Get to the chopper!
„If it bleeds, we can kill it."
13. Septembra vtrhne do svetových kín nový Predátor od Shana Blacka. Kampaň nepatrí k najvydarenejším a mnoho divákov očakáva sklamanie.
Ako dopadne návrat slávneho vesmírneho lovca zistíme už čoskoro, no zatiaľ si aspoň v našich kultovinách môžeme zaspomínať na pôvodný film.
Do anonymnej džungle v Južnej Amerike prichádza elitné komando pod vedením majora Dutcha Schaefera (Arnold Schwarzenegger), aby zachránilo dôležitého vojenského predstaviteľa.
Nakoniec však musia čeliť úplne inému protivníkovi. Vesmírny lovec si prišiel pre pár trofejí aj na našu planétu a členovia komanda padajú jeden za druhým ako obete jeho športových chúťok.
Každá jedna z postáv by bola v tradičnom dobovom akčňáku nepremožiteľným hrdinom. No tu sú iba terčom určeným na likvidáciu. Aj toto ozvláštnenie patrí k prvkom, vďaka ktorým je Predátor považovaný za legendu. Táto idea dokonca (údajne) stála za vznikom tejto pecky.
Legendy tvrdia, že projekt vznikol na základe jednej z recenzií na štvrtého Rockyho. Písalo sa v nej, že ak po porážke Ivana Draga potrebuje Stallonov hrdina adekvátneho protivníka, musí byť z vesmíru. Tento nápad prišiel ako dobrá výzva bratskému duu Jimovi a Johnovi Thomasovcom.
Neskorší scenáristi klasiky takisto určite poznali zabudnuté béčko Without Warning z roku 1980. Práve v ňom sa vyskytoval vesmírny lovec trofejí. Postaviť proti sebe to najlepšie z našej a cudzej planéty prišlo ako skvelý nápad Joelovi Silverovi, budúcemu producentovi Matrixu, Smrtonosnej pasce alebo Smrtonosnej zbrani.
Tento akčný mág 80. rokov vzal projekt pod svoje krídla. Proti mimozemšťanovi však nepostavil Sylvestera Stallona, ale jeho najväčšieho konkurenta Arnolda Schwarzeneggera. Práve spolu dokončili úspešné Komando a takisto ich zväzovali priateľské vzťahy.
Rozpočet bol stanovený na solídnych 15 miliónov dolárov (z toho 3 pre Arnieho) a bolo potrebné nájsť nejakého schopného režiséra. Voľba padla na Johna McTiernana.
Arniemu sa totiž veľmi zapáčila práca pri jeho debute Kočovníci smrti. Za málo peňazí v ňom predviedol veľa muziky a bol teda ideálnym kandidátom.
Aj napriek tomu, že tento horor so začínajúcim Piercom Brosnanom nie je žiadne veľdielo, bolo z neho cítiť mimoriadny talent jeho režiséra. Angažovanie McTiernana bolo skôr divokou kartou, než tromfom. Tým bol samotný Arnold a mal teda veľké slovo aj pri obsadení svojich hereckých kolegov.
A to sa podarilo fantasticky. Snáď v žiadnom inom filme nenájdete viac testosterónový kasting. Druhou najznámejšou tvárou bol Carl Weathers ako Dillon. Predstaviteľ Apolla Creeda (paradoxne usmrteným v štvorke Rockyho) mal byť vo vojenskej jednotke tým nenávideným.
A tvorcovia to využili aj pri natáčaní, keď mal herec za úlohu zvyšku osadenstva liezť na nervy a separovať sa od nich. Táto chémia sa perfektne preniesla aj do výsledku.
Zvyšné úlohy si rozdelili bývalý wrestler Jesse Ventura (Blain), jeden zo záporákov z Komanda Bill Duke (Mac), bývalý pornoherec indiánskeho pôvodu Sonny Landham (Billy), vietnamský veterán Richard Chaves (Poncho) a Shane Black (Hawkins).
Nie, zhoda mien s režisérom novej verzie nie je náhodná. Ide o tú istú osobu. Budúci scenárista Posledného skauta, Smrtonosnej zbrane a režisér Nice Guys alebo tretieho Iron Mana bol obsadený priamo Joelom Silverom.
Údajne na špehovanie počas natáčania. Keby sa McTiernanovi komplikované natáčanie rozsypávalo pod rukami, mal Black o všetkom Silvera informovať.
Kľúčové bolo takisto obsadenie Predátora. Na túto úlohu bol pôvodne angažovaný mrštný a ambiciózny belgičan menom Jean-Claude Van Damme.
Natáčanie (ešte pod názvom Hunter) v Mexickej džungli bolo peklom. Zlé podmienky, malá dostupnosť vody a zistenie, že nefunguje hlavný záporák. Pôvodný dizajn mimozemšťana totiž vyzeral úplne inak. Po krátkej dobe sa zistilo, že viac než hrozivo vyzerá smiešne. Bolo teda treba zmenu.
