Perverzný samotár ukájajúci sa nad detským pornom, celkom chybný obraz väčšiny ľudí o pedofiloch.
V posledných dňoch otriasla českým aj slovenským internetom kauza Ondru Vlčka, o ktorej sme vás informovali aj my. Jeho vzťah s 13-ročnou Kristínou pobúril tisíce ľudí a na internete si tak vyslúžil spŕšku nenávistných komentárov, v ktorých ho mnohí titulovali najrôznejšími výrazmi, no azda najčastejšie sa v tejto súvislosti vyskytovalo slovo pedofil. V tomto článku sa preto hlbšie pozrieme na to, čo je to pedofília, aké sú jej prejavy a koho môžeme týmto slovom označiť.
Kto je pedofil?
Začneme odpoveďou na najzakladanejšiu otázku. Pedofil je človek, ktorý cíti sexuálnu či erotickú náklonnosť k deťom. Objekty jeho sexuálneho záujmu tak nepredstavujú rovesníci, ale deti.
Bežná predstava „typického pedofila“ je v našej spoločnosti značne skreslená. Úchylný, slizký a perverzný starý mládenec žijúci na okraji spoločnosti ako na internete pozerá detské porno a masturbuje pri tom. Tento obraz však ani zďaleka nezodpovedá realite.
Väčšina pedofilov má deti skutočne rado, tým pádom sa snažia byť v ich blízkosti. Často ide takýto človek napríklad po pedagogickej kariére. Opakom pedofílie je mizopédia, teda chorobná nenávisť k deťom.
Človek trpiaci pedofíliou, ako sa táto choroba označuje, má navyše jednu veľkú výhodu, s deťmi to vie. Ako sa vyjadrujú odborníci, vie s nimi komunikovať a získať si ich pozornosť, rozumie im. Len takáto interakcia s maloletými ho dokáže uspokojovať.
Označenie pochádza zo starogréckeho paidofilia, čo vyjadruje lásku k deťom (pais = dieťa, filia = láska) a po prvýkrát sa objavilo v spise rakúskeho psychiatra Richarda von Krafft-Ebinga.
Okrem samotnej pedofílie rozlišujeme aj nepiofíliu, resp. infantofíliu. V prvom prípade hovoríme o erotickej reaktivite voči niekoľkomesačným bábätkám, v druhom prípade voči deťom vo veku 3 až 5 rokov.
Sú všetci pedofili nebezpeční?
Ak sa v médiách objaví prípad zneužívania detí, zarezonuje celou spoločnosťou. U každého normálne zmýšľajúceho jedinca vyvolá takáto správa znechutenie a pobúrenie. 50-ročný plešatý muž, čo pohlavne zneužil 11-ročnú Janku. Len názorná ukážka, čo vie jediná veta spraviť s našimi myšlienkami. Nemožno sa teda čudovať, že ak zaznie v médiách slovo pedofil u väčšiny populácie vyvolá zhnusenie, keďže si ho asociujeme s obscénnymi nechutnosťami.
Len veľmi malé percento pedofilov je však skutočne nebezpečných. Pedofili sú bežnou súčasťou našej spoločnosti, len o tom nevieme. Často dokonca zastávajú pozície, v ktorých dochádzajú do dennodenného styku s deťmi.
Klinický psychológ Róbert Mathé však hovorí, že pravý pedofil len ojedinele dieťaťu aj fyzicky ublíži. Drvivá väčšina skutočných pedofilov za svoj život nespácha nič, čím by sa voči spoločnosti previnil.
Za zdroj uspokojenia môžeme označiť len predstavy a fantázie, ktoré si vytvárajú v súkromí. Svojej úchylke dajú priechod až za zatvorenými dverami. Robert Mathé tak pedofilov rozdeľuje na pravých a nepravých.
Zatiaľ čo praví pociťujú skutočnú lásku k deťom, tým pádom sa len vo veľmi ojedinelých prípadoch dopustia trestného činu, ktorým by dieťaťu ublížili, nepraví sú pre spoločnosť oveľa nebezpečnejší. Reč je o jedincoch zväčša trpiacich psychiatrickou poruchou, ktorej pedofilný prejav je jej symptómom.
Najnebezpečnejšou skupinou sú ľudia trpiaci kombináciou viacerých deviácií. Extrémne nebezpečným je pedofil trpiaci sadizmom. V takomto prípade môže dôjsť až k vážnemu ublíženiu či usmrteniu dieťaťa.
