O Kočnerovi sa mi sníva, bál som sa výbuchu auta. Nech mladí radšej sledujú Zomri ako konšpirátorov, hovorí Vagovič (Rozhovor)

Na Slovensku sa za posledné mesiace udiali veľké veci. Vo väzení sú naši ľudia, v prípade vraždy dvoch mladých ľudí prípad napreduje. Tí, o ktorých sme si mysleli, že sú nedotknuteľní, majú zrazu problémy. „Ak vyjdú ľudia do ulíc vždy, keď sa bude diať nejaká do neba volajúca neprávosť, tak je šanca, že sa tu niečo zmení. Ale nebude to hneď, ešte sme ďaleko od ideálu,“ povedal v rozhovore pre Refresher investigatívny novinár Marek Vagovič.

Marian Kočner, ktorý si pravdepodobne objednal vraždu, sedí vo vyšetrovacej väzbe. „Kočner nie je hlupák, často sa chválil svojím vysokým IQ. Ak prelomí mlčanie, určite to bude mať dobre premyslené. Myslím si, že príde deň, keď začne rozprávať. Vo väzení má prísne podmienky, je úplne sám, izolovaný. Toto zlomilo aj oveľa silnejšie povahy.“

Ak môžete použiť len jedno slovo či slovné spojenie, ktoré by charakterizovalo aktuálnu situáciu na Slovensku, ktoré by to bolo?

Boj za spravodlivosť.

Prečo?

Skorumpovaní politici, vplyvní oligarchovia a mafiáni si tu mohli beztrestne robiť, čo chceli. Keď sa našiel novinár, ktorý upozornil na ich špinavé kšefty, tak ho aj s jeho priateľkou umlčali. Ľudia ako Marian Kočner boli roky nedotknuteľní. Robili napríklad podvody s DPH – s krytím na najvyšších miestach. A to je jeden z dôvodov, prečo na Slovensku nefungovala spravodlivosť.

Za 25 rokov samostatnosti bolo len minimum z týchto ľudí postavených pred súd. Najväčšie ryby boli exministri Janušek a Štefanov, ale tí už sú dávno mimo politiky, takže sa nie je veľmi čím chváliť. Napriek tomu verím, že sa to pomaly otáča.

Veta Na Slovensku nikdy nebude dobre už zľudovela. Máte aj vy taký pocit?

Vzhľadom na to, čo všetko viem o pozadí slovenskej politiky, biznisu a organizovaného zločinu, som prirodzene skeptický. Dlhé roky o tom píšem, takže som mal tiež pocit, že sa to nikdy nezmení. Špina je tak zažratá a väzby na najmocnejších ľudí v štáte také silné, že to jednoducho nebude možné rozseknúť. Vidíme to aj po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej: systém stále nepovolil, sme len na začiatku cesty.

Je preto dôležité, aby ľudia nerezignovali. Keď chodili vlani v desaťtisícoch na námestia, politikov to veľmi vystrašilo. Bol to varovný prst, že si nemôžu robiť, čo chcú. Najviac sa boja nahnevanej ulice a pod jej tlakom robia aj personálne alebo iné dôležité rozhodnutia. Padol Fico, Kaliňák, Gašpar. Ak sa na to ľudia nevykašlú – a vyjdú do ulíc vždy, keď sa bude diať nejaká do neba volajúca neprávosť – tak je šanca, že sa tu niečo zmení. Ale nebude to hneď, ešte sme ďaleko od ideálu.

Ľudia boli pobúrení, boli naladení na zmenu. Ako ste vnímali zrušenie protestu Za slušné Slovensko?

Ako fatálnu chybu. V tom čase bola veľká šanca, že definitívne skončí koalícia nedôveryhodných politikov, vplyvných oligarchov a mafie – cez predčasné voľby. Žiaľ, nevyšlo to, tak sa to hádam podarí na budúci rok v riadnych parlamentných voľbách.

Od vraždy prešiel vyše rok. Ako hodnotíte vyšetrovanie?

Na začiatku som bol veľmi skeptický, pretože som neveril vtedajšiemu vedeniu polície. Tento týždeň sme na aktuality.sk zverejnili rozhovor s policajtom z Nitry, v ktorom veľmi otvorene opisuje, ako fungovala polícia pod vplyvom bödörovcov. Spočiatku mali dokonca online prístup do vyšetrovacieho spisu k vražde. Čiastočne sa to zmenilo až po výmene kľúčových funkcionárov – Gašpara, Krajmera, Hraška a ďalších.

Odporúčané

Za Mečiara sa mi mafiáni v mraziarňach vyhrážali likvidáciou, dnes vládne ekonomická mafia, hovorí Patrik Herman (Rozhovor) 15. februára 2019 o 11:49

Dnes už je obvinený aj objednávateľ vraždy.