Vzhľad ikonického monštra nakoniec dostal na starosť legendárny Stan Winston. Schwarzenegger ho odporučil na základe ich spoločnej spolupráce pri Terminátorovi. Tomu pri finálnej podobe pomohol aj James Cameron.
Práve jemu totiž pri lete do Japonska ukazoval Winston svoje svoje návrhy. "Železný Jim" s ním práve pracoval na tematicky spriaznených Votrelcoch a navrhol, či by nemohol mať Predátor kusadlá. Táto idea sa uchytila a návrh bol svete.
Problém však spôsobil, že bolo potrebné najať omnoho vyššieho herca. Van Damme bol teda preobsadený a mohol sa sústrediť na vlastnú úspešnú kariéru. Jeho miesto zastúpil Kevin Peter Hall (predstaviteľ mimozemšťana zo spomenutého Wihout Warnig).
218 cm vysoký bývalý basketbalista sa pridal k štábu a ukázalo sa, že išlo o správnu zmenu. Jeho predstaviteľa bohužiaľ sláva nečakala. Štyri roky po natáčaní mu totiž bola omylom pri transfúzii podaná krv infikovaná vírusom HIV.
Ešte počas produkcie bol pôvodný názov Hunter kvôli autorským právam zmenený na Predatora. Režisér John McTiernan bol vyčerpaný. Schudol vyše 10kg. Možno aj preto, že odmietal jesť mexické jedlo a nechával si stravu dovážať. Všetko však nakoniec dobre dopadlo.
Po vyčerpávajúcom natáčaní sa film konečne dostal do strižne a k trikárom. Ako jeden z prvých filmov histórie začal vo väčšom množstve používať počítačové efekty (napr. Predátorove chyby brnenia po výstupe z vody). Väčšina trikov však vznikla tradičnými optickými kúzlami.
Zneviditeľňovanie Predátora vzniklo prekrývaním herca so skutočnou prírodou. Na podobné triky sa väčšinou používal modrý alebo zelený oblek. Tu však bol problém, vzhľadom na džungľu a exteriéry.
Zelené rastlinstvo a modrá obloha pochopiteľne spôsobovali problémy. Herec sa teda pohyboval v netradičnom červenom obleku. Efektné lámanie svetla potom fungovalo vďaka využívaniu odlišných objektívov. Triky si dokonca vyslúžili oscarovú nomináciu.
Mimoriadne dôležitým aspektom bola aj hudba. Pôvodne zvažovaný Jerry Goldsmith nemal čas a projekt nakoniec pristál na stole Alana Silvestriho.
Ten nikdy predtým neskladal veľký akčný film, no jeho kompozícia k Predátorovi patrí k nesmrteľným klasikám. Preto bolo zvláštne, že oficiálny soundtrack bol vydaný až 16 (!) rokov po premiére. A aj to iba v limitovanej edícii 3 000 kusov.
Milovníci filmovej hudby tak boli odkázaní iba na nie príliš kvalitné bootlegy. Výhodou bolo, že vo filme sa príliš veľa nerozpráva (všimnite si, že záverečný dvadsaťminútový akt je takmer nemý), takže sme si mohli veselo hudbu (aj keď aj s ruchmi) nahrať priamo z filmu na magnetofónovú pásku.
Premiéra sa konala 12. júna 1987. A okamžite bolo jasné, že ide o úspech. Za prvý víkend sa prikotúľalo do kasičky 12 miliónov dolárov, čo znamenalo druhý najvyšší opening toho roku.
Prvenstvo vlastnil druhý Policajt v Beverly Hills. Celosvetové tržby sa nakoniec zastavili tesne pred (vtedy) magickou hranicou 100 miliónov dolárov.
Na úspechu mala podiel najmä samotná kvalita. McTiernan sa inšpiroval rovnakou mierou u Ridleyho Scotta, ako u Stevena Spielberga. Respektíve ich prácou s tajomstvom vo Votrelcovi a Čeľustiach.
Titulné monštrum sa zobrazuje postupne a v náznakoch. Táto práca s expozíciou nebezpečenstva je fantastická.
Funguje tak dobre aj vďaka kamere Donalda MacAlpina, zmienenej hudbe, ale aj hercom. Pôvodne nezničiteľné komando zrazu zmieta strach a tento pocit je perfektne prenesený na diváka.
Kombinácia hororu a akčného filmu je tu ukážková. Adrenalínové sekvencie sa kĺbia s plíživým napätím veľmi nápadito a samotné monštrum je veľmi pôsobivé.
Má zmysel pre fair play, každý jeho útok je zaujímavo vymyslený a postupne sa stáva druhou hlavnou postavou. Vydarený dizajn je potom iba čerešničkou na torte.
Režisérskym vrcholom je potom záverečné zúčtovanie, ktoré sa nespolieha na barličky v podobe dialógov. Iba čistá práca s filmovou rečou. Kamera, strih, hudba a dve bytosti bojujúce na život a na smrť.
