Kurdi viac nemôžu strážiť teroristov Islamského štátu a ich príbuzných, ide im o život.
V marci 2019 svet obletela správa, že teroristická organizácia Islamský štát (ISIS) bola oficiálne porazená a väčšina jej prívržencov zadržaná. Osemročná občianska vojna v Sýrii tým ale neskončila.
Boje v Sýrii sa zúžili na okolie severozápadného Idlibu, kde vládnym jednotkám čelia posledné zvyšky rebelov a opozičných skupín. To sa však zmenilo 9. októbra 2019, keď Turecko zaútočilo na Kurdov obývajúcich Rojavu, ktorá sa nachádza v severovýchodnej časti Sýrie. Kurdi ju spravovali vďaka tomu, že ich jednotky pomohli poraziť hrdlorezov z Islamského štátu.
Útok Turecka zasiahol vyše 2,2 milióna obyvateľov. Tí teraz utekajú zo svojich domovov, aby si zachránili životy. Sýria dlhodobo čelí obrovskej humanitárnej katastrofe, a tento útok výrazne ohrozil ďalšie, doteraz ako tak pokojné oblasti, ale aj stráženie zajatcov ISIS vo väzenských táboroch. Tým sa opäť naskytla šanca, aby sa dostali na slobodu a získali stratenú moc.
- Kto sú Kurdi a prečo nemajú štátnu príslušnosť
- Prečo má s nimi Turecko problém
- Ako Kurdi pomohli poraziť ISIS v Sýrii
- Čo stalo, keď Trump odvolal americké sily z územia
- Prečo majú teroristi možnosť utiecť na slobodu
- Aké humanitárne následky má konflikt na životy ľudí v Sýrii
- Čo sa stalo kurdskej političke Hervin Khalaf
- Ako prebiehala protivojnová demonštrácia v Bratislave
Kurdi a ich dlhoročné problémy s Tureckom
Kurdi sú etnická skupina, ktorá obýva územie medzi hranicami Turecka, Sýrie, Iránu, Iraku a Arménska. Keďže neexistujú žiadne presné štatistiky, podľa neoficiálnych odhadov na celom svete žije 30 až 45 miliónov Kurdov. I keď sú štvrtou najpočetnejšou etnickou skupinou na Blízkom východe, nikdy nezískali vlastný oficiálny štát.
Nedá sa však povedať, že by sa o to nesnažili. Začiatkom 20. storočia založili Kurdistan, ktorý mal zastrešovať všetky kurdské komunity a byť oficiálnym štátom. Dokonca im po porážke Osmanskej ríše víťazné západné veľmoci do Sévreskej mierovej zmluvy vložili ustanovenie, ktorým by Kurdský štát naozaj vznikol.
Táto nádej však bola zmarená o 3 roky neskôr, keď Lausannská zmluva určila hranice novodobého Turecka a vynechala z nej uznanie Kurdského štátu. Zostali tak vo svojom domove len menšinou. Kurdom sa nepáčilo, že Turecko im zakázalo používať typické národné mená a oblečenie, nemohli používať vlastný jazyk a dokonca Turci potlačili aj ich národnostnú identitu, keď ich namiesto Kurdami začali oslovovať "horskí Turci".
Kurdi však neostali ticho sedieť a v roku 1978 založili vlastnú stranu s názvom PKK (Strana kurdských pracujúcich), ktorá žiadala nezávislosť od Turecka. Nepokoje vyvrcholili v ozbrojený konflikt. Až 40 tisíc ľudí v ňom zahynulo a stovky tisíc ďalších Kurdov nasilu vytlačili. Turecko považuje Stranu kurdských pracujúcich za teroristickú organizáciu.
Dočasné zastavenie konfliktu sa udialo až v roku 201 3, no trvalo len krátke dva roky. Boj sa znovu obnovil, keď ISIS zavraždil 33 mladých kurdských aktivistov v tureckom meste Suruc počas samovražedného bombového útoku. Členovia PKK dávali spoluvinu aj Turkom a zaútočili na vojakov a políciu. Turci na oplátku vyhlásili PKK za rovnaké zlo, ako je samotný ISIS.
