Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
Refresher Slovensko
Otvoriť v aplikácii Refresher
Stiahnuť
X
17. marca 2019, 16:07
Čas čítania 11:14
Karin Filkaszova

Karol robí pasáka pre frajerku Katku, ktorá šliape pri Slovnafte. Na drogy minú týždenne aj 700 € (Rozhovor)

Karol robí pasáka pre frajerku Katku, ktorá šliape pri Slovnafte. Na drogy minú týždenne aj 700 € (Rozhovor)
REFRESHER DROGY ZÁVISLOSTI
Uložiť Uložené

Karol pochádza z dobrej rodiny, no dnes žije v búdke pri Slovnafte. Pracuje ako pasák pre svoju partnerku Katku, aby mohli obaja uživiť závislosť od drog.

V posledných mesiacoch sme ti priniesli niekoľko článkov o škodlivosti užívania návykových látok, ktoré osobám v centre príbehu dokázali úplne zničiť život. Bezdomovec Marcel žijúci v Pentagone či prostitútka Monika sú smutným príkladom tohto tvrdenia. 

Teraz ti prinášame príbeh nezvyčajného páru, ktorý sa závislosti od drog taktiež nedokázal vyhnúť. 42-ročný Karol robí niekoľko mesiacov pasáka svojej partnerke Katke, ktorá na Slovnaftskej ulici šliape už viac ako 10 rokov. 

Napriek tomu, že takýto vzťah môže znieť nezvyčajne, vonkoncom nie je ojedinelý. Ako sme sa dozvedeli, väčšina dievčat na Slovnaftskej ulici má za pasáka svojho životného partnera, s ktorým si po fuške delí zarobené peniaze. Tie sú potom obratom investované do kúpy pervitínu alebo heroínu.

Odporúčané
Šľapala som pri Slovnafte, aby som zistila, čo zažívajú prostitútky. Kvôli závislosti sú niektoré ochotné ísť za 3 € bez ochrany Šľapala som pri Slovnafte, aby som zistila, čo zažívajú prostitútky. Kvôli závislosti sú niektoré ochotné ísť za 3 € bez ochrany 21. júla 2019, 18:59

Akokoľvek depresívne môže takýto život znieť, hlavní aktéri si už po toľkých rokoch stihli zvyknúť. Závislosť je totiž taká silná, že hocijaká hanba či odpor sú odsunuté na vedľajšiu koľaj.

My sme Karola a Katku navštívili v ich malej búdke pri Slovnafte, kde nám porozprávali o svojich nezvyčajných životoch a zvláštnom spôsobe, akým si zarábajú na živobytie.

I keď sme na začiatku netušili, čo môžeme od tohto rozhovoru očakávať, získali sme necenzurovanú spoveď závislého páru, ktorý si uvedomuje, kde presne v ich životoch nastala chyba. 

V tomto článku si prečítaš:
  • Ako sa Katka a Karol spoznali a prečo sa stal jej pasákom.
  • Kedy sa Karol prvýkrát dostal k drogám.
  • Prečo sa dostal do väzenia a koľko času tam strávil.
  • Čo všetko zažil pri práci pasáka a prečo mu táto práca nevadí.
  • Koľko si Katka môže zarobiť za deň ako prostitútka na ulici.
  • Koľko peňazí míňajú na drogy a prečo je problém prestať.
  • Aké extrémne situácie v živote zažili.
  • Plány do budúcnosti a na liečbu zo závislosti.

Ako dlho ste drogovo závislým?

Karol: K drogám som sa dostal v 90. rokoch, keď som mal 17 rokov. Iba tak, z nudy. Bol som príliš zvedavý a všetci okolo mňa už boli dávno závislí. Jedného dňa ma ponúkli tiež a už to šlo. Dal som si to prvýkrát pri nemocnici na Šmidkeho ulici v Ružinove. Bál som sa, že sa predávkujem, tak som chcel mať rýchly prístup k doktorom. Dal som si to raz, dvakrát a keď som chcel prestať, už sa nedalo, lebo som to potreboval. Dnes mám 42 rokov, takže už to je tých 25 rokov určite. 

Mali ste nejaké rodinné problémy, že ste sa rozhodli ísť takouto cestou?

Karol: Nemal som žiadne problémy, dobre mi bolo. Iba som sa nudil. Ja som mal v živote všetko, a tak som bol len zvedavý, aké by to bolo. Chcel som len vedieť, čo zažívajú kamaráti.

