Netflix nám prináša ďalší pozoruhodný seriál. Neosloví však každého.
Netfilx nezaháľa a opäť nám prináša originálny seriálový projekt z vlastnej produkcie. Maniac ma zaujímal najmä kvôli prítomnosti mojej obľúbenej Emmy Stone, hoci trailery sa ku mne z nejakého dôvodu ani nedostali.
Očakávania som ale, vzhľadom na kvalitný kasting a tvorcov, mal pomerne veľké. Výsledok ma však aj tak celkom prekvapil, a to najmä v tom, aký svojský a iný Maniac skutočne je. Ale po poriadku.
Seriál rozpráva o Owenovi (Jonah Hill) a Annie (Emma Stone). Owen pochádza z bohatej rodiny, ale je tak trochu čiernou ovcou a jeho psychika na tom nie je najlepšie, keďže má (údajne) schizofréniu.
Annie je outsiderka, ktorá si nesie nevyriešenú ťaživú traumu z minulosti a celkovo je v živote stratená. Obaja sa prihlásia na záhadný experimentálny program, ktorý má pomocou nových liekov a metód okamžite identifikovať a vyriešiť všetky ich problémy.
Začína sa putovanie po rôznych zákutiach ich myslí a v týchto fantazijných svetoch to Owena a Annie z nejakého zvláštneho dôvodu k sebe začne priťahovať.
Približne prvé 3 epizódy sú trochu zaťažkávajúce a som si istý, že mnohých od seriálu odradia. V kontexte neskoršieho deja sú však informácie, ktoré v nich dostaneme, nevyhnutné.
Dozvedáme sa všetko podstatné o našich hrdinoch, pričom sa pohybujeme v zvláštnom svete budúcnosti, kde má všetko podivný retro nádych (napr. počítače a foťáky vyzerajú ako z 80. rokov).
Ten svet je plný absurdných detailov a pravidiel a miestami je problém sa v ňom orientovať. Obzvlášť, keď ešte máte stíhať venovať pozornosť postavám a ich problémom.
Osobne mi úvod pripadal zaujímavý, ale nemal som pocit, že by ma seriál vyslovene zaháčkoval tak, aby som sa nevedel dočkať ďalšej epizódy.
Od 4. časti sa všetko zmenilo a odrazu som si začal seriál naplno užívať. Zo všetkých strán sa sypal absurdný a čierny humor, nápady tvorcov ma bavili a ja som sa nechal pohltiť príjemne surreálnou atmosférou.
Cary Joji Fukunaga, ktorý režíroval všetky epizódy, majstrovsky zvláda humor aj emócie a spolu so scenáristom Patrickom Somervillom chŕlia jeden nápad za druhým.
Tvorcovia v podstate epizódu po epizóde menia žáner, takže sa dočkáme mafiánskej gangsterky, zlodejského heistu či stredovekej fantasy. Napriek tomu však tieto žánrové kulisy neprebíjajú to hlavné, a síce emocionálne jadro príbehu.
To samozrejme súvisí aj s tým, že hlavné postavy sú sympatické a záleží vám na nich. Bolo by jednoduché a do istej miery oprávnené obviniť tvorcov zo svojvôle.
Základná premisa im totiž už z podstaty veci dávala možnosť vymyslieť si absolútne čokoľvek a nenechať sa zväzovať logikou. Osobne mi to ale nevadilo. Bola to skrátka zábava a tých 10 epizód mi ubehlo ako nič.
Iste, spočiatku môže seriál pôsobiť komplikovane, ale pod všetkými tými vrstvami sa skrýva pomerne jasný príbeh dvoch osamelých ľudí, ktorí sa k sebe snažia nájsť cestu.
Herecké výkony sú perfektné, celému seriálu samozrejme dominujú Hill a Stone, ktorí si už mimochodom na začiatku svojich kariér zahrali v komédii Superbad (a obaja sa na Maniacovi podieľali aj ako producenti)
Hill exceluje ako dobrácky introvertný mladík a Emma Stone opäť žiari a evidentne si najviac užíva rôzne premeny svojej postavy.
Z ďalších hercov si zaslúži zmienku Justin Theroux, ktorý ma dokázal rozosmiať už výrazmi svojej tváre a rozkošná Sonoya Mizuno.
Je treba dodať, že Maniac rozhodne nejde divákovi naproti a cestu si k nemu budete musieť nájsť sami. Mnohým sa to nepodarí a po celý čas budú mať na tvári nechápavý WTF výraz.
Celý seriál na mňa miestami pôsobil, akoby ho vytvorili Charlie Kaufman, Michel Gondry či Terry Gilliam. Pokiaľ sa vám tvorba týchto pánov páči, je tu predpoklad, že si Maniaca užijete.
Ide o veľmi originálny a svojský projekt a myslím si, že bez Netflixu by sme sa ho ani nedočkali. Takže streamovaciemu gigantovi patrí veľká vďaka, že nám podobne osobitý seriál doručil.
Ako každé svojrázne diela, ani Maniaca nedocení každý, ale tak už to asi musí byť. Za seba však dávam jednoznačne palec hore. 8,5/10
