Zakladateľ HIP-HOP.sk: Slovenskí raperi chodili prosiť a presviedčať vydavateľstvá, bolo to úplne inak (Rozhovor)

Ľuboš Krupiczer alias Lumir je zakladateľom notoricky známeho portálu HIP-HOP.sk, ktorý bol od roku 2001 najväčším slovenským hudobným portálom. „Ťažko povedať, kde by bola H16, nebyť HIP-HOP.sk. Z veľkej časti to platí aj o zvyšku najznámejších mien, lebo aj keď sme ich nevydali, tak minimálne tým, že sme im dali priestor, vedela väčšina fanúšikov o tom, čo robia.“

Portál bol zároveň vydavateľstvom, pod ktorým vyšli projekty A.M.O., Druhej Strany, 3mená 4písmená od L.U.Z.A. a veľa ďalších. Ako s odstupom času vníma svoju prácu, čo všetko obnášala a prečo vlastne v roku 2014 skupina nadšencov oznámila oficiálny koniec, sa dozvieš v rozsiahlom rozhovore. Našim cieľom bolo v prvom rade poodhaliť trochu viac z dôležitej súčasti histórie slovenského rapu. 

Vydávaním sa zarobiť nedalo, bola vždy prudká strata. Aj keď sme mali nejaké peniaze, tak sme to naliali do klipov raperov.

Čo pre teba s odstupom času znamená dátum 26. august 2014?

De facto nič. Ja som sa tomu nevenoval už dva roky predtým, nechal som to Gashtanovi. Keď som mu web odovzdával, dal som mu rady, čo treba robiť. Nejak sa to nikam nevyvíjalo, až som sa ho opýtal, či to vôbec má zmysel  držať online, keďže to celé zdochýna a je tam minimum aktuálnych informácií. Tak sme sa dohodli, že sa to vypne. Nechcel som, aby ten web žil len zo zotrvačnosti.

Vy ste si nechali doménu.

Aj celý archív je odložený.

Prečo?

Nikdy nevieš. Bola by škoda zahodiť tých približne 14 rokov, je tam kopec unikátneho materiálu.

Má to pre teba aj nostalgickú hodnotu?

Asi áno. Keď som to zatváral, povedal som si, že keby raz niekto prišiel, mal záujem pokračovať a realistickú víziu, nemám problém mu to prenechať. Aj bolo pár ponúk, ale nikdy sa to nezrealizovalo. Ja som sa už angažovať nechcel, žralo mi to strašne veľa času a energie. Odkedy to neriešim, cítim sa spokojnejšie a slobodnejšie.

Keby sa toho niekto chytil, dal by si mu voľnú ruku? 

Je to vecou dohody. Ak by prišiel niekto so zápalom a chuťou nadviazať na to, čo bolo, z mojho pohľadu to nie je otázka peňazí. Keby chcel niekto komerčne zúžitkovať archív, v tom prípade by to otázka peňazí bola.

Odporúčané

Bývalé zamestnania slovenských raperov: Čo dala práca čašníka a krupiéra Rytmusovi, čo predával Separ a koľko zarábal Pil C? 30. apríla 2019 o 18:11

Mali ste v tom čase skúsenosti s tým, ako funguje novinárčina? 

Písal som aj pred HIP-HOP.sk, keď som mal 15-16, písal som recenzie na počítačové hry, takže približne áno. Síce som chcel pôvodne riešiť web len graficky, nakoniec tak nejak vyplynulo, že som robil všetko. Vždy to však bolo o ľuďoch a ich vedomostiach a svedomí, ja som každému dával absolútne voľnú ruku, bral som to ako platformu pre každého, kto chce prispieť a pomôcť kultúre.

Vedel by si menovať najsilnejší moment HIP-HOP.sk?

Ak by som sa na to mal pozerať cez web, najviac ma tešila návštevnosť v tých najlepších časoch okolo roku 2008-2009. Vtedy sme mali myslím že okolo 200-tisíc reálnych užívateľov mesačne, možno aj viac. Na tú dobu to boli super čísla.

Najviac sme zarábali z akcií.

Kto bol Lumir v roku 2001 a aký je príbeh vzniku najväčšieho slovenského hiphopového portálu minulej dekády? 

Musíme ísť ešte trochu viac dozadu. Ja som okolo roku 1996 začal inklinovať ku grafickému dizajnu a s Tagerom sme začali tak nejak na kolene robiť graffiti magazín Outline. Neskôr sme sa spojili s ArtAttackom, to vyšlo jedno číslo – , ďalšie (osmička) bolo celé nachystané, ale už sa nikdy nevytlačilo. Skončilo to tak, ako končí skoro všetko, na financiách.

Už vtedy, okolo roku 2000 som tušil, že tá budúcnosť je na webe a bude nejakou súčasťou našich životov. Mal som potrebu vytvoriť platformu pre celú scénu, aby to nebolo len o graffiti.