Už v prvých dňoch po medializácii vraždy som sa vyjadril, že dôležitým predpokladom pre jej objasnenie je vytvorenie medzinárodného tímu. Po jeho založení, nadviazaní spolupráce s expertmi zo zahraničia – a výmene spomínaných ľudí vo vedení polície – sa začali diať veci. Vyšetrovací tím mal voľné ruky, takže pod dohľadom šikovných a poctivých prokurátorov dosiahol za relatívne krátky čas slušné výsledky – mám na mysli raziu a zozbierané dôkazy voči vykonávateľom vraždy. Dnes je obvinený aj jej možný objednávateľ Marian Kočner, takže som mierny optimista.

Znepokojilo ma však odčlenenie časti prípadu pod policajnú inšpekciu, de facto pod politické vedenie ministerstva vnútra. Dnes už neverím, že to bolo len administratívne opatrenie, ktoré malo odbremeniť vyšetrovací tím Kuciak. Vnímam to ako politický zásah.  A obávam sa, že vedenie polície aj ministerstva vnútra bude mať tendencie zasahovať do vyšetrovania, ak pôjde príliš blízko okolo vysokopostavených ľudí. Je viac signálov, ktoré ma znepokojujú.

Marian Kočner si pravdepodobne objednal vraždu novinára a jeho priateľky, plánoval viac vrážd. Znie to ako 90. roky na Slovensku. Čo si má o fungovaní nášho štátu myslieť mladý človek?

Tento prípad je dobrou ilustráciou, ako to u nás kedysi fungovalo. Treba však povedať, že v 90. rokoch – za vlády Vladimíra Mečiara – to bolo na Slovensku oveľa brutálnejšie. Vraždy medzi mafiánskymi klanmi, vydieranie podnikateľov a podobné veci boli takmer „na dennom poriadku“. Tak sa tu vtedy žilo.

Mysleli sme si, že odstraňovanie nepohodlných ľudí je už minulosťou. Vražda Jána Kuciaka je precedens aj v tom, že hoci boli 90. roky naozaj tvrdé, nikdy nebol fyzicky zlikvidovaný novinár. Je tu však veľa podobností, ktoré potvrdzujú, že stále „nie sme za vodou“. Mafia sa aj naďalej snaží ovplyvňovať politiku, spoločnosť, políciu, prokuratúru, súdy.

O rozhovore s Haščákom: Viaceré jeho odpovede boli zrejme odkazmi Kočnerovi do väzenia – ako má vypovedať, na niečo dôležité ho upozorniť. Zároveň si tak robí do budúcnosti alibi, ak bude Kočner vypovedať opačne. 

Povráva sa, že Kočner má trezory. Jeden sa už objavil a vieme, že v ňom bola nahrávka. Čo by sa podľa vás ešte mohlo nájsť?

Kočner si systematicky budoval sieť kontaktov a zbieral kompromitujúce materiály. Nepochybujem, že má veľa informácií na vplyvných ľudí v politike, biznise aj prostredí orgánov činných v trestnom konaní – vrátane súčasných funkcionárov polície a prokuratúry. Išiel na to sofistikovane – precízne zvažoval, koho všetkého bude potrebovať, ak by sa ocitol v problémoch. Akurát ho zavreli skôr, ako stihol niečo urobiť alebo zmiznúť do zahraničia. Nie je však vylúčené, že podobné materiály budú rôznymi kanálmi unikať na verejnosť, ak bude potrebovať na niekoho pritlačiť.

Keď pochopí, že šanca dostať sa z väzenia je mizivá, tak môže rôznym ľuďom ničiť životy aj z pomsty. Kočner je natoľko toxický, že môže ešte mnohým pokaziť kariéru. Jedným z ľudí, ktorí sa majú čoho obávať, môže byť aj šéf Penty Jaroslav Haščák, s ktorým mal Kočner blízky vzťah.  

Nevylučujete teda, že môže nastať scenár, v ktorom začne Kočner rozprávať.

Môže. Je však otázne, do akej miery si tým pomôže. V niektorých prípadoch môže dosiahnuť zmiernenie trestu – v kombinácii s obvinením z objednávky vraždy je však v tejto chvíli jeho situácia dosť beznádejná. Otázne tiež je, do akej miery mu veriť. Možno si bude vymýšľať, určité veci nafukovať alebo zľahčovať svoju zodpovednosť. Bude to náročné aj pre vyšetrovateľov a prokurátorov, ale pre hlavne sudcov, ktorí to budú musieť vyhodnotiť.

Kočner nie je hlupák, často sa chválil svojím vysokým IQ. Ak prelomí mlčanie, určite to bude mať dobre premyslené. Myslím, že príde deň, keď začne rozprávať. Vo väzení má prísne podmienky, je úplne sám, izolovaný. Môže si maximálne čítať noviny, knihy a písať sťažnosti voči obvineniam. Toto zlomilo aj oveľa silnejšie povahy.

Spomínali ste Jaroslava Haščáka, mali ste s ním veľký rozhovor. Aké ste z neho mali pocity?

