Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
Pozri si naše tipy na darčeky, ktoré by sme si kúpili aj my 🤩
13. júla 2019 o 14:23
Čas čítania 0:00
Matúš Majer

Vedci prvýkrát odfotili kvantový fenomén, ktorý aj Einstein označil za desivý

ZAUJÍMAVOSTI ALBERT EINSTEIN
Uložiť Uložené

Einstein sa o kvantovom previazaní kedysi vyjadril ako o desivom objekte v diaľke. Teraz ho máme prvýkrát odfotené.

Vedcom sa prvýkrát podarilo odfotiť fascinujúci fyzikálny fenomén známy ako kvantové previazanie (quantum entanglement). Albert Einstein ho spolu s dvomi ďalšími vedcami začal študovať ešte v roku 1935, pričom ho v tom období označil za „desivý predmet v diaľke“ (spooky action at a distance), píše BBC.

Teraz sa tímu vedcov z University of Glasgow podarilo zachytiť kvantové previazanie aj na fotke, a to tak, že svoje vlastné kvantové previazanie rovno vytvorili. Fotóny, ktoré previazanie tvorili, nechali preletieť cez miniatúrne kryštáliky, ktoré vidíš na fotke. „Ide o elegantnú demonštráciu jedného zo základných zákonov prírody, ktorý vidíme na fotke vôbec prvýkrát.“

Vedci prvýkrát odfotili kvantový fenomén, ktorý aj Einstein označil za desivý
Zdroj: University of Glasgow

Kvantové previazanie je jav, ktorý popiera základné zákony nášho vesmíru. Previazanie medzi dvomi časticami nastane vtedy, pokiaľ nedokážeme jednu z častíc opísať bez toho, aby sme spomenuli aj druhú. Spoločne previazané častice majú vždy rovnaký stav a vlastnosti a je pritom jedno, ako ďaleko ich od seba dáme.

Previazaná častica sa okamžite zmení po tom, čo aj jej partner. Všetko sa deje v tej istej chvíli, no aj informácia z jednej častice do druhej musí nejaký čas cestovať, nie? Zmena by sa v druhej častici mala udiať aspoň o maličký moment neskôr.

To sa nám však doteraz nepodarilo zachytiť, preto je možné, že informácie necestujú ale sú šírené nejakým iným, neobjaveným spôsobom – alebo cestujú tak veľmi vysokou rýchlosťou, že to nedokážeme ani zachytiť (násobne rýchlejšie než svetlo), pričom obidve možnosti zásadne menia spôsob, akým by sme chápali vesmír.

Kvantové previazanie nastane napríklad vtedy, keď laserom prestrelíme určitý typ kryštálov. Špeciálne kryštály dokážu svetlo rozlámať na častice, fotóny, ktoré budú následne zo záhadných dôvodov kvantovo previazané a všetky sa naraz správať rovnako.

Domov
Zdieľať
Diskusia