Môžu za jeho slobodu skutočne nadštandardné vzťahy s ruskými politikmi?
Tajuplnosť a mystéria, ktorá z ruskej mafie srší, nás zvykne prirodzene priťahovať. Dnes zamierime do samého centra Bratvy, ako sa ruská mafia zvykne označovať a pozrieme sa na život bossa všetkých bossov, ako je európskymi aj americkými úradmi označovaný.
Reč bude o Semjonovi Mogilevičovi, mužovi, o ktorom sa predpokladá, že riadi väčšinu syndikátov ruskej mafie po celom svete. To však nie je zďaleka všetko. Zároveň sa radil do top 10 najhľadanejších zločincov sveta a FBI ho opísala ako najnebezpečnejšieho gangstra na svete.
Semjonove prvé aktivity
Život malého Semjona sa začal písať neďaleko Kyjeva 30. októbra 1946. Paradoxne tak nepochádza z Ruska, ale z dnešnej Ukrajiny. V prvých rokoch jeho života nič nenaznačovalo, že by mal byť Semjon v budúcnosti obávaný a vysoko postavený muž ruskej mafie. Židovské korene jeho status skôr podkopávali. Obyčajné detstvo na kyjevskom predmestí sa skončilo vo chvíli, keď sa rozhodol ísť študovať ekonómiu na Ľvovskú univerzitu.
V tejto oblasti sa okamžite uchytil, no nie práve činnosťou, ktorá by bola legálna. Začiatkom 70. rokov obchodoval s cudzími menami, čo bolo vo vtedajšom ZSSR nezákonné. Čoskoro bol pre tieto skutky obvinený. Svet obchodu ale nebola jediná oblasť, kde začal uplatňovať svoje povestné zločinecké praktiky.
Popri výnosných obchodoch s menami sa začal pohybovať aj v zločineckej skupine Ĺjubereckaja v Moskve. Po obvineniach z roku 1974 bol následne obvinený aj v roku 1977, kedy sa na zopár rokov ocitol aj za mrežami.
Náprava po vykonaní trestu sa však nekonala. Už krátko po prepustení našiel svoj nový zdroj obživy. Využil masívnu emigráciu Židov do Izraela, aby im ponúkol služby, ktoré by inde hľadali len márne. Zúfalým utečencom ponúkal odkúpenie ich majetku s prísľubom, že peniaze im pošle do ich nového domova. Tieto peniaze však ľudia už nikdy nevideli.
Prišli tak o svoje cennosti aj nehnuteľnosti, zatiaľ čo majetok Dona Semjona, ako mu mnohí hovoria, rástol rapídnym tempom. Majetok ale nebolo jediné, čo rástlo. Spolu s majetkom rástol aj jeho vplyv. V roku 1985 sa stal spoluzakladateľom mocnej zločineckej organizácie operujúcej na území Moskvy.
Už v tejto dobe bol podľa FBI kľúčovou osobu na pranie špinavých peňazí pre Solntsevskaja Bratva, ako sa organizácia prezývala. Členom taktiež isto pomohli veľmi dobré vzťahy s FSB (pozn. ruská tajná služba). Nekalo zarobené peniaze investoval do svojich ďalších ilegálnych aktivít na čiernom trhu. Obchodný duch mu teda rozhodne nechýbal.
V roku 1990 už ako milionár odišiel s vidinou ešte väčšieho bohatstva sám do Izraela. Na blízkom východe začal okamžite svoje peniaze investovať a založil aj viacero spoločností. Všetko navyše úplne legálne.
Naoko sa teda javil ako vážený obchodník a biznismen, no pod povrchom prekvitali jeho investície na čiernom trhu. Jeho sféra vplyvu sa pohybovala najmä v pašovaní drog, prostitúcii, predaji zbraní a praní špinavých peňazí, teda klasické mafiánske aktivity.
Nelegálna továreň na výrobu Absolut vodky
V roku 1991 sa však znova ocitol na starom kontinente, tentokrát v Maďarsku, kam sa presťahoval kvôli svojej novej priateľke Katalin Papp. Počas ich vzťahu spolu splodili tri deti a ako bonus získal Mogilevič aj maďarské občianstvo a pas.
Usadený vo vile neďaleko Budapešti pokračoval v investíciách do širokej škály podnikov ako Army Co-Op, ktorá vyrábala protilietadlové zbrane, no podnikal aj v menej závažných spoločnostiach. Podpísal sa napríklad na výrobe falšovanej vodky Absolut na maďarskom území. Reč pritom nie je o zopár desiatkach či stovkách litrov destilátu, ale reálnych priemyselných množstvách.
Jeho ilegálna továreň mala natoľko veľký dosah, že v určitom momente falošná vodka úplne nahradila nápoj tejto značky na trhu. Kto bol samozrejme najviac poškodený, bola švédska značka Absolut, ktorá vyvinula obrovské úsilie, aby tejto ilegálnej výrobe zamedzila.
Obchod s alkoholom bol ukončený až v roku 1995, keď bola jeho továreň odhalená. Pri zatýkaní podozrivých osôb a prehľadávaní priestorov bolo zaistených 600 000 naplnených a takmer 800 000 prázdnych fliaš s polepom značky Absolut. Mogilevič však vyviazol bez následkov.
Popri vyrábaní destilátu podnikal mnoho ďalších aktivít, napríklad získal v roku 1994 úplnú kontrolu nad Inkombank, čo predstavovalo jednu z najväčších súkromných bánk v Rusku. Riadením súkromnej banky sa mu opäť otvorili nové možnosti. Na jednej strane sa mu otvoril medzinárodný svet obchodu, na strane druhej vlastnil dokonalý nástroj na legalizáciu svojich nie tak úplne legálnych príjmov.
Pomocou Inkombank a Bank Menatep mali vyprať špinavé peniaze v hodnote 10 miliárd dolárov. V súvislosti s týmito podozreniami banka v roku 1998 skrachovala.
Narodeninová párty v Prahe
V máji 1995 sa Mogilevič dokonca objavil v Prahe. Cieľom cesty malo byť stretnutie so Sergejom Michajlovom, vedúcim Solncevskej mafie, ktoré malo prebehnúť na narodeninovej oslave jedného z vyššie postavených členov tejto organizácie.
Narodeninovú párty, ktorá sa konala v reštaurácii „U Holubú“, ktorá spadala pod Mogilovičov majetok však navštívila aj dobre informovaná polícia a špeciálne jednotky. Z bujarej oslavy zadržali približne 200 prítomných, medzi nimi aj desiatky prostitútok, čoho následkom bolo 30 vyhostení z krajiny.
Povráva sa, že táto oslava mala byť pre Mogileviča poslednou, keďže sa údajne plánovala jeho poprava pre spor o splátku vo výške 5 miliónov dolárov. Mogilevič sa však na mieste neukázal, čo sa pripisuje jeho nadmerne dobrým vzťahom s vtedajšou českou políciou.
Povráva sa totiž, že vtedajšie vedenie českej polície úzko spolupracovalo s ruskou mafiou. Krátko po tom sa česká strana snažila tieto špekulácie zastaviť a české ministerstvo vnútra udelilo Mogilevičovi 10-ročný zákaz vstupu na svoje územie.
Maďarské orgány v tejto veci ešte pritvrdili, keď Mogilevičovi udelili „titul“ persona non grata, teda nežiaduca osoba. Jeho zločineckým aktivitám sa vzoprela aj britská strana, keď mu zakázala vstup na svoje územie a vyhlásila ho za jedného najnebezpečnejších mužov sveta. Mogilevič sa však rozhodne nechystal stiahnuť do úzadia a v roku 1996 získal veľký podiel vo firme Suchoj, významnom výrobcovi zbraní.
Jeho činnosť stála Čechov 100 miliárd
Mogilevičove meno sa vyskytlo aj v obrovskej kauze „Ľahké topné oleje“, ktorá sa odohrala v rokoch 1990 až 1996 v Československu a neskôr v Česku. Podstatou aféry bolo rôzne zdanenie komodít podľa toho, ako bola komodita nazvaná. Rozdiely v zdanení činili len zopár korún, no v množstvách stoviek tisíc litrov boli straty českého národa obrovské. Odhaduje sa, že českých daňových poplatníkov táto aféra stála 100 miliárd českých korún.
V rokoch 1997 a 1998 sa odhalila ďalšia jeho nekalá činnosť. Podľa kanadských novinárov mal spolu aj s Michajlovom prať špinavé peniaze pochádzajúce z činnosti ruskej mafie prostredníctvom spoločnosti YBM Magnex International Inc. a Bank of New York, ktoré vystupovali na torontskej burze (TSX).
13. mája 1998 nabehli desiatky agentov FBI do sídla spoločnosti YBM Magnex v Newtowne v Pensylvánií. Akcie tejto spoločnosti, ktorých hodnota sa dovtedy pohybovala na úrovni 1 miliardy dolárov, sa zo dna na deň stali bezcenné. V týchto rokoch sa stal ostro sledovanou osobou FBI a podľa niektorých zdrojov prestal od konca 90. rokov cestovať do Európy.
Medzi desiatimi najhľadanejšími
V roku 2003 FBI pritvrdila a Mogileviča pripísala na zoznam najhľadanejších zločincov sveta. K jeho zatknutiu prišlo opäť až v 24. januára 2008 priamo v Moskve, no za mrežami si dlho neposedel. Podľa tamojších úradov neboli obvinenia na jeho osobu natoľko závažné, aby nemohol byt prepustený na kauciu. 24. júla 2008 tak už znova dýchal čerstvý vzduch.
Pol roka nato bol FBI vymenovaný ako 494. zločinec, ktorý bol umiestnený do zoznamu „top 10 najhľadanejších“. Na zozname sa udržal až do decembra 2015, kedy ho zo zoznamu vyradili s vysvetlením, že už nespĺňa všetky potrebné kritéria.
FBI sa ho však ani po tom nevzdala a za zločiny, ktoré na americkej a kanadskej pôde spôsobil, žiadala Moskvu o jeho vydanie, tá ale rozkazu nikdy nevyhovela. Povráva sa totiž, že väzby Semjona Mogileviča s ruskou politikou sú natoľko hlboké, že by si to Rusko nemohlo dovoliť.
Expert na ruskú históriu a bezpečnosť Mark Galeotti pre portál realrussia.media hovorí: „Ruský štát je veľmi kriminalizovaný a prenikanie podsvetia a politického sveta viedlo režim k tomu, aby čas od času používal zločincov ako vládne nástroje.“ Z toho dôvodu zrejme FSB Mogileviča pred FBI skrýva.