V Sýrii pomohli poraziť teroristov
Kurdi sú však aj súčasťou SDF (Sýrskych demokratických síl), ktoré sa z veľkej časti zapríčinili o to, že ISIS bol na území Sýrie porazený. V roku 2017 ich začalo podporovať aj USA, ktoré im poskytlo zbrane a muníciu. SDF sa preto podarilo získať kontrolu nad mestom Raqqa, ktoré v tom období bolo de facto centrálou ISIS teroristov.
Okrem Raqqy takisto prevzali kontrolu nad provinciou Deir-al-Zour, čo bola pre ISIS posledná naozaj významná strategická oblasť. V marci 2019 SDF dobyli posledné teritórium Islamského štátu pri dedine Baghouz blízko hraníc s Irakom a tým bol ISIS oficiálne v Sýrii porazený. Porazení teroristi Islamského štátu a všetky ich ženy a deti ostali na starosti práve Kurdom.
Trump odvolal americké jednotky, Turecko zaútočilo
9. októbra 2019 Turecko leteckými útokmi napadlo kurdské jednotky v severovýchodnej Sýrii. Tento útok prišiel po tom, ako americký prezident Donald Trump vyhlásil, že z územia sťahuje americké jednotky. Podľa kritikov práve toto rozhodnutie poskytlo príležitosť na to, aby Turecko využilo situáciu a zaútočilo na Kurdov.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan momentálne situáciu v Sýrii využíva na to, aby vytvoril takzvanú „bezpečnú zónu“ na hraniciach medzi Tureckom a Sýriou, kde by boli umiestnení sýrski utečenci. Táto zóna sa má rozprestierať po dĺžke 480km a v šírke 30km. Ide o zónu na území ovládanom Kurdmi, ktorých Turecko považuje za teroristov.
Dnes už americký prezident Trump hrozí Turecku sankciami a píše Erdoganovi listy, ktoré vyznievajú až smiešne. Keďže okrem iného mu napísal, aby ,,nebol blázon".
EXCLUSIVE: I have obtained a copy of @realDonaldTrump’s letter to #Erdogan. @POTUS warns him to not “be a tough guy! Don’t be a fool!” Says he could destroy Turkey’s economy if #Syria is not resolved in a humane way. Details tonight at 8pm #TrishRegan #FoxBusiness pic.twitter.com/9BoSGlbRyt
— Trish Regan (@trish_regan) October 16, 2019
Kurdi prestávajú strážiť zajatcov ISIS, tí utekajú
Situácia sa však momentálne ešte viac komplikuje. Napriek tomu, že ISIS je porazený, existuje šanca, že sa opäť začne rozmáhať. Zajatci sa totiž nachádzajú vo väzenských táboroch, ktoré strážia práve Kurdi.
V týchto táboroch sa ich momentálne nachádza viac ako 11-tisíc. Podľa denníka Kurdistan24 sa však Kurdi dohodli so sýrskym prezidentom Bašarom Assadom. Nielenže ich podporí v boji proti Turkom ale vládne vojská by mali prevziať kontrolu nad tábormi. SDF totiž vyhlásili, že tábory opustia, keď ich zahraniční spojenci nechajú napospas Turecku. Assad pritom dlhé roky nebol priateľom Kurdov. Tí chránili svoje územia, ľudí a záujmy, kým Assad a jeho vojská, podporované Ruskom, bojovali proti rebelom v občianskej vojne. V tomto roku sa im podarilo dobiť naspäť väčšinu územia Sýrie a zvyšok odporu vytlačiť do provincie Idlib.
Podľa českej reportérky Markéty Kutilovej, už Kurdi opustili niektoré svoje pozície. Teraz sa môžu zajatci dostať na slobodu a podľa jej tvrdenia sa očakáva príchod pozostatkov ISIS, ktorí majú svojich ľudí oslobodiť a vyhnúť sa tak príchodu Assada.
Ak sú informácie pravdivé a zajatci ISISu sú skutočne na úteku, môže to mať katastrofálne následky a celá snaha o boj s teroristami by mohla byť zbytočná. Podľa vyjadrenia Bieleho domu má byť teraz Turecko zodpovedné za všetkých ISIS teroristov, ktorí boli v posledných dvoch rokoch zajatí. Tí sa však k tejto situácii nikdy verejne nevyjadrili a ostáva otázkou, ako bude konflikt pokračovať.
