Na štatistikách sa podľa Transparency International odrazila vražda novinára aj dlhodobé chovanie politikov.
Pred pár dňami sme prišli s článkom, v ktorom sme hodnotili, ako sa Slovensko (ne)zmenilo k lepšiemu za posledných 10 rokov. Občania štátu sa môžu mať len tak dobre, ako samotné zriadenie, pod ktoré patria, no a veľmi dobre sa o tom dlhodobo presviedčame aj my. Nefungujúce školstvo a zdravotníctvo či nedostavaná diaľnica však nie sú jedinými problémami.
V spomínanom článku sme naznačili, že do veľkej miery sa väčšina problémov rodí vo vláde a tá má na svedomí aj ďalšiu žalostnú štatistiku. Medzinárodná organizácia Transparency International nedávno zverejnila rebríček Indexu vnímania korupcie (CPI) za rok 2018 a výsledky nás opäť nepotešia.
Len pre doplnenie, rebríček vzniká v Berlíne a zostavuje ho niekoľko analytikov a manažérov na základe deviatich až trinástich zdrojov dát a prieskumov. Do úvahy sa berú nielen domáce, ale aj zahraničné podklady.
Ďalší prepad
V roku 2017 sa Slovensko umiestnilo na 54. mieste. S prihliadnutím na to, že žijeme v srdci Európy a prezentujeme sa ako ekonomicky stabilný a funkčný štát, je asi na mieste zamyslieť sa, či náhodou niekde nie je problém.
A pravdepodobne je na čase začať s jeho hľadaním, keďže sme sa za uplynulý rok prepadli na 57. miesto. Horšie umiestnenie v rámci krajín Európskej únie majú už len Maďarsko a balkánske krajiny. Ide pri tom o najhorší výsledok za posledných päť rokov.
Najlepšie sú na tom Dánsko, Nový Zéland a Fínsko, najhoršie Somálsko, Sudán a Sýria. A tiež Severná Kórea. Susedné Česko sa nachádza na 38. mieste.
Kto môže byť na vine?
„Vražda novinára Jána Kuciaka s partnerkou podčiarkla slabosť štátu v boji proti korupcii. Kuciak sa dlhodobo venoval odkrývaniu korupcie a podvodov mocných podnikateľov či politikov. Jeho vražda podľa polície súvisela práve s jeho prácou,“ píše na SME šéf slovenskej pobočky Transparency Gabriel Šípoš.
Fungovanie Slovenska pravdepodobne nevyzerá dobre ani zvonku. Najvyšší ústavní činitelia aj vrchní predstavitelia štátu v roku 2018 veľmi intenzívne atakovali spravodajské médiá a poukazovali na to, že sú zapredané, stoja za opozíciou a sú zdrojom dezinformácií.
"Expremiér Robert Fico opakovane vykresľuje amerického miliardára a filantropa Georga Sorosa ako tajnú hrozbu pre slovenskú demokraciu a spoluorganizátora protestov. Ministerka kultúry Ľubica Laššáková naznačila, že tretí sektor je príliš bohatý a netransparentný. Mnohí vládni poslanci verbálne agresívne útočia na novinárov. Aj pre tlaky na ich prácu po príchode nového riaditeľa verejnoprávnej RTVS odišlo z média 12 novinárov," podotkol Šípoš.
Čo nás čaká?
V prvom rade sa asi budeme musieť zmieriť s tým, že na väčší úspech v štatistike boja s korupciou potrebujeme zmeny na konkrétnych miestach. Samozrejme, nie hocijaké zmeny. Odchod niektorých konkrétnych ľudí z kľúčových pozícii síce mohol zvýšiť dôveru ľudu v svetlú budúcnosť, z dlhodobého hľadiska však stále nevidíme svetlo na konci tunela.
Na druhej strane, dobrou správou je, že malá korupcia, ktorá sa pohybuje v rozmedzí niekoľkých desiatok eur a je mnohým Slovákom dobre známa, si výrazne v štatistike polepšila. V roku 2018 s ňou malo skúsenosť približne 12 % občanov, pričom v rušných 90. rokoch to bolo až 50 %.