Už to, že sa rozhodol dať taký veľký rozhovor po ôsmich rokoch, o niečom svedčí. Haščák pochopil, že je vo veľmi zložitej situácii. Kým doteraz bol spájaný „len“ s korupciou a kauzou Gorila, dnes sa jeho meno skloňuje v súvislosti s vraždou – cez esemeskovú komunikáciu s Kočnerom. Pre Haščáka aj Pentu to môže byť ďalšia reputačná katastrofa. Je preto logické, že sa snaží vyviniť, prišiel aj s nejakou verziou. Netvrdím, že to nemôže byť tak, ako hovorí, ale mám o tom určité pochybnosti. Keďže s tým neprišiel hneď, ako boli zverejnené jeho správy s Kočnerom, príde mi to ako vyrábanie dodatočného alibi, respektíve akási krízová komunikácia.

Čo sa týka mojich pocitov z rozhovoru s Haščákom, bolo jasné, že sa dobre pripravil. O Kočnerovi hovoril viac, ako sme zvyknutí, pričom sa netváril, že ho nepozná. Jeho mafiánsku minulosť, spôsob podnikania aj vyhrážky voči rôznym ľuďom pred vraždou Jána a Martiny však často zľahčoval. A samozrejme seba vykresľoval v lepšom svetle.

Viaceré jeho odpovede boli zrejme odkazy Kočnerovi do väzenia – ako má vypovedať, na niečo dôležité ho upozorniť. Zároveň si tak robí do budúcnosti alibi, ak bude Kočner vypovedať opačne. Napriek tomu si myslím, že sme ho v mnohých fázach rozhovoru zaskočili. Ukazovala to reč tela, uhýbanie pohľadom, prerieknutia – napríklad pri Gorile, keď povedal o milióne eur za predaj nahrávky.

Mali ste pred ním rešpekt?

Áno. Často sa o ňom píše ako o veľmi inteligentnom človeku, supermozgu, s ktorým je ťažké diskutovať, pretože má premyslených päť krokov dopredu. To, že je taký vplyvný a bohatý, určite nie je náhoda. Počas rozhovoru sme mu však boli rovnocennými partnermi. Dokázali sme mu fundovane oponovať, občas ho aj pritlačiť a vytiahnuť z neho veci, ktoré asi nechcel povedať. Nepôsobil na mňa ako superman, čo bol doteraz jeho mediálny obraz. Hoci nemáme ekonomické ani právne vzdelanie, držali sme s ním krok. Myslím, že sa nemáme za čo hanbiť, v niektorých fázach rozhovoru sme mu dali riadne zabrať.

S policajným sprievodom som sa cítil bezpečne, ale nechcel by som tak žiť celý život, ako niektorí investigatívci v Taliansku. To nie je život.

Ocitli ste sa už niekedy v nebezpečenstve pre vašu prácu?

Nikdy som nedostal taký odkaz, ktorý by som vyhodnotil ako vážne nebezpečenstvo. Boli sprostredkované odkazy, že keď sa budem viac vŕtať v jednej pozemkovej kauze, kde som narazil na určitú mafiánsku skupinu, že môže prísť odveta v podobe bitky. Vraj ma prídu zmlátiť – za 100 000 korún – nejakí holohlaví borci. O tej kauze som však písal aj naďalej, nič sa našťastie nestalo.

 Chodia vám anonymy?

Áno. Niektoré som aj zverejnil. Väčšinou je na prvý pohľad zrejmé, že to nepísali príčetní ľudia, ale spravidla je to len také bububu. Veľmi kostrbatým spôsobom sa ma snažia zastrašiť, že príde deň, keď si po mňa prídu, že ma prejde vlak a podobne. Bolo obdobie, kedy som mal v krátkom čase možno aj päťkrát vyfučanú rovnakú pneumatiku na aute, no neprikladal som tomu žiadny význam. Možno to bol odkaz, možno nie, ťažko povedať. Od vraždy Jána a Martiny však nič nepodceňujem. V prvých dňoch som štartoval auto so stiahnutým žalúdkom, pretože som mal strach, či v ňom nie je výbušnina. Dokonca som si chcel zaobstarať detektor výbušnín. Neustále som sa obzeral aj do spätného zrkadla, či ma niekto nesleduje.

Toto obdobie už mám za sebou. Odkedy však viem, že Kočner si najal na mňa aj ďalších novinárov sledovačku, som opatrnejší. Dávam si väčší pozor aj v komunikácii so svojimi zdrojmi. Mentálne je to však stále ťažké: keď robíš novinárčinu dvadsať rokov, píšeš o špinavostiach a mafii, hlava ti pracuje 24 hodín denne. Dokonca aj vtedy, keď spíš. Viackrát sa mi stalo, že som sa zobudil zo sna s tým, že niekto stojí s pištoľou pri mojej posteli. V posledných týždňoch sa mi viackrát snívalo aj o Kočnerovi.

Máte ochranku?