Obecenstvo bolo mimoriadne spokojné, no ešte zďaleka nebolo jasné, že pôjde o budúcu klasiku. Rok predtým mali totiž premiéru Cameronovi Votrelci. Tí ešte skôr využili stret vojakov s nezničiteľnými mimozemšťanmi. McTiernanov počin tak ostal v tieni slávneho sequelu.
Vesmírny lovec však ukázal svoju životaschopnosť a momentálne ide o druhé (práve po Votrelcovi) najslávnejšie moderné monštrum a samotný film sa takisto zaradil do zlatého žánrového fondu.
V mnohom mu pomohol videotrh, kde išlo o extrémne vyhľadávaný kúsok. A aj u nás na pirátskych videokazetách s jednohlasným dabingom. Po revolúcii sa dokonca dočkal aj uvedenia na plátnach československých kín.
Pokiaľ však k tomu došlo, za oceánom už v kinách premiérovala dvojka. Jej prijatie ale bolo rozporuplné. Chýbal Arnold, dej sa preniesol do mesta budúcnosti (konkrétne sedem rokov dopredu) a atmosféra sa výrazne zmenila.
Pokiaľ prvý diel pracoval s tajomstvom, tak druhý stavil na akciu a budovanie mytológie. A aj napriek rozporuplnému prijatiu práve vytvorené zázemie mimozemskej rasy udržuje Predátora v zornom poli filmových fanúšikov.
Reč je samozrejme o jednom zábere z veľkého finále. Hlavný hrdina (tentoraz Danny Glover) sa ocitne vo vnútri mimozemskej lode a objaví v nej oltár trofejí. Okrem iného je na ňom aj kostra Votrelca.
To, čo bolo pôvodne myslené ako vtip dizajnérov, sa stalo základom pre množstvo komiksov, videohier a dvoch nepodarených filmov.
Na jednotku Alien Vs. Predator sme sa tešili. Väčšinu fanúšikov síce desilo meno režiséra Paula W. S. Andersona, no spojenie dvoch legendárnych monštier sľubovalo minimálne efektnú zábavu. Tá sa však nedostavila.
Tvorca Mortal Kombatu, Horizontu udalosti ale aj príšernosti ako Žoldnier premrhal šancu na žánrovú udalosť. Jeho crossover bol síce remeselne veľmi slušný, no takisto úplne debilný, mládeži prístupný a na konci vyložene smiešny.
Zvedaví diváci sa však do sál nahrnuli a tržby boli veľmi slušné. To samozrejme znamenalo dvojku. Andersona vystriedali pri režisérskom kormidle bratia Strausovci. A ako sa ukázalo, bola to asi najhoršia možná voľba. Ťažko totiž nájsť v továrni na sny menej zručných filmárov.
Mali k dispozícii veľmi dobrý žánrový scenár aj R-kový rating, no to, čo predviedli, bola katastrofa. Neprehľadné, vizuálne príšerne nudné dielo bol trapas ako hrom. Jediné, čo pri ňom stojí za pochvalu, je vynikajúci soundtrack Briana Tylera.
Po nevydarených pokusoch o spojenie s Votrelcom sa pôvodnú sériu rozhodol oživiť Robert Rodriguez. Tvorca Desperada alebo Sin City sa snažil natočiť regulérnu trojku dlhé roky, no všetky jeho pokusy skončili nezdarom. Keď sa mu to nakoniec podarilo, vzdal sa režisérskeho kormidla a zveril ho nádejnému maďarskému talentu menom Nimród Antal.
Ten ukázal, že je veľkým fanúšikom pôvodného filmu a svoj počin koncipoval podobne ako McTiernan. Doba sa však zmenila a aj vďaka nie úplne ideálnemu poslednému aktu sa Predátori nestretli s vrelým prijatím.
Aj napriek tomu však ide o veľmi solídny projekt venujúci sa ikonickému lovcovi trofejí.
Shane Black to bude mať ťažké. Nech bude výsledok akýkoľvek. Pôvodná snímka je totiž plná citovaných scén a charakterov. Navyše "trpí" syndrómom zbožtenia, podobne ako väčšina filmov, na ktorých vyrastala určitá generácia.
Bude sa teda porovnávať s neporovnateľným. Doba sa zmenila, takisto filmárske postupy. Je úplne jedno, ako to kvalitatívne dopadne. Pamätníci budú nemilosrdne kritizovať za každý jeden prešľap.
Nezažili sme to prvýkrát a ani naposledy. Dúfajme teda, že to nový Predátor ustojí so cťou a táto skvelá postava dostane ďalší nezabudnuteľný film. Už by si to po vyše troch dekádach zaslúžila.
Aký máte vzťah k tejto sérii a tešíte sa na pokračovanie?
Dajte nám vedieť v diskusii.