Príbeh prostitútky a pasáka
Príbeh prostitútky a pasáka Zdroj: Karin Filkászová/REFRESHER

Aký bol váš život predtým, než ste začali robiť pasáka?

 

Karol: Bol som aj vo väzení, no potom som chodil normálne do roboty. Robil som zvárača a aj na stavbách som robil. Ten život bol fajn, ale tie drogy si ku mne vždy nejak našli cestu. Niekedy som aj kradol, aby som mal peniaze na drogy. Keď sme sa s Katkou spoznali, stále som mal zamestnanie. No potom som to už nejak nezvládol a teraz robím len toto. 

Byť pasákom pre svoju vlastnú partnerku je celkom nezvyčajné povolanie. Ako ste sa k tomu dostali?

Karol: Zoznámil som sa s ňou, keď už robila na Slovnaftskej, tak to nie je tak, že by som ju k tomu donútil. Vedel som, čo robí – aj ja som bol najprv jej zákazníkom. Potom som sa k nej stále vracal, lebo sa mi páčila a nakoniec som sa začal páčiť aj ja jej. Teraz sme spolu už nejakých 8 mesiacov a ja ju pri robote strážim. 

Našli ju celú rozpáranú, vraj ani oči nemala, chúďa. Aspoň to sme počuli. Bolo to tiež tu na Slovnafte. Nikdy toho vraha myslím ani nechytili, bol to cudzinec. 

Akým spôsobom ju chodíte strážiť? Stretli sme najprv Katku a vy ste boli od nej dosť ďaleko v prípade, že by sa niečo prihodilo.. .

Karol: Tak ale cez deň sa nebojí, to ju netreba strážiť, už je zvyknutá. Nemusím tam v takom prípade byť s ňou. No vždy, keď sa zotmie, idem za ňou. Dávam pozor do akého auta nastúpi a kam presne ide. Ona má totiž svoje vlastné miesto, kam so zákazníkmi chodí a inde nejde. Ak by im to trvalo príliš dlho, tak by som sa šiel pozrieť, že čo sa deje. 

Odporúčané
Prostitútka Monika šľape pri Slovnafte: Znásilnili ju, takmer zabili, ale prestať nechce, aby si mohla pichať heroín (Rozhovor) Prostitútka Monika šľape pri Slovnafte: Znásilnili ju, takmer zabili, ale prestať nechce, aby si mohla pichať heroín (Rozhovor) 10. februára 2019, 12:47

A museli ste už niekedy zakročiť a zákazníkovi pohroziť?

Karol: Robím to ešte príliš krátko, takže som sa nedostal do veľkých problémov. A ona problémy nepriťahuje. Má šťastie, lebo má dobrú intuíciu na nebezpečných ľudí. Jediný problém som zažil, keď sú niektorí zákazníci násilní. Vtedy prídem a zakričím na nich. 

Keď sú násilní, tak sa nebojíte, že vám alebo Katke niečo urobia?

Karol: Viete ako sa hovorí – pes, ktorý šteká, nehryzie. Čiže na nich zakričím a oni odídu. Maximálne kričia naspäť, ale vtedy Katka tiež ustúpi a ideme preč, nech sa my nedostaneme do problémov. Na napadnutie si dávam pozor, aby nedošla polícia. My sme narkomani, čiže je jedno, či sú oni agresori. Ak by sme zavolali políciu, komu z nás by verili?

Strážite aj iné dievčatá na ulici?

Karol: Nie, iba ju. 

Príbeh prostitútky a pasáka
Príbeh prostitútky a pasáka Zdroj: Karin Filkászová/REFRESHER

A chodí tam veľa ďalších pasákov? Poznáte nejakých?

Karol: Samozrejme, že poznám, veď tam je ich dosť. Ale vy asi nerozumiete ako to tu chodí. Nie je tu nikto, kto má pod palcom veľké číslo žien. Všetko sú to páry narkomanov a spolu žijú.

Katka: Žena zarobí, muž postráži. Všetko sú to takéto vzťahy, ako máme aj my. Z tých peňazí sa potom kúpi tovar a z toho sa žije. Možno privátne podniky majú takých pasákov, akých si predstavujete, ale tu nie. 

Vy hovoríte, že sa veľmi nedostávate do konfliktov. Majú to niektorí z kolegov či kolegýň inak?

Karol: Sú tam aj baby, čo si kradnú navzájom a robia si zle. Naozaj sú tam všelijakí ľudia. My sa ale moc s nimi nechceme stretávať, lebo sú to väčšinou na hlavu postavení ľudia.

