti polície, prokuratúry a súdov.
Sociológ a výkonný riaditeľ agentúry AKO, ktorá sa od roku 1991 zaoberá realizáciou výskumov. Agentúra dodržiava medzinárodný Etický kódex ESOMAR (Európska organizácia pre marketingový výskum), ako aj Štandardy marketingového výskumu SAVA (Slovenská asociácia výskumných agentúr). Václav Hřích bol v roku 2016 štvrtý rok po sebe zvolený za predsedu SAVA.
V čom vidíte najväčší rozdiel oproti posledným parlamentným voľbám?
Václav Hřích (AKO): Pred štyrmi rokmi nebol viditeľný taký silný nárast nových subjektov, ktoré mali reálnu šancu dostať sa do parlamentu. Vtedy to boli Kotlebovci, bola to Sme Rodina, ale ich čísla boli ešte oveľa nižšie. Teraz máme stabilne v prieskumoch z nových subjektov koalíciu PS/Spolu a Za ľudí. V roku 2016 to bolo viacmenej o tej staršej klasickej opozícii.
Martin Slosiarik (Focus): Zásadných rozdielov je viacero, ale spomeniem dva podľa mňa najdôležitejšie. V prvom rade, líder preferencií SMER-SD mal v roku 2016 výrazný náskok pred ďalšími stranami, čo dnes neplatí. A po druhé, dnes je veľmi tesno okolo 5% hranice zvoliteľnosti do parlamentu - v intervale 4%-6% sa dnes pohybuje až 6 politických strán. Prechod alebo prepad niektorých z týchto strán cez 5% hranicu bude pravdepodobne významne ovplyvňovať to, ako bude vyzerať budúca vládna koalícia.
Sociológ a riaditeľ agentúry Focus, ktorá vznikla v roku 1991. Od začiatku sa zameriavala na analýzy aktuálnych spoločenských a sociálnych problémov a mapovanie politickej situácie na Slovensku. Agentúra Focus patrí k zakladajúcim členom SAVA a je členom ESOMAR.
Odráža sa vo výsledkoch prieskumov súdny proces s Kočnerom a spol. v súvislosti s vraždou?
Václav Hřích (AKO): Zatiaľ príliš nie. Keď sledujeme trendy v prieskumoch, sú relatívne podobné. Pokles Smeru je dlhodobý, aj rýchlosť poklesu je relatívne rovnaká od doby pred začiatkom hlavného pojednávania a teraz. Dynamika poklesu sa zatiaľ nezväčšila. Keď sa na to pozrieme z perspektívy opozičných strán, s výnimkou OĽaNO, ktoré trochu stúplo v posledných pár mesiacoch, ostatní sa hýbu v plus-mínus rovnakých číslach.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako vnímajú riaditelia výskumných agentúr boj proti extrémizmu
- Aký je názor Slosiarika a Hřícha na ofenzívne reklamy, ktorými Smer útočí na niektoré opozičné strany
- Či si odborníci myslia, že môžu rozhodnúť aj voliči zo zahraničia
- Ako sa vyvíjajú preferencie strán na prehľadných grafoch
- Ako rozoznať falošný prieskum
- Ktoré strany môžu byť v ohrození
