Ľudská myseľ je ešte aj dnes pre nás veľkou neznámou. Psychiatria si ako medicínsky odbor prešla mnohými zmenami a skutočne temnými časmi. Ako vyzerala kedysi a ako je na tom dnes?
Psychiatria ako medicínsky odbor zaoberajúci sa diagnostikou a liečbou psychických ochorení vznikla už v 5. storočí pred naším letopočtom. Vtedy ľudia verili, že duševné poruchy majú nadprirodzený pôvod a podľa toho ich aj liečili. Chorých liečili predovšetkým kňazi a z tela trpiacich vyháňali démonov a zlých duchov.
V stredoveku začali vznikať prvé zariadenia, kde mohli chorí prebývať a lekári sa pokúšali v nich vyvinúť sofistikovanejšie metódy uzdravovania. Avšak mnohé z nich skončili barbarskými zákrokmi a nehumánnym prístupom ku pacientom.
Najhoršiu reputáciu psychiatria získala v 19. storočí, kedy došlo k preplneniu takýchto zariadení a personál nemal čas ani prostriedky sa o svojich pacientov starať.
Najväčší prielom psychiatria zažila na začiatku 20. storočia. Do odboru, ktorý dovtedy v mnohom pripomínal skôr okultizmus, sa vrátila teória spájajúca ľudskú psychiku s biológiou človeka. Na poruchy sa začali predpisovať lieky ovplyvňujúce rôzne inhibítory v našom mozgu a k liečbe sa pridružila aj psychoterapia a psychoanalýza. Okrem toho vznikla aj prvá klasifikácia psychických porúch, ktorá im dala jasný základ, presné kritériá stanovujúce rôzne diagnózy, ich rozdelenie a univerzálne spôsoby liečby.
Hoci sme od vyháňačov démonov v psychiatrii prešli už dlhú cestu, stále je tu toho veľa, čo zostáva skryté. Ľudská psychika je jedna z najväčších záhad a hoci poznáme ľudské telo, nedokážeme prísť na presnú príčinu mnohých duševných ťažkostí, i keď ich je väčšinou viacero.
Okrem toho tiež nereagujú všetci na liečbu rovnako, niektorí sú voči chemickej liečbe antidepresívami či antipsychotikami rezistentní, iným zase nepomáha psychoterapia.
Ako vyzerala psychiatria v minulosti a ako sa duševné ochorenia liečia dnes?
Schizofrénia
Antika a stredovek
Ľudia rozpoznávali existenciu psychických porúch už od staroveku, no mnohé ešte vtedy nemali presné pomenovanie. Väčšina ľudí verila tomu, že ich pôvodcami sú démoni, zlí duchovia alebo sú trestom od boha.
Dôkazom toho je napríklad aj odstavec Starého zákona, v ktorom sa pojednáva o šialenom kráľovi Saulovi. Kráľ sa vraj zbláznil po tom, čo sa prestal modliť a zanedbával povinnosti voči bohu. Boh sa potom nahneval a Saula potrestal šialenstvom. Metóda jeho liečby však nebola až taká drastická, aby sa mu uľavilo, na harfe mu zvykol hrávať Dávid.
Väčšiu smolu mali však v týchto časoch niektorí bežnejší ľudia. Jednou z najhorších praktík bolo vybíjanie dier do lebky, potom sa malo chorému uľaviť. Na lebke robili diery až dovtedy, dokým to „nepomohlo".
Niektorí boli dokonca kvôli svojmu ochoreniu odsúdení na trest smrti popravou, podobne tomu bolo aj pri iných duševných poruchách.
V starovekom Grécku zase Hippokrates veril, že šialenstvo je zapríčinené disbalanciou štyroch základných telesných tekutín. Veril, že rovnováha môže byť obnovená dodržiavaním správnej diéty, očistami a vypúšťaním krvi. Hippokratove názory boli na tú dobu naozaj revolučné a ako prvý spojil zdravie duše so zdravím tela.