Jediné, čo chcú, je vás oblbnúť, obrať o peniaze a hneď si za ne kúpiť drogy. Nehovorím, že my si nekupujeme drogy, ale teraz nerozmýšľame nad tým, ako vás čo najnenápadnejšie okradnúť.

Tak teda ďakujeme, no. Ale počuli sme, že už pár kolegýň vašej partnerky zabili a to pokladám za dostatočný dôvod mať aspoň trochu strach. 

Katka: Áno. Tú som poznala. Bolo to veľmi pekné dievča, naozaj krásne. Bola veľmi mladá, myslím, že mala len 19 rokov. Tiež mala podobný príbeh ako všetky, čo šľapú na ulici – ušla z domu, zaplietla sa do zlých kruhov, dala si párkrát drogy a už to šlo. Ona na ulici ani dlho nerobila, možno mesiac, keď sa to stalo. 

Ona bola dobodaná na smrť, nie?

Katka: To si asi mýlite. Túto našli celú rozpáranú, vraj ani oči nemala, chúďa. Aspoň to sme počuli. Bolo to tiež tu na Slovnafte. Nikdy toho vraha myslím ani nechytili, bol to cudzinec. 

A nebojíte sa, že by sa mohol niekedy vrátiť?

Katka: Nie. Ja mám dobrú intuíciu, ak sa mi niekto nezdá, nenasadnem k nemu do auta. Už túto prácu robím viac ako 10 rokov, takže si myslím, že sa na svoju intuíciu môžem spoľahnúť. A naozaj málokedy chodia takí násilní, mne sa ešte nič také nestalo a dúfam, že sa ani nestane. 

Karol, ako si vlastne nad situáciou udržiavate kontrolu vy? Nemôžete predsa ovplyvniť, čo sa Katke stane, ak bude v aute a ten človek ju napríklad zoberie inde než na to svoje miesto...

Karol: Ale ona sa vie o seba postarať, ešte sa také niečo nestalo a vždy si zapisujem značky áut, ak by sa náhodou nevrátila včas. Na ľuďoch je vidno hneď na prvý pohľad, či sú v poriadku a ak niečo v poriadku nie je, tak nenastúpi a hotovo. 

Tak sem-tam prispievam, keď idem niečo ukradnúť. Čo chcete, aby som Vám povedal? Že chodím do roboty? Nebudem predsa klamať a radšej poviem, ako to je.  

Okrem toho, že ste pasák, ste aj Katkiným partnerom. Ako sa s tým, čo robí vaša priateľka, dokážete zmieriť?

Karol: Tak jasné, že sa mi to nepáči a nie je to ideálne, ale čo mám robiť. Takáto je situácia a ja to beriem, že je to proste robota ako každá iná. Spoznal som ju, keď už to robila, tak jej nebudem hovoriť čo má a čo nemá robiť. Páči sa mi aj tak. 

Príbeh prostitútky a pasáka
Príbeh prostitútky a pasáka Zdroj: Karin Filkászová/REFRESHER

A ako si to delíte s peniazmi, čo Katka zarobí?

Karol: Sú to naše spoločné peniaze, takže to míňame spolu.

Vy tiež nejako prispievate do domácnosti? Katku strážite len v noci, tak by ste cez deň mohli robiť aj niečo iné. 

Karol: Tak sem-tam prispievam, keď idem niečo ukradnúť. Čo chcete, aby som Vám povedal? Že chodím do roboty? Nebudem predsa klamať a radšej poviem ako to je. 

A vy, Katka, robíte každý jeden deň?

Katka: No podľa toho, či potrebujeme peniaze. Niekedy ani nejdem na ulicu. V priemere je to tak 4-5 dní do týždňa, ale záleží od toho, ako sa darí. Mám medzitým aj prestávky. 

Keď ste spomínali, že to už robíte 10 rokov, tak kto vás predtým ochraňoval?

Katka: Mala som popritom tiež iných frajerov, tí to robili. Takto to funguje v našej komunite. Ale samozrejme, že to nerobím stále a boli aj časy, keď som mala 5-mesačnú prestávku od toho, hlavne v zime. 

Čo ste vtedy robili? 

Katka: Išla som k rodičom. Tam drogy neberiem, som na metadóne, čo je vlastne umelý heroín. Ten dostanete na Hraničnej na odvykačke zadarmo. Ale ten veľmi nepomáha a vždy, keď sa vrátim späť od rodičov, tak začnem opäť užívať tvrdé drogy. Momentálne je to skutočný heroín. 

Raz som to rátal, lebo som si odkladal všetky obálky a vyšlo nás to 700 € na týždeň, aj s cigaretami. 

