Ľuďom, ktorí prišli o strechu nad hlavou a byty v explodovanej prešovskej bytovke bude mesto vyplácať 500 eur mesačne. S demoláciou pomôže česká špeciálna technika, bývanie v Krkonošiach ponúka starostka Prahy 10.
Na Mukačevskej ulici v Prešove je ráno po deviatej, štyri dni od piatkového výbuchu plynu v zelenom vežiaku číslo 7, intenzívny pohyb. V meste stále trvá mimoriadna situácia.
48 bytov z explodovaného bloku na Mukačevskej 7 a 23 bytov najbližšieho susedného vežiaka na Mukačevskej 9 buď neexistuje, alebo je neobývateľných. Po výbuchu 6. decembra 2019 o 12:12:52 zahynulo sedem Prešovčanov, jednu obeť stále nenašli.
Nad sídliskom pravidelne monitoruje situáciu športové motorové lietadlo z prešovského letiska. Okolie rozbitej bytovky so štyrmi vrchnými komplet vyhorenými poschodiami strážia desiatky policajtov. Hliadkujú pri mobilných plotoch a modrobielej páske s nápisom: Mestská polícia. Vstup zakázaný.
Explodovaný zelený vežiak na Mukačevskej 7
Demolácia sa začína
Do bezprostredného okolia bytovky navážajú od skorého rána desiatky veľkých nákladiakov makadam a štrk. Prípravné práce na búranie – zatiaľ sa nevie či čiastočné alebo úplné - sa naplno rozbehli. Vlečky obsypávajú okolie nárazovou vrstvou štrkového lôžka. Aby sa pri búraní a zhadzovaní nepoškodili rozvody, infraštruktúra a siete pod zemou.
Okolité tri bloky, dva 12-poschodové vežiaky a jedna dlhá osemposchodová bytovka, sú stále evakuované. Pri ich vchodoch stoja policajti v žltých vestách. Okolo pobehujú plynári a údržbári s kufríkmi, prístrojmi a papiermi v rukách.
Okolie bytového domu zasypávajú štrkom a makadamom
Špeciál na ceste
Zo susedného Česka príde špeciálna technika so 70 metrovým ramenom, ktorá má mechanickou rukou preklenúť nebezpečnú vzdialenosť zo zeme až k najvyšším poškodeným častiam bytovky. Nadrozmerný náklad sprevádza polícia.
Pár metrov za zákazovou páskou stoja na chodníkoch hlúčiky obyvateľov, pozerajú sa na zničenú bytovku a diskutujú. Občas niekto vytiahne mobil a zameria na vrchné obhorené poschodia s vystrelenými panelmi, zdevastovanými balkónmi a porozbíjanými oknami.
Na trávniku pred nimi natáča reportáž maďarská verejnoprávna televízia. Kameraman hľadá najvhodnejšie miesto, aby bolo v zábere vedľa vysokej moderátorky vidieť aj zdemolovanú vysokú bytovku.
Ľudia, televízie, údržbári. V okolí prešovskej bytovky je stále rušno
Mal šťastie
„Vybuchuje to vtedy, ak je jedna pätina plynu a štyri pätiny vzduchu. Keď je toho menej, alebo viac, už to nevybuchne,“ hovorí chlap zo správcovskej spoločnosti, ktorá sídli niekoľko desiatok metrov od bytovky. Na sebe má červenú vestu s nápisom Spravbytcomfort. Ukazuje mi merací prístroj na identifikáciu uniknutého plynu.
„Keď to zaňuchá plyn, hneď to zapípa. A keď je to v žltom poli, už je zle. Tu ale pravdepodobne nezlyhala technika,“ komentuje situáciu odborník. Pýtam sa ho, či ich spoločnosť spravovala aj zelený vežiak. Hovorí, že nie. Mali vlastné spoločenstvo vlastníkov.
„Správcovi bloku prišla tesne predtým SMS-ka, že v kotolni bytovky vypol kotol. Vypína ho automaticky vtedy, keď sa zaznamená rýchly pokles tlaku. Okamžite sa tam išiel pozrieť. Keď bol vo vchodových dverách, buchlo to. Mal šťastie,“ dodáva.
Keď uniká plyn a signál je v žltom poli, je zle
Krik v šachte
Pred druhým vchodom vedľajšieho osemposchodového bloku sa bavia dve dôchodkyne. „Do bytu nás pustili v utorok. Dva vežiaky a prvý vchod našej bytovky sú ešte vždy uzavreté. Nemáme ešte pustený plyn, všade je zima. V byte sa byť nedá. Chodíme si iba pre veci, upratať a tak,“ hovorí šesťdesiatnička Marta.
