Výskum dokázal, že majitelia luxusných áut sú skutočne v priemere arogantnejší.
Rozdiely medzi najchudobnejšími a najbohatšími sa neustále zväčšujú. História nás učí, že koncentrované bohatstvo nie je dobré pre národy, no viacero nedávnych štúdií odhalilo, že ani pre jednotlivcov. Najmä čo sa týka osobnostného hľadiska a charakteru.
„Peniaze ta nespravia šťastným“, veta, ktorú v spoločnosti počujeme veľmi často a stalo sa z nej také typické klišé, no vo svojej podstate je nadmieru pravdivá. I keď sa to v niektorých situáciách môže zdať na kilometre vzdialené realite a radšej by sme boli smutný s peniazmi vo vačku ako bez nich, tie najdôležitejšie veci si za peniaze skutočne nekúpime.
Lásku, priateľstvo ani dôveru nám peniaze nezaistia, no štúdie ukázali čo nás môže bohatstvo stáť. A účet dopadá najmä na našu ľudskosť. Pozrieme sa, ako sa začne meniť naša ľudská stránka, keď máme peňazí viac než stíhame utrácať. Článok však rozhodne nestojí na očierňovaní peňazí, mať dostatočne naplnenú peňaženku a byť finančne nezávislým je naplňujúci pocit už z viacerých dôvodov. Vrhnime sa už ale na jednotlivé body.
1. Zdvorilosť
Určite dobre poznáš rozšírený stereotyp, že najviac porušovaní pravidiel a arogantného správania sa na ceste dopúšťajú skôr majitelia drahších áut. Štúdia z roku 2012 sa na to pozrela bližšie, pričom použila viacero experimentálnych metód a dospela k záveru, že jedinci pochádzajúci z vyššej triedy sa správajú menej zdvorilo a eticky ako príslušníci nižšej triedy.
V jednom z pokusov bolo skúmané aj správanie za volantom, ktoré odhadilo, že majitelia hodnotnejších tátošov sa za volantom správajú bezohľadnejšie. Počas pokusu výskumník opakovane vstupoval na prechod pre chodcov, zatiaľ čo sa k prechodu blížilo auto. Dobrou správou je, že 8 z 10 áut zastavilo a nechalo výskumníka prejsť.
Keď však vytvoril výskumný tým 5 úrovňoví systém hodnotenia vozidiel, pričom kategória 1 znamenala vozidlá najmenšej hodnoty a kategória 5 vozidlá najvyššej hodnoty, okamžite boli pozorované rozdiely v správaní jednotlivých vodičov. Zatiaľ čo z kategórie 1 zastavili na prechode všetky autá, z kategórie najluxusnejších áut to bolo len každé druhé.
2. Empatia
Séria štúdií v časopise Psychological Science zistila, že ľudia s nižším sociálno-ekonomickým postavením by mohli ľahšie čítať výrazy a emócie na tvárach iných ľudí ako bohatší jedinci.
Vo výskume najprv účastníci dostali škálu 1 až 10, vyobrazenú aj názorne, aby identifikovali svoju sociálnu triedu, pričom najnižšia priečka (1) znamenala najnižšiu sociálno-ekonomickú triedu a najvyššia priečka (10) najvyššiu sociálno-ekonomickú triedu. V týchto priečkach bolo zahrnuté vzdelanie, postavenie, rešpekt, práca, peniaze atď.