Rodičia vedia, že ako si zarábate na živobytie?

Katka: Nie, nevedia. Myslia si, že robím v sklade a neplánujem im to nikdy ani povedať. Oni by tomu nerozumeli. 

A čo vravíte na tých ľudí, čo vyhľadávajú spoločnosť prostitútok? 

Karol: No asi majú nejaký problém, neviem, niečo si s tým riešia. Možno majú nejaké úchylky, alebo si chcú splniť nejakú fantáziu. Väčšina z nich sa správa normálne.  

Nastala sa aj situácia, že niekto nezaplatil a museli ste to nejak riešiť, Karol?

Karol: Peniaze musia dať dopredu, to je podmienka. Katka by s ním určite nikam nešla, keby jej vopred nezaplatil. 

Podľa čoho si nastavujete ceny? 

Karol: Tak to je na nej, že koľko si vypýta.

Katka: Najprv musím vidieť, ako ten človek vyzerá. Podľa toho sa dá odhadnúť, koľko si môže dovoliť. Väčšinou ceny podľa toho vyjednávame. 

Koľko za deň si môžte takýmto spôsobom zarobiť?

Katka: Keď máte dobrý deň, tak aj 500 €. To je hlavne v lete, keď sa môžeme obliekať zvodnejšie a tiež nemusíme toľko stáť vonku v zime. Vtedy sa oveľa ľahšie pracuje. 

To je dosť veľká suma. Koľko z toho miniete na drogy?

Karol: Podľa peňazí. Jeden gram stojí 20 € Raz som to rátal, lebo som si odkladal všetky obálky a vyšlo nás to 700 € na týždeň, aj s cigaretami. 

A to každý týždeň máte toľko peňazí k dispozícii, aby ste minuli takú veľkú čiastku na drogy?

Katka: Ani mi to nehovorte. Keď to spočítal, mne až zle ostalo.

Dostali ste sa aj do nejakého dlhu? Pretože sú to obrovské financie...

Karol: No jasné. Pýtal som si peniaze, požičiavali mi. Aj som kradol od rodiny, no už to nerobím. Keď tak, vypýtam si, ale samozrejme nevedia, na čo to je. Vždy si niečo vymyslím. Niekedy tie peniaze proste nie sú a nedarí sa. Každý deň nie sú Vianoce.

Mal som pri sebe 15 gramov pervitínu a dostal som za to 5 rokov väzenia. Za krádeže som väčšinou dostával 2 roky. To bolo v období, keď som kradol autá. Dokopy to bolo tých 13 rokov. 

A koľko dávok denne si musíte dať?

Karol: Ráno si pichneme dávku za 30 € a potom podľa efektu. Ak to vyprší, tak si pichneme zas. 

Odkiaľ beriete drogy? 

Karol: Z Pentagonu, samozrejme. Veľmi neradi tam chodíme, ale tam sa dá určite nájsť najrýchlejšie tovar, je to predsa ríša drog. Aj keď tam jedného dílera chytia, objaví sa päť ďalších a dá sa to zohnať naozaj hocikde. O iných miestach ani neviem. Inak by som radšej chodil tam. 

 

Príbeh prostitútky a pasáka
Príbeh prostitútky a pasáka Zdroj: Karin Filkászová/REFRESHER

Spomínali ste, že občas kradnete. Čo konkrétne? 

Karol: Väčšinou potraviny. Idem do obchodu, dám si veci do batohu a idem von. Ušetríme tak peniaze, za ktoré si potom môžme kúpiť radšej heroín. 

Nebojíte sa, že vás niekto chytí?

Karol: V minulosti som už s tým mal problém, ale dávam si pozor. 

Pri čom ste boli chytení, keď ste sa dostali do väzenia?

Karol: Chytili ma buď pri krádeži alebo s drogami. Raz som bol v taxíku, viezol som jednej babe drogy a niekto na mňa zavolal políciu. Už som to nestihol schovať ,a tak ma chytili. Mal som pri sebe 15 gramov pervitínu a dostal som za to 5 rokov väzenia. Za krádeže som väčšinou dostával 2 roky. To bolo v období, keď som kradol autá. Dokopy to bolo tých 13 rokov. 

Čo ste robili s kradnutými autami?

Karol: Kradol som ich na objednávku. Auto som odovzdal tomu, kto si ho objednal. Mňa nezaujímalo, kto to bol a čo s tým autom plánoval spraviť. Iba som vykonal svoju prácu a mal som pokoj. Jednému človeku som to dovážal a bolo vybavené. Ten mal vlastný autoservis a dával som mu kradnuté autá. Nebolo to však pravidelne. Niekedy som ukradol 2 autá za mesiac, niekedy 2 autá za polroka. 