„Keď sa to stalo, práve som išla z obchodu. Už vonku som cítila plyn. Vošla som zadným vchodom do domu. Vonku pred našim blokom pri šachte som videla robotníkov z plynární. Tak som im išla povedať, že niekde asi uniká plyn,“ vysvetľuje.
Dôchodkyňu Martu z vedľajšieho bloku evakuovali. V byte sa byť nedá, hovorí
„Povedali mi, že máme pootvárať všetky okná a dvere a pozerali do šachty ďalej. Išla som domov a začala som si zohrievať obed. V tom to vybuchlo. Viete aká to bola rana? Myslela som, že spadol náš panelák. Vybehla som na balkón a pozerám, že vedľajšia bytovka horí. Všade bol iba dym a prach. Videla som šľahať plamene.“
„Robotníci pred blokom ešte stále pozerali do šachty. Zrazu z tej šachty vyšľahol plameň. Vnútri určite niekto bol. Počula som odtiaľ strašný krik. Asi to bude jeden z tých mŕtvych. V momente som si zobrala občiansky, peniaze a platobnú kartu a utekala som preč z bytu. Bála som sa, že aj my môžeme vybuchnúť. Bojíme sa ešte aj teraz,“ dodáva pani Marta.
Podobná tragédia sa v Prešove stala naposledy v 70. rokoch minulého storočia
Muž s dekou na chrbte
Na chodníku o pár metrov ďalej stojí prešedivelý päťdesiatnik o barlách. Vysvetľuje susede situáciu tesne po explózii. Pozoroval ju po výbuchu, keď sa dostal von z vedľajšieho vežiaku.
V diere po explodovanom paneli v izbe na jedenástom poschodí videl muža. Jeho fotka tesne po výbuchu obletela internet a sociálne siete. Z videozáznamu a fotografií ho známi hneď identifikovali.
„Starý pán stál s dekou prehodenou cez chrbát na jedenástom poschodí a čakal na záchranu. Mal okolo deväťdesiatky, bývali tam dvaja, spoločne so ženou. Ju vidieť nebolo. Potom sme už nevideli ani jeho. Ako zomreli, zatiaľ nikto nevie,“ hovorí Ľubomír. Obeťou prešovskej tragédie sa stal dlhoročný rusínsky aktivista a pedagóg Vasiľ Latta, rodák z rusínskej obce Pčoliné
Ľubomíra z vedľajšieho bloku prichýlili rodičia
Ľubomír na sídlisku vyrastal. Je po štvrtej operácii bedrového kĺbu. V čase explózie bol vo vedľajšom vežiaku, na jedenástom poschodí. Keď ho evakuovali, prichýlili ho rodičia, ktorí tiež bývajú na Sídlisku III.
„Práve čakám na majiteľa bytu, bývam tu v prenájme. Dnes nás majú pustiť do bytovky. Čo bude ďalej, nevieme,“ dodáva.
Výbuchom zdemolované vrchné poschodia
Hovoriť už nechcú
Rodiny a ľudí, ktorí zostali bez strechy nad hlavou, zatiaľ ubytovali na internáte Strednej odbornej školy technickej na blízkej Volgogradskej ulici. Niektorí z nich využili ponuku desiatok Prešovčanov na ubytovanie vo svojich bytoch a domoch.
„Áno, sú tu ubytovaní, ale nechcú teraz s nikým hovoriť. Išli vonku, musia vybavovať veľa vecí,“ informuje ma vrátnička, keď sa k nim skúšam dostať.
„Niektorí prichádzajú okolo poludnia, z Červeného kríža im vozia obed. Musím sa opýtať vedenia. Skúste pred obedom,“ odporúča.
O dve hodiny neskôr má pre mňa podobnú odpoveď. „Volala som tam, vedenie hovorí, že dnes s nikým z médií hovoriť nechcú,“ odbije ma s rozpačitým výrazom. Z vedenia tam práve nikto nie je. Nenalieham. S nátlakom v podobných situáciách nemám dobré skúsenosti.
Do dvoch vedľajších vežiakov sa evakuovaní postupne vracajú
Štyri dni, dva milióny
Zasadačka mestského úradu sa pred desiatou dopoludnia pomaly zaplnila prešovskými poslancami. Primátorka Andrea Turčanová prišla medzi prvými. Vidieť na nej, že má toho za posledné dni celkom dosť.