Vznikol teda HIP-HOP.sk skôr cez rap alebo cez graffiti?

Ja som nikdy nebol writer, skôr som ich obdivoval, rap som, samozrejme, počúval. Poznal som všetkých zo scény, tá komunita bola v tom čase pomerne malá a všetci sme sa poznali a boli kamaráti.

Kto chcel v tom čase začiatkov prispieť?

Asi nikto (smiech). Ale postupne sa začali rôzní ľudia pridávať, každý pomáhal ako chcel a vedel.

A koho vnímaš ako prvého z tých, ktorých dnes všetci poznáme?

Tým, že som bol kamarát s chalanmi z L.U.Z.A., resp. Názvu Stavby a Bacil bol môj sused z ulice, tak asi nejak cez neho. Chodili sme spolu na párty a postupne sa to vyvinulo.

Ak by niekto prišiel s rozumným plánom, viem si predstaviť, že by HIP-HOP.sk znovu fungoval. 

A ako sa z webu stalo vydavateľstvo, ktoré zrazu vydalo projekt Jednašestka v tvojom klube?

Myslím, že s tým prišli chalani Kekeli a Maco, že poďme vydať H16 vinyl.

Čo to obnášalo? 

V tej dobe sme vôbec nevedeli, do čoho ideme (smiech). Oni to vymysleli, ja som to nakoniec z veľkej časti realizoval, lebo väčšinou vždy všetko ostalo na mňa. Pamätám si takú celkom vtipnú historku. Boli sme po platne a CD v Lodeniciach, ja som mal z vtedajšej roboty požičaný Ford Focus s truhlou na streche a boli sme napráskaní úplne do plna, pretože sme ani netušili, aké to môže byť množstvo a ledva sme to tam napratali, preťažili sme auto úplne.

Očakávali ste, že vydávanie albumov iných vám prinesie zisky? 

Ja osobne som to nikdy neriešil pre profit.

A dalo sa tým zarobiť?

Vydávaním určite nie, to bola vždy prudká strata. Aj keď sme mali nejaké peniaze, tak sme ich naliali do videoklipov. A hlavne, na začiatku sme netušili, koľko taký klip môže stáť a dali sme do toho relatívne veľmi veľa peňazí, ktoré sa, samozrejme, nevrátili.

Koľko stál v tom čase rapový videoklip? 

Ako prvý sme, tuším, točili vizuál na Trasú sa mestá od AMO. To točil Braňo Vincze, bola to kľučovačka. Viem, že v tom čase dal na to nejaké peniaze aj Red Bull. My sme aj sedeli s riaditeľom Universal Music, ktorý nám povedal, že nemá zmysel investovať viac ako 50-tisíc slovenských korún. Tak sme dali nakoniec tuším cez 100-tisíc, presne si nepamätám. A to bolo na kamarátskej báze, komerčná cena takého klipu bola ďaleko väčšia.

Odporúčané

V slovenskom hudobnom priemysle sa točia milióny eur. Zarábajú viac raperi alebo interpreti pre deti? 17. júla 2019 o 16:00

Nadviazali ste s Universalom aj oficiálnu spoluprácu? 

Nie, nakoniec to tak nedopadlo, hoci sme chceli. My sme si na tej Jednašestke skúsili, že čo a ako. A keďže to zas bolo o tom, že niekto niečo vymyslel a ja som to riešil, tak som pochopil, že je okolo toho strašne veľa administratívy, ktorú neznášam, a tak som skôr hľadal cestu, ako to riešiť formou sublabelu, čím som sa zbavil časti papierovania.

Cieľovka nášho webu síce bola zaujímavá, na tú hudbu sa však veľa ľudí pozeralo tak pomedzi prsty a málokto sa s ňou chcel v tej dobe identifikovať.

Takže ty si ich tam poslal a oni sa dohodli?

Nie neposlal, cez Gaba Drenku sme si dohodli stretnutie s riaditeľom Petrom Riavom, kde sme prišli s chalanmi z AMO a dohodli sme si nejaké podmienky. Celé to samozrejme bolo myslené a nastavené tak, že zmluva s Universal Music mala byť na HIP-HOP.sk, nakoniec ju podpísali AMO napriamo. To som nikdy nepochopil prečo to urobili, ale ani som im to nevyčítal. A opäť sa prejavila moja dobrácka povaha, že hoci nás obišli, aj tak som plnil to, na čom sme sa predtým dohodli, hoci som mohol dať od toho ruky preč. V konečnom dôsledku sme to splnili, ale podiel za AMO sme dostali len raz, bolo to pár tisíc korún, pričom nás to stálo podstatne viac.

Na Wikipédii je napísané, že za Kvalitný materiál od H16 ste ako label dostali 166 eur.