Pokiaľ sa dopracujete k záverečnej tretine, budete na obrazovku čumieť s otvorenými ústami.
Cassius 'Cash' Green (Lakeith Stanfield) nutne potrebuje peniaze, tak sa zamestná ako telefonický operátor. Nečakane však príde na spôsob, ako sa v tejto profesii šikovne uplatniť a prísť k veľkým peniazom. Roztáča tým však absurdný kolotoč bláznivých situácií a odhaľuje morbídne tajomstvá korporátnych lídrov.
Takto by sme opísali surreálny film s prvkami paródie, romantiky, kritiky spoločnosti a mnohého ďalšieho. Film začína zvoľna, občasné vtipné scénky následne nahrádza jemná kritika spoločnosti a z komédie sa postupne stáva ako skrytá, tak otvorená paródia kapitalizmu a veci s ním súvisiacich.
Cassius sa začne prepadávať vo svojej práci stále viac a viac. Kamarátov odsúva bokom a vyberá si skôr úspech, peniaze a rešpekt svojich nadriadených. Čím hlbšie sa však dostáva, tým viac odkrýva neetické a neľudské tajomstvá úspechu, čo ho privádza až na pokraj šialenstva a sebakritiky spojenej s vlastnou cieľavedomosťou.
Zlomový bod prichádza, keď sa dostane do vily riaditeľa istej spoločnosti. Vtedy začne jedna veľká bizarná naháňačka kritizujúca ignoráciu spoločnosti a ľudí voči nekalým praktikám kapitalizmu. Využíva na to humor, paródiu, prvky drámy, no hlavne sa snímka rozhodne šokovať. A nie je to vôbec samoúčelové.
Skvelo zachytáva pointu snímky a samotného režiséra, ktorý veľmi šikovne pracuje s rôznorodovou žánrovou "polievkou" a diváka skutočne šokuje, avšak v dobrom slova zmysle. Nebudeš si istý, či sa máš smiať, nechápavo pozerať na obrazovku alebo rozmýšľať o tom, čo sa deje na obrazovke.
Film ti to totiž nevysvetlí dopodrobna. Iste, dej pochopíte a jeho jednotlivé zložky vám budú predostrené, no ak budete chcieť ísť do hĺbky, nevyhnete sa dlhému dumaniu nad významom viacerých scén. Avšak, vôbec to nie je potrebné. Režisér Boots Riley si napísal aj scenár a natočil film fungujúci vo viacerých rovinách.
Môžete si ho teda užiť aj ako šialenú komédiu s vynikajúcimi hercami a šokujúcou záverečnou tretinou filmu, alebo v ňom môžete hľadať všetko, čo ním chcel povedať. V oboch prípadoch budete zrejme dvíhať palec hore. Ako veľmi, to už záleží na každom z nás. Ja som sa bavil, myslím, že som účel snímky pochopil a navyše pozitívne hodnotím aj štýl, akým sa to režisér snažil ukázať.
Sorry to Bother je svižne natočenou komédiou, ktorá by vo svojej podstate kvôli rozoberanej téme nemala byť až taká vtipná. Humor však vôbec neprekáža, práve naopak. Elegantne spája jednotlivé scény, nech sú akokoľvek šialené, s kritikou kapitalizmu a súčasnej spoločnosti. Ako som však už tvrdil na začiatku, priestor dostane viacero žánrov, pričom v mojich očiach film ako celok dokázal fungovať počas celej stopáže.
Niekde by sa síce dala urezať scénka-dve, nudy sa však obávať nemusíte. Akurát s týmto filmom treba vydržať až do konca. Zmysel začne dávať pár sekúnd po tom, čo nad ním môžete začať lámať palicu. 8/10
PS: Lakeitha Stanfeilda čaká svetlá budúcnosť.
