Vysoká miera korupcie, najnižšie ceny v rámci starého kontinentu a žiadni turisti - vitaj v Podnesterskej moldavskej republike.
Diery na cestách, popraskané chodníky, socialistické činžiaky, tu a tam socha Lenina či Gagarina – vitaj v Tiraspole. Má približne 160-tisíc obyvateľov a je hlavným mestom nikým neuznanej Podnesterskej moldavskej republiky, ktorá leží len kúsok od našich východných hraníc. Rozprestiera sa vo východnej časti Moldavska a susedí s Ukrajinou, tým pádom je tu dodnes cítiť veľmi výrazný sovietsky ráz.
Ruské dedičstvo je tu dokonca výraznejšie ako v samotnom Moldavsku. A zatiaľ čo Moldavcov to posledné roky ťahá skôr smerom k Európskej únii, vláda Podnesterska inklinuje viac k Ruskej federácii. Nenápadný kúsok zeme, ktorý disponuje vlastnou vládou, armádou, vlajkou, hymnou a dokonca má aj vlastnú menu – Podnesterský rubeľ.
Ak by si chcel vedieť, čo je pre Tiraspol a v podstate celé Podnestersko typické, je to zrejme vysoká miera korupcie, ktorej úroveň je azda najvyššia v rámci starého kontinentu. Jasne hovorí aj index vnímania korupcie vo svete, ktorý každoročne zostavuje Transparency International, kde sa Moldavsko pravidelne umiestňuje na posledných miestach v rámci Európy, Podnesterská moldavská republika je na tom však ešte o čosi horšie. Keďže ale nie je táto krajina nikým uznaná, nemôže v prieskumoch figurovať ako samostatný štát.
Sheriff
Zaujímavým úkazom v Podnestersku je monopol Sheriff. Sheriff je niečo, čo reprezentuje tamojšiu úroveň morálky, sebareflexie a mieru korupcie. Sheriff dominuje všetkému, na čo si len spomenieš. Pod touto značkou v krajine načapuješ benzín, kúpiš televízor alebo môžeš ísť podporiť miestny futbalový klub Tiraspol Sheriff. Sheriff je tiež telekomunikačný operátor, sieť supermarketov aj kasín. Ak si myslíš, že majiteľ koncernu má úzke prepojenie na vládu, hádaš správne. Majiteľom je vraj jeden z prezidentových synov. O transparentnosti západnej a severnej Európy sa ti tu môže iba snívať.
Smer Tiraspol
Už v úvode článku sme spomenuli, že leží blízko našich východných hraníc a predsa len máloktorí vedia o existencii Podnesterskej moldavskej republiky. Ako sa sem teda dopravíš? To záleží od úrovne tvojho dobrodružného ducha. Cesta autom z Košíc vyjde na 900 kilometrov a zaberie zhruba 15 hodín, počas ktorých si strihneš kúsok Maďarskom, následne sa môžeš kochať rumunskými Karpatmi. Potom ťa už čakajú len dva hraničné priechody.
Keďže Moldavsko nepatrí do Európskej únie, stále má na svojich hraniciach povinné hraničné kontroly. Po prejdení Kišiňova, hlavného mesta Moldavska, na teba čaká druhý, omnoho zdĺhavejší hraničný priechod do Podnesterska. Viacero cestovateľov pritom uvádza, že bez malej finančnej pozornosti vás miestni colníci do krajiny ani nepustia. Na ceste po zemi však treba myslieť na to, že kvalita tamojších cestných komunikácií je na určitých úsekoch v katastrofálnom stave.
Aj takto môže vyzerať cesta medzi Rumunskom a Moldavskom
O nič lepšie na tom nie je ani druhý variant. Keďže samotný Tiraspol nedisponuje letiskom, po vzduchu sa sem budeš dostávať len veľmi ťažko. Ak by si však chcel predsa len letieť lietadlom, najbližšie sa dostaneš do Kišiňova, odkiaľ sa už do Tiraspolu musíš vybrať po ceste. A i keď sa Kišiňov nenachádza veľmi ďaleko, let je zdĺhavý a nie práve najlacnejší.
A ako už si zrejme pochopil, ani cesta vlakom nebude práve najrýchlejšia a najkomfortnejšia. Najprv musíš absolvovať 200 kilometrov dlhú cestu z Bratislavy do Budapešti, odkiaľ sa následne musíš vydať 850 kilometrov až do rumunskej Bukurešti a z nej nakoniec do 500 kilometrov vzdialeného Tiraspolu. Cesta takouto okľukou ti môže však zabrať aj 3 dni.
Pri výlete do Podnesterska netreba zabúdať ani na víza, ktoré sa vydávajú priamo na hranici v podobe vytlačeného lístka. Ich platnosť je však len 24 hodín. Predĺžiť sa dajú iba na miestnych policajných staniciach, no podmienky sa neustále menia a to, či ti ich skutočne predlžia, je otázne, keďže niektorých cestovateľov do krajiny nepustia vôbec, dôvod sa pritom ani nemusíš dozvedieť.
Mesto nasiaknuté komunizmom
Panelákové sídliská, honosné budovy odkazujúce na komunistický režim a sochy Lenina nám skôr pripomínajú časy dávno minulé. Ošarpané budovy sú pre ľudí zo západu bizarný návrat do 80. a 90. rokov. Akoby tu skrátka zastal čas. Chodníky sú podobne ako aj miestne komunikácie popraskané a v niektorých častiach mesta sú doslova v dezolátnom stave. Ulice sú však čisté.