Na začiatku vyzýva poslancov k minúte ticha za obete tragickej udalosti z prešovského čierneho mikulášskeho piatku. Poslanci sa budú zaoberať aj finančnou kompenzáciou viac ako 70 poškodených rodín.
Prešovskí poslanci začali decembrové zasadnutie minútou ticha za obete tragédie
Podľa zistení mesta boli v bloku nielen trvale bývajúci ľudia aj vlastníci, ktorí tam žili ale nemali tam trvalý pobyt. Ale aj veľa nájomníkov alebo ľudí, ktorí sa tam dlhodobo zdržiavali u svojich príbuzných, pretože tí boli v zahraničí.
Niečo po dvanástej majú za sebou prešovskí poslanci prvú časť rokovania. Okolo primátorky a nového hovorcu mesta Vladimíra Tomeka sa tlačia novinári a redaktori televízií. Primátorka informuje, že na účte, ktorý pre pomoc ľuďom postihnutým piatkovou katastrofou zriadilo mesto, je už viac ako 2-milióny eur a peniaze stále prichádzajú.
Na účte sa za štyri dni vyzbierali 2 milióny eur
„Mnohí ľudia sú u svojich príbuzných, mnohí na internátoch. Chceme, aby mali do sviatkov každý aspoň aké-také bývanie. Aby sviatky mohli stráviť z najbližšími,“ hovorí Turčanová.
Primátorka sa z toho stále spamätáva. Má pocit, že musí rýchlo prijímať veľmi vážne rozhodnutia. Vyhodnocovať, aby nikoho nepoškodili. Aby pomoc cielili čo najlepšie. Aby následky havárie odstraňovali čo najšetrnejšie, ale zároveň rýchlo a efektívne.
„Je to pre mňa veľmi ťažká situácia,“ odpovedá na osobnú otázku redaktora.
500 eur na mesiac
Peniaze z účtu sa budú prerozdeľovať podľa metrov štvorcových bytovej plochy a podľa jednoduchého kľúča.
„Ľuďom z bytovky Mukačevská 7, kam sa obyvatelia nebudú môcť vrátiť šesť mesiacov, budeme prispievať každý mesiac 500 eur. Aby si mohli zaplatiť akékoľvek bývanie. Vo vedľajšej bytovke na Mukačevskej 9, kde predpokladáme, že sa obyvatelia po opravách budú môcť vrátiť po troch mesiacoch, poskytneme tento príspevok tri mesiace.“
Mesto začne vyplácať poškodeným rodinám po 500 eur, rozhodli poslanci
„Plus dáme jednorazový príspevok na vybavenie domácnosti 10-tisíc eur ľuďom z poškodenej bytovky a 3-tisíc eur ľuďom na Mukačevskej 9,“ vysvetľuje primátorka.
Zvyšné peniaze rozdelia vlastníkom a majiteľom na odškodnenie ich nehnuteľností 31. januára 2020. Vtedy mesto oficiálne ukončí finančnú zbierku. Prešov poskytne aj voľné mestské byty.
Pomáhajú aj Česi
„Išli sme do všetkých mestských bytov, ktoré môžeme hneď sprístupniť. Sme pripravení ešte tento týždeň nasťahovať ľudí do štyroch bytov na Slanskej ulici. Zároveň disponujeme veľkým zoznamom bytov a domov od Prešovčanov a ľudí z blízkeho okolia, ktorí sú ochotní poskytnúť im bývanie.“
Ponuka prišla aj od starostky partnerského mesta Prešova z Prahy 10. Starostka pražskej mestskej časti ponúka ľuďom prežitie Vianočných sviatkov a ubytovanie v ich rekreačnom zariadení v Krkonošiach.
Bytovka čaká na svoj definitívny koniec. Na ceste je ťažká technika z Česka
„Bytovka sa bude búrať, špeciálna technika z Česka by mala byť už na ceste. Keďže ide o nadrozmerný náklad, ministerka vnútra sprostredkovala, že ich budú policajti sprevádzať po slovenskú hranicu, tam prevezme sprievod slovenská polícia,“ informuje novinárov prešovská primátorka.
Mesto ešte nevie, či sa dom bude búrať kompletne. „Komunikujeme so statikmi a znalcami. Či bude potrebné zbúrať celú bytovku, alebo iba poškodené poschodia. Neexistuje tam schodište, neexistujú šachty a ďalšie priestory. Ak by sme ju mali zachraňovať, oprava bude veľmi nákladná. Komunikujeme aj s poisťovňami,“ dodáva Andrea Turčanová.