Humanitárna kríza eskaluje, ohrozených je milión ľudí
Podľa Organizácie Spojených národov (OSN) od začiatku vojny v roku 2011 muselo svoje domovy v Sýrii opustiť viac asi 13 miliónov ľudí. Viac ako polovica odišla najmä do susedných krajín ako Jordánsko, Libanon, Turecko či Irak. Práve Turecko sa stalo prechodným bydliskom pre najväčší počet ľudí, keďže sa odhaduje, že v ňom prebýva viac ako 3,6 milióna utečencov.
Okrem týchto ľudí sa viac ako 6 miliónov ľudí presťahovalo v rámci Sýrie, aby sa dostali do bezpečia od devastujúcej vojny. Posledné oficiálne štatistiky v decembri 2018 zaznamenali, že vo vojne zomrelo 370 tisíc ľudí, z toho 120 tisíc civilistov. Táto štatistika však nezahŕňa nezvestných ľudí a v posledných mesiacoch sa odhaduje, že sa číslo mohlo vyšplhať na 500 tisíc obetí.
Po útoku Turecka boli ďalšie desiatky tisíc ľudí nútení utiecť zo severovýchodnej Sýrie. Presné čísla sú momentálne neznáme, no podľa OSN ide o viac ako 160-tisíc ľudí. Číslo sa však ešte môže postupne vyšplhať, keďže na území kontrolovanom Kurdmi žije až 2,2 milióna ľudí.
Kurdskú političku brutálne zavraždili
13. októbra 2019 otriasla celým svetom správa, že 35-ročnú kurdskú političku Hervin Khalaf brutálne zavraždili ozbrojenci spojení s Tureckom. Podľa Sýrskeho inštitútu pre ľudské práva Hervin zavraždili spoločne s ďalšími 9 civilistami.
Vracala sa zo stretnutia v Hasake, keď jej auto napadli a všetkých zabili. Ozbrojené skupiny bojujúce proti Kurdom na strane Turecka to popreli. Turecké médiá však oslavovali zabitie političky ako úspešnú likvidáciu nepriateľa.
Na internete koluje video, na ktorom je vidno telo ženy ležiacej v prachu, do ktorej ozbrojení muži strieľajú zo samopalov. V ďalšom z videí nad telom nebohej ženy stojí muž, ktorý sa jej dotýka svojou nohou a hovorí: „toto je mŕtvola prasiat.“ Jeden z miestnych novinárov, Ousama Muhammed, sa pre CNN vyjadril, že auto na videu skutočne patrí Khalafovej.
Európa sa mobilizuje, pripojilo sa aj Slovensko
Správa o smrti političky vyvolala pobúrenie po celom svete a tento týždeň sa organizujú protesty pred tureckými ambasádami v rôznych krajinách po celej Európe. 16. októbra sa aj v Bratislave odohrala protivojnová demonštrácia, ktorá chcela preukázať solidaritu s ľuďmi v Rojave. Zúčastnilo sa na nej viac ako 200 ľudí.
O demonštrácii sme sa rozprávali aj s jednou z organizátoriek, Laurou, ktorá je z iniciatívy Za slušné Slovensko. Tá nám povedala, že situácia sa priamo dotýka aj našej krajiny, ktorá do Turecka vyviezla vojenský materiál v hodnote 2,8 milióna eur.
Demonštranti apelovali aj na prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá sa k situácii vyjadrila len deň pred protestom. Podľa prejavu, ktorý sa uskutočnil pred Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí v Bratislave „Čaputová zopakovala iba alibistické stanovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré sa schováva za frázy o znepokojení, výzvy k diplomatickým riešeniam a spoločný postup štátov EÚ.“
Demonštrácia v Bratislave naliehala na rázne ekonomické a politické sankcie voči Turecku, ktoré majú vyslať jasný signál, že „režimu s fašistickými prvkami nebudú demokratické krajiny ustupovať ani o krok“.
