Pravdepodobnosť, že sme v našom vesmíre úplne opustení, je pomerne vysoká. Pohybuje sa medzi 53 % až 99,6 %.
Odborníci z prestížnej Oxfordskej univerzity veria, že prišli s jednou z najdôležitejších štúdií astronómie. Ľudstvo sa už od dávna snaží vyriešiť otázku toho, či sme vo vesmíre sami. Nechce sa nám veriť, že v takom obrovskom priestore sme jedinými inteligentnými bytosťami.
NASA aj ESA vrážajú veľké sumy do výskumu mimozemského života v nádeji, že niekde objavia aspoň maličké mikróby či baktérie. Ešte odvážnejšie sú misie, pri ktorých astronómovia veria, že sa im podarí skontaktovať so skutočnou inteligentnou civilizáciou, ktorá je rovnako vyspelá alebo aj vyspelejšia ako tá naša.
Ani po tak dlhom hľadaní sa nám však nepodarilo potvrdiť existenciu žiadnych foriem života mimo Zeme. Nie sú to teda všetko iba vyhodené peniaze?
Samozrejme, náš vesmír je nepredstaviteľne veľký a my sme iba nedávno začali s objavovaním vzdialenejších galaxií. V našej galaxii sa nachádza 200 až 400 miliárd hviezd a minimálne 100 miliárd planét. Pochopiteľne, nie všetky ponúkajú podmienky vhodné pre vznik života.
Rovnica pravdepodobnosti, s ktorou vedci z Oxfordu pracovali, brala do úvahy iba planéty, na ktorých by sa potenciálne mohol nachádzať život. Zvážili všetky faktory, čo môžu ovplyvňovať jeho vznik a potom sa snažili prísť na to, aká je reálna šanca, že takýto inteligentný život aj vznikol.
Správa, žiaľ, neznie veľmi pozitívne pre ufolológov a fanúšikov sci-fi. Percentuálne pravdepodobnosť, že sme sami sa pohybuje niekde medzi 39 až 85 % v celom vesmíre a 53 až 99,6 % v našej galaxii.
"Vlastne by nás vôbec nemalo prekvapiť, ak sa stretneme s prázdnou galaxiou či neobývanou planétou," hovoria autori Anders Sandberg, Eric Drexler a Toby Ord.
Túto nízku pravdepodobnosť pre výskyt inteligentných organizmov sa pokúsili vysvetliť tzv. Fermiho paradoxom. Ten bol pomenovaný podľa svojho autora talianskeho vedca Enrica Fermiho.
Fermi veril, že existuje určitý dôvod, ktorý by vysvetľoval, že sme ešte neobjavili inteligentnú civilizáciu. Tvrdil, že musí jestvovať určitá bariéra, čo vyspelé civilizácie obmedzuje