Oscarový kameraman v najnovšom rozhovore prezradil viac o natáčaní Revenanta, Birdmana a Children of Men, či zámeroch do budúcna a svojej pracovnej filozofii.
Každý milovník filmu by mal poznať meno Emmanuel Lubezki. Dvojnásobného držiteľa Oscara, ktorý sa podieľal na snímkach ako Children of Men, Y Tu Mama Tambien, Sleepy Hallow, Gravitácia či Birdman (pričom za posledné dve získal plešatú sošku) tento rok pravdepodobne čaká ďalšia žatva ocenení za jeho výnimočnú prácu v Revenantovi. Chivo (jeho prezývka) nedávno poskytol rozhovor pre collider.com, v ktorom sa podelil o spomienky z natáčania predošlých filmov a priblížil filmovanie toho najnovšieho:
Tom Hardy prezradil, že Revenant mal byť pôvodne natočený na „jeden záber“, podobne ako Birdman, no poveternostné podmienky to nakoniec nedovolili. Je to pravda?
Nie. Pri všetkej úcte k môjmu priateľovi Tomovi, nikdy sme neuvažovli o tom, že natočíme snímku na štýl Birdmana, teda aby vyzerala ako jediný neprerušovaný záber. Bolo by to absurdné, tento film zachytáva niekoľko mesiacov v živote postáv a nikdy by sme nezvolili spôsob rozprávania príbehu, ktorý nie je potrebný a vhodný. Obrazové rozprávanie Birdmana bolo vytvorené pre potreby jeho samotného ako filmu a rozprávanie tohto filmu dostalo svoj tvar po desiatkách hodín skúšok a nikdy sme ani len nepomysleli na to, že zopakujeme rovnaký prístup.
To, čo ste dosiahli s Birdmanom je mimoriadnym úspechom. Myslíte, že by ste ešte niekedy zvážili natočiť film na spôsob neprerušovaného záberu, ak by to pre konkrétnu snímku malo zmysel?
Opakovať ten istý vzorec stále dokola nie je niečo, čo by mi ako filmárovi imponovalo. Ak do každého projektu vnášate ten istý prístup bez toho, aby ste skúmali, čo je pre vyrozprávanie konkrétneho príbehu najlepšie, poškodzujete samotný film. Takže vždy, keď začnem pracovať na novom filme, snažím sa spoločne s režisérom, prípadne aj s hercami a ostatnými členmi tímu zistiť, aký je najlepší spôsob povedať príbeh, ktorý sa snažíme preniesť na plátno. Myslím, že pri rozsiahlych skúškach pred natáčaním Revenanta sme boli schopní nájsť ten správny prístup, správne nástroje, správne farby a prostredie na vyrozprávanie veľmi špecifického príbehu.
V akom rozsahu ste zapojený do strihu? Alebo vaša práca končí, keď opustíte pľac?
Podľa zmluvy končí moja práca natočením potrebných záberov, no v prípade mojich priateľov ako Terry (Malick), Alejandro (G. Inarittu), Alfonso (Cuarón), či Rodrigo Garcia sa účastním, ako len môžem. Chodím do strižne a delím sa o svoje postrehy, pozerám film stále dokola a snažím sa prispieť k čo najlepšej výslednej kvalite. Ak spolupracujem s umelcom, rád mu predostieram môj pohľad na vec a ak moje rady nevyužije, je to fajn, no bolo by ťažké nezapojiť sa. Myslím, že je to súčasť procesu a rovnako aj spôsob, ako zistiť, či naše inštinkty boli správne a či sa nám podarilo zachytiť to, čo sme si zaumienili. Zároveň je to spôsob. ako sa niečo nové naučiť a byť pri ďalšom projekte zase o niečo lepším.
Každý hovorí o tom, aké ťažké bolo natáčanie Revenanta. Budete si pamätať nejaký konkrétny deň alebo dva, či už kvôli veľkej výzve, ktorú ste prekonali alebo pre skvelý záber, ktorý ste získali?
Myslím, že si budem pamätať veľa dní z natáčania tohto filmu. Celý ten proces bol tak náročný a každý deň sme boli blízko k neúspechu. Fyzicky dostali naše telá zabrať ako snáď nikdy pred tým a vďaka týmto skúsenostiam som začal oveľa viac vnímať svoje okolie a naučil som sa viac oceniť prítomný okamih, takže si určite odnesiem mnoho spomienok, neviem či by som chcel menovať len jednu konkrétnu.
Akú kameru ste použili pre tento projekt a vedeli ste vždy, že to bude práve tá kamera alebo prebehla nejaká debata?
Nie, žiadna debata, ale znovu opakujem: nesnažili sme sa opakovať predošlé postupy. Metodológia, ktorú používa Alejandro je neustále skúšanie, ktoré sa natáča a umožňuje nám nájsť správny tón filmu. Týmto spôsobom sme sa s niekoľkými hercami a komparzistami vždy vybrali von a snažili sa nájsť najlepší spôsob zachytenia príbehu. Chceli sme, aby sa publikum moholo doslova ponoriť do filmu, kde môžu takmer cítiť chlad a zažívať všetko, čím si postavy prechádzajú. Pri spomínaných skúškach sme sa nakoniec rozhodli použiť veľmi biele šošovky, ktoré po celý čas umožňovali vidieť prostredie, v ktorom sa film odohráva a vytvárali nepretržitý vzťah medzi vnútornými bojmi postáv a exteriérmi.
Keď sme mali vyriešené šošovky, začali sme experimentovať s filmom samotným. Obaja sme filmári a väčšinu svojej práce sme natočili na klasický film namiesto digitálnych kamier, preto sme boli odhodlaní v tom pokračovať, keďže tento spôsob poskytuje vysokú úroveň detailu, realistickosti a má oveľa väčší dynamický rozsah. No hoci digitálne kamery nie sú tak orientované na detail, sú oveľa citlivejšie na svetlo, čo bol aj dôvod, prečo sme ich nakoniec použili. V severných zemepisných šírkach sa slnko pohybuje nízko nad horizontom a niekoľkokrát denne sa schová za hory, takže sme boli veľmi limitovaní a digitálna kamera nám umožnila natáčať aj bez priameho svetla, čo zároveň dodalo filmu požadovaný, takmer až záhadný výraz, kedy pri chodení lesom priam cítite nebezpečenstvo. Jedného dňa sme filmové kamery so smútkom zabalili a poslali späť do Hollywoodu a ostali sme pri digitále, ktorý bol jednoducho oveľa expresívnejší a dovoľoval nám natáčať aj počas tmavších častí dňa. Pre mňa bolo veľmi dôležité strhnúť hranicu medzi divákmi a filmom, aby to, čo je na plátne, nebolo len reprezentáciou niečoho, ale takmer skutočným zážitkom, zároveň krásnym a poetickým. To nám umožnili práve digitálne kamery.
Premýšlali ste už, že by ste v budúcnosti natočili veľké množstvo materiálu na IMAX kamery?
Rozhodne. Vždy som chcel natočiť niečo pre IMAX a hoci tento film nie je špecificky točený pre IMAX sály, vidieť ho tam je niečím uplne iným a oveľa silnejším. Nie len pre veľkosť plátna, ale najmä kvôli laserovému projektoru, ktorý umožňuje poprvýkrát v histórii premietať skutočnú čiernu farbu. Pre publikum je to veľmi odlišný zážitok.
Keď sa ohliadnete späť na natáčanie Children of Men, máte konkrétny deň, ktorý si z natáčania pamätáte najviac?
Pamätám si scénu v aute, kedy je kamera vo vnútri a otočí sa o 360 stupňov a ako vzrušujúce bolo nakoniec dosiahnuť výsledok. Niekoľko týždňov nám trvalo vytvoriť záber, ktorý sme chceli a takmer sme od neho upustili, takže je to rozhodne dobrá spomienka. Navyše pocit, keď som bol v reálnom čase v aute spolu s postavami a celé to bolo klaustrofobické a strašideľné, bol jedným z tých, ktoré som si užil najviac.
Zdá sa, že od tejto scény ste začali posúvať svoje hranice a detailnejšie skúmať točenie dlhými zábermi.
Vždy som chcel pracovať s dlhými zábermi. Len musíte nájsť správny projekt a správneho režiséra. Alfonso Cuarón sa od Y Tu Mama Tambien začal viac zaoberať nestrihanými zábermi, vo filme je jedna scéna, kde chlapci sedia a popíjajú pri bare so ženou a potom začnú tancovať, celé to trvá okolo 5 minút. Ďalšou vecou, ktorú si veľmi dobre pamätám, je natáčanie filmu Zoznámte sa, Joe Black a nehodu, ktorá je na začiatku filmu. Pamätám si, že som presviedčal Martyho Bresta, aby sme namiesto tony strihu použili jediný záber, kde vidíte postavu Brada Pitta kráčať preč a následne auto, ktoré ho zrazí. Týmto spôsobom bola sekvencia oveľa silnejšia. Reálny čas má ohromný vplyv na film ako taký. Je to jednoducho ďalší spôsob, ako sa prostredníctvom snímky vyjadrovať.
