Na premiéru Cats v kinách nie je nikto z nás fyzicky pripravený.
Je pol jedenástej večer, mám za sebou premiéru muzikálu Cats a rozmýšľam, ako ju spracovať. Asi skúsim o tom, čo som práve videl napísať normálnu recenziu a ak to nepôjde, prenechám emóciám voľný priebeh. Cats chce byť filmovým stvárnením slávneho muzikálu. Je to ale skôr jeho opak. Je o toľko menším, urážlivejším a bezvýznamným dielom, že si nedokážem predstaviť vesmír, v ktorom by tento produkt neuškodil aj pôvodnému.
O deji nepotrebuješ vedieť nič. Vo vyše 100-minútovej stopáži je ho tam dokopy na 7-8 minút a zvyšok je len formovanie sveta postavami prostredníctvom dementných skladieb. Pošli mačku do bytu, nie do domu. Mačky v dome strkajú veci. Som tlstá mačka –To sú ústredné motívy spievaného soundtracku. Ten je sám o sebe, až na jednu svetlejšiu výnimku, taktiež zlý, no samotné spievanie je kľúčom k tomu, aby ťa tento film doslova naštval.
Nepamätám si, kedy som mal naposledy takúto veľkú chuť odísť z kina. Nebolo to však preto, že by sa mi film nepáčil. Mňa doslova ako diváka urážal. A tak som to už v polovici nevydržal, zobral do rúk smartfón a začal som si k snímke písať poznámky. Táto činnosť však stratila význam, keď som si uvedomil, že striedanie jednej debilnej scény za druhou je nekončiacim konceptom filmu.