Čo vám pri krádeži áut bráni dnes?

Karol: Už nechcem ísť do väzenia. Teraz mám vysokú recidívu a dali by mi 10 rokov. Nebojím sa väzenia samotného, ale bojím sa tých rokov. Keby som odtiaľ vyšiel, mal by som 52 rokov. Už by som ani nevedel, čo so sebou. Stačilo mi, že som už dosť veľkú časť mladosti premrhal vo väzení.

A aký bol život vo väzení? V ktorej väznici ste boli?

Karol: Bol som v Leopoldove a v Želiezovciach. A človek sa tam má tak, ako si zariadi. Ja som mal šťastie, že sa o mňa starala mama. Mal som tam všetko, takže to tam nebolo zlé a so spoluväzňami sme si vychádzali.  

Ráno o piatej bol budíček, naraňajkovali sme sa a šli do roboty. Mne bola pridelená pozícia zvárača, za ktorú som dostával výplatu v prepočte 170 €. Za tie peniaze sme si potom mohli kupovať niečo z bufetov. 

Teraz je taká situácia, že sa musím z toho dostať sám. Nejde to zmeniť zo dňa na deň a tiež to nie je také zlé, že to musím okamžite zmeniť. 

Ťažko ste si zvykali na život vonku, keď vás prepustili?

Karol: Nie, vôbec. Po prepustení som sa chodil zabávať, no hneď som sa opäť dal na drogy. Tentoraz to bol pervitín. Potom neskôr som začal chodiť na Slovnaft, stretol som Katku, prešli sme na heroín a zvyšok príbehu už poznáte. 

A keď hovoríte, že stále kradnete z obchodu, nebojíte sa, že vás opäť chytia?

Karol: No tak dávam si pozor a snáď ma nechytia. Už som vonku od roku 2015 a nechytili ma. Ale väčšinou kradnem len to najnutnejšie, čiže potraviny. 

A čo liečenie?

Karol: Určite chcem v budúcnosti a už som sa aj liečil, no nemám výdrž. Keď si naplánujem, že pôjdem, vždy do toho niečo vojde a nedostanem sa tam. Mohol by som sa z toho ale dostať, lebo mama je doktorka.  

Keď je mama doktorka, prečo ju nepožiadate o pomoc? Stretávate sa s ňou ešte?

Karol: Lebo nechcem, aby vedela, že som sa po 13 rokoch opäť k drogám vrátil. A áno stretávame sa pravidelne. Chodím k nej niekedy na pár dní. Keď som doma, tak drogy neberiem. Som v pohode.

Čo jej vravíte o svojom živote?

Karol: Nič, že žijem s priateľkou. Nepovedal som jej, že som tu. To by sa zhrozili.

Príbeh prostitútky a pasáka
Príbeh prostitútky a pasáka Zdroj: Karin Filkászová/REFRESHER

Ako si doktorka nemôže všimnúť, že ste závislý? Hlavne ak ste jej syn, musí predsa vidieť nejakú zmenu.

Karol: Všimla si, že som pochudol a samozrejme, že tuší, že sa niečo deje. Ona si niečo myslí, ja jej zas poviem iné a koniec diskusie.

A teraz s Katkou nemôžete bývať u svojej mamy napríklad?

Karol: Môžeme, ale čo tam budeme. Budem tam v kríze, aby ma videla v tomto stave? Musím sa dať najprv dokopy.

Ale tak tá zmena je predsa na vás. Baví vás takto žiť?

Karol: Nebaví, ale teraz je taká situácia, že sa musím z toho dostať sám. Nejde to zmeniť zo dňa na deň a tiež to nie je také zlé, že to musím okamžite zmeniť. Chceli by sme sa na to vykašlať, ale až keď to naozaj spravíme, tak až potom môžme robiť niečo s našimi životmi. Čo by som mal teraz riešiť? Nič, aj tak sa vrátim naspäť na drogy.

Čo by vás donútilo prestať?

Karol: Neviem ešte. To príde samé. Príde to raz, už ma to nebude baviť a skončím.

Každý utorok sa dá prihlásiť na odvykačku na Hraničnej, nie?

Karol: Áno, každý utorok. 

Tak snáď čoskoro naberiete odvahu tam opäť aj s Katkou zájsť. 

Karol: Hej, snáď. 

Domov
Zdieľať
Diskusia