Po prvom neúspešnom pokuse o popravu sa k Williemu dostal právnik, ktorý tvrdo bojoval za jeho práva.
Spojené štáty americké boli začiatkom 20. storočia stále plné (ne)skrývanej nenávisti voči afroamerickej komunite. Občianska vojna, známa aj ako vojna Severu proti Juhu (1861 - 1865), najmä v južných oblastiach Ameriky zanechávala v porazených štátoch a jej obyvateľoch trpkú pachuť prehry.
Na minimálne rešpektovanie práv Afroameričanov v kombinácii s podpriemernou obhajobu doplatil aj mladý Willie Francis, ktorý bol v roku popravený v štáte Louisiana – a to rovno dvakrát. Prvý pokus sa mu podarilo ako zázrakom prežiť.
Dôkazy predložené žalovanou stranou by v modernom civilizovanom štáte mohli obstáť len ťažko, no podobných nešťastných prípadov zo súdnictva by sme našli viac. Za jeho práva bojoval najlepší priateľ obete a milosť u guvernéra sa pre Willieho snažil presadiť aj sudca Najvyššieho súdu Spojených štátov. Bohužiaľ neúspešne.
Jedna z oficiálnych štátnych skladieb Louisiany,
ktorej prerobenú verziu môžeš poznať aj z hororu Annabelle: Creation
Pridelený právnik svojho klienta nebránil
Willie bol v roku 1945 ako 16-ročný odsúdený na trest smrti za vraždu Andrewa Thomasa, farmaceuta z mestečka St. Martinville. V novembri roku 1944, kedy Andrewa Thomasa zastrelili, mal Willie navštíviť svoju sestru v Port Arthur.
Tam ho polícia zatkla kvôli podozreniu z predaja drog. V rámci tohto prípadu však nemohli nájsť s mladým Williem žiadnu spojitosť, avšak údajne pri jeho prehľadávaní objavili peňaženku a občiansky preukaz zabitého Andrewa Thomasa, u ktorého Willie kedysi pracoval.
Krátko nato sa mal Willie priznať k vražde. Polícia v danej veci odmietala akýkoľvek spôsob donucovacích praktík voči podozrivému. Napriek tomu neskôr obžalovaný Willie Francis pred súdom nakoniec svoje predošlé priznanie poprel a prehlásil, že je nevinný.
V tejto veci ho ale pridelený právnik nepodporil a dokonca odmietol pristúpiť ku krížovému výsluchu svedkov obžaloby a žiadnych ani nepredvolal. Inak povedané, nemal žiadny záujem na tom, aby u svojho klienta preukázal nevinu. Dôkazy voči nemu však boli mimoriadne pochybného charakteru.
Dôkazy ukazovali na niekoho iného
Vražednú zbraň mal údajne Willie ukradnúť od zástupcu šerifa, ale podľa predošlého hlásenia zástupcu sa mu zbraň stratila už dva mesiace pred vraždou. Spomínaná zbraň ďalej nebola testovaná na odtlačky prstov a náboje v tele zavraždeného sa s danou zbraňou navyše ani nezhodovali.
Okrem toho sa pri pojednávaní nevychádzalo z predložených dôkazov, pretože náboje aj zbraň sa cestou na analýzu k FBI záhadne stratili. Zástupca šerifa mal dokonca v minulosti zavraždenému adresovať smrteľné vyhrážky, pretože ho podozrieval z aféry so svojou ženou. Obhliadka mŕtvoly taktiež potvrdila, že zo zbrane strieľal profesionál.
Nad možným zapojením zástupcu šerifa do prípadu sa však očividne mávlo rukou a všetky oči sa upierali len na Willieho Francisa. Jeden zo susedov mal v noci vraždy započuť streľbu, pričom v krátkosti zazrel svetlá automobilu. Willie však žiadne auto nevlastnil, nemal vodičský preukaz a z prípadnej krádeže auta taktiež nebol nikdy obvinený.
Podľa amerického denníka Washington Post trvalo 12-člennej porote zloženej z bielych Američanov iba 15 minút na to, aby Willieho Francisa uznali vinným. Mohol by sa tento proces nazvať spravodlivým?
„Príšerná Gertie“ zlyhala
3. mája 1946 mal byť Willie za vraždu farmaceuta Andrewa Thomasa popravený. Kapitán Foster, ktorý sa postaral o spustenie elektrického kresla, si neodpustil záverečnú uštipačnú poznámku voči odsúdenému: „Zbohom, Willie.“
