Po 10 rokoch sa vraciame do Zombielandu. Dúfame, že na ďalšiu návštevu tak dlho čakať nebudeme.
Je tomu 10 rokov, čo do kín zavítal Zombieland. Vtedy ešte nemali Emma Stone a Jesse Eisenberg takú star-power a nabitú filmografiu, no sláva im nevstúpila do hláv natoľko, že by tvorcom filmu robili problém pri plánovaní dvojky. Budget sa síce jemne zdvihol, čo je na akčných scénach cítiť minimálne (ale je), no s platmi očividne nebol problém. A aj taký Woody Harrelson je predsa len inde než pred celou dekádou.
Herci z jedničky sa ale predsa len spojili, aby sa vrátili do Zombielandu. V skratke môžeme film ohodnotiť nasledovne: Dúfame, že na ďalší návrat nebudeme čakať znova 10 rokov. Dvojka sa drží časového pásma a začína 10 rokov po udalostiach prvého dielu. Ak si z neho veľa nepamätáš, nič si z toho nerob. Príbeh a jeho podstata neboli práve kľúčové a inak tomu nie je ani v dvojke. Tu prakticky žiadny príbeh nie je. Hlavnou motiváciou partie je hľadanie Little Rock, ktorá odíde so zhúleným pacifistom hrajúcim na gitaru, pretože sa cíti osamelá a túži po slobode.
Vzhľadom na rozpočet v hodnote 42 miliónov dolárov bolo jasné, že nás nečaká žiaden World War Z. Očakávať teda od dvojky akciu vo veľkomestách, obrovské výbuchy a megalomanské scény nie je fér. Podobne ako prvý Deadpool (snímky majú rovnakých scenáristov, ktorých mená by si už ako náš čitateľ mal touto dobou poznať... tak schválne)., aj Zombieland na to ide skrz humor a minimalistické akčné scény, ktoré nepotrebujú veľa zeleného plátna.
Iste, veľké akčné finále, kde sa trikári vyhrali, tu je a užiješ si ho, no väčšinu stopáže sledujeme našich hrdinov v uzavretých miestnostiach či na malých priestoroch, kde hláškujú, predvádzajú cool zabitia zombíkov a podobne. V podstate ide o klasický hollywoodsky (a podarený) sequel.
A ako už aj pri spomínanom Deadpoolovi, ani tu nehrá akcia prim (aj keď sa divák dočká hneď niekoľko skvelých momentov). Kľúčové sú postavy, ich interakcie a humor. Ten je svojský, zďaleka nie taký záchodový, ako pri Wadeovi, no aj tak nemusí sadnúť každému. Kolegovi sa napríklad blbnutie postáv v jednotke páčilo, no tentoraz im nedokázal prísť na chuť. Ja som si to, naopak, užíval.
Všeobecne hodnotím pokračovanie ako značne vtipné, keďže som sa zabával a smial počas väčšiny humorných scén. Iste, nájde sa aj pár nevydarených vtipov, ale to v každej komédii. Otázne je, či sa na tento štýl dokážeš navnadiť. Úplne chápem aj divákov, ktorím to jednoducho neprišlo vtipné.
Podobne rozdielové to bude aj pri nových postavách. Luke Wilson a Thomas Middleditch majú v podstate rozšírené cameo (aj keď ich prítomnosť dej príjemne osviežila), Avan Jogia hrajúci Berkleyeho bol nesmierne nezaujímavý, no všetko to vynahrádzala Rosario Dawson ako Nevada. Veľkou novinkou je Madison v podaní Zoey Deutsch. A v tomto prípade aj veľmi otáznym bodom.
Buď ťa bude nesmierne iritovať a absolútne ťa nezaujme, alebo si ju budeš užívať a sadne ti. Mne do tohto sveta a konkrétne situácií, do ktorých sa naši hrdinovia dostali, sadla úplne ideálne. Pochopiť sa dajú oba tábory. Všetko to tak stojí hlavne na ústrednej trojky v podaní Emmy Stone, Jesseho Eisenberga a Woodyho Harrelsona.
Ten je podľa očakávaní najlepší, čo však nesúvisí len s jeho postavou, ale hlavne ním samotným. Woody ma v posledných rokoch baví čoraz viac a je úplne jedno, o aký žáner ide. Na druhej strane tu máme Abigail Breslin, z ktorej je maximálne tak priemerná herečka a filmu skutočne nemala okrem svojho zbytočného výstrihu čo ponúknuť.
Ak si už dlhšie nevidel Zombieland, no vieš, čo sa ti na ňom páčilo, určite zájdi aj na dvojku. Nájdeš to tam a je vysoká šanca, že sa skvelo pobavíš. Moje kino si premietanie značne užívalo a rozhodne som nebol sám, ktorý sa pri „talianskej“ scéne rehotal. Netreba však čakať nič blockbusterové a najlepšie nečakaj ani žiadny príbeh. Nové postavy nie sú až také výrazné a ich prijatie bude medzi divákmi individuálne.
Pri hodinu a pol dlhej stopáži sa však nestihneš nudiť, práve naopak. A aj preto udeľujem Zombieland 2: Rana Istoty, sedem bodov z desiatich. Sequel pokračuje v šľapajách jednotky. Ide o veľmi príjemnú jednohubku do kina či na párty s kamošmi. Treba však dávať pozor, sem-tam ti totiž nejaký vtip pri preklade môže uniknúť. Dočkáš sa aj geniálnych narážok na jednotku a ak máš rád Billa Murrayho ako asi celý zvyšok sveta, ostaň v sále aj po poslednej scéne.
