Najpopulárnejší seriál histórie je minulosťou a my hodnotíme jeho posledné diely.
George R. R. Martin nenápadne sľubuje, že Winds of Winter by mal vydať do leta 2020. Možno sa tam čitatelia dozvedia, ako veľmi sa bude príbeh kníh odlišovať od seriálu, no my dúfame, že nejaké prekvapenie nás ešte čaká. Nejde pritom ani o to, že by ten seriálový koniec bol vyložene zlý. Skôr je nudný, nezáživný a vzhľadom na minulosť seriálu aj trochu sklamaním. Oveľa väčším problémom však je to, ako sa k nemu showrunneri dopracovali. Už pred pár sériami sa z Game of Thrones vytratila politika a nebyť prítomnosti drakov, tak to môžeme tvrdiť aj o fantasy zložke.
Celý lore a príbeh ako taký sa zúžil na niekoľko postáv a Night Kinga, pričom do finále smeroval závratnou rýchlosťou (Star Wars sa predsa nenapíšu samé). Tvorcovia tak vypustili linky s proroctvami, Azor Ahaiom, fantasy prvkami či totálne odpísali vedľajšie postavy, ktoré v minulých sériách dostávali celkom slušný priestor. Najhoršie je, že to robili aj v rámci tejto série (znak Detí lesa u Umberovcov, ktorý nemal absolútne žiaden význam).
A aby toho z hľadiska príbehu a scenáru nebolo málo, po každej epizóde sme mohli venovať samostatný článok scenáristickým barličkám a nelogickým scénam, ktoré boli v kontexte správania postáv a pravidiel sveta úplne na smiech. Rovnako ako diváci, ktorí seriál obraňujú s tým, že kritici len vyhľadávajú drobnosti a „hejtujú“.
8. séria (podobne ako tá predošlá) jednoducho kašle na všetko racionálne a logické a nezastaviteľne sa ženie z bodu A do bodu B, pričom jej je jedno, akým štýlom to robí a koľko kedysi neprekonateľných prekážok pritom bez mihnutia oka zbúra.
Je to jeden obrovský bordel, v ktorom nás drží už len nostalgia a postavy, ku ktorým sme si vytvorili vzťah. Smutné pritom je, že tvorcovia nedokázali pracovať ani s emóciami. Maximálne sme si tak pri obľúbených postavách a ich smrtiach povedali: „Hmm, škoda no.“ Emócie v podstate fungovali len preto, že ten seriál sledujeme takmer 10 rokov a tie postavy nám prirástli k srdcu. Scenár a jednotlivé scény sa k nám však nedokázali dostať kvôli samotnému dianiu na obrazovke.
My sme sa už konkrétne úrovni scenáru a doslova hlúpym rozhodnutiam tvorcov venovali v samostatných článkoch a na záver aj v našom včerajšom výbere toho najhlúpejšieho, čo 8. séria ponúkla. Viac sa tomu teda v recenzii venovať nebudeme. Snáď každý vnímal, na aký bordel sa pozerá. Avšak, a to je kľúčové, pozeral sa naň rád. A my s ním.
Game of Thrones je totiž audiovizuálnou slasťou pre všetky naše zmysly. Nielen kvôli akčným scénam a veľkolepej výprave. Niektoré momenty sú skutočne epické a štáb, narozdiel od scenáristov, venoval 8. sérii poctivú prípravu. Z technického hľadiska ide o takmer dokonalú záležitosť. Takúto prácu s kamerou, zvukom a efektami vídame len v áčkovej hollywoodskej produkcii a my sa musíme pánom a dámam z HBO pokloniť.
Obzvlášť tým kameramanom a režisérom, ktorý z toho scenára dokázali dostať maximum a niekoľkokrát nás svojimi zábermi a kompozíciami scén ohúrili. Či už išlo o nádherné prelety kamier, akčné sekvencie alebo len ohurujúce zábery kamery v pokojných scénach.
Snažili sa aj herci, hoci sami neboli s touto sériou spokojní. Dali zo seba maximum a taká Emilia Clarke či Kit Harington už zrejme lepšie herecké výkony vo svojich kariérach nepodajú. Nie že by sa mali čím pýšiť, ale vďaka spojeniu so svojimi postavami dokázali predať všetky svoje scény. Ja osobne si však nemôžem pomôcť. Od úmrtia Tywina a jeho hereckého predstaviteľa Charlesa Dancea mi v seriáli chýbala nejaká herecká autorita, ktorej som z úst žral každé jedno slovíčko.
Pochvalu si zaslúži aj vfx composeri a všetci, ktorí sa podieľali na trikoch a vizuálnych efektoch. Draci vyzerali úchvatne a vzhľadom na televízny formát a k tomu aj patričný budget je Game of Thrones najlepšie vyzerajúcim blockbusterovým seriálom histórie. Množstvo z nich nepracuje s toľkými kaskadérmi a vfx composermi. Aj keď som si dejovú stránku veľmi neužíval, k niektorým epizódam sa v budúcnosti možno vrátim, keďže sa na ne pozeralo skutočne úžasne.
Bohužiaľ, to je zároveň asi tak všetko, čo na tejto sérii môžeme pochváliť. Prácu štábu, technické kategórie, niekoľko nádherných scén, bitiek a stretov. Miernym sklamaním bol Cleganebowl, obrovským sklamaním bol Night King a nadšení nie sme ani z osudov niektorých postáv a ich úmrtí. Po epických súbojoch, scénach a dôležitosti postavy tvorcovia nepustili ani takého Jona takmer k ničomu a Arya sa stala assassínom len preto, aby pomstila Red Wedding.
Skrátka a jednoducho, 8. séria v nás dejovo zanechala obrovskú pachuť, no zároveň nás donútila zízať na obrazovky a užívať si každú jednu scénu tohto špičkovo natočeného a prezentovaného epického fantasy. Postarala sa o to aj hudba Ramina Djawadiho, ktorý sa v GoT našiel a kde zakaždým vytvorí nádherné soundtrackové témy. Vzhľadom na to všetko teda finále najväčšieho seriálu všetkých čias nemôžem udeliť viac ako šesť a pol boda z desiatich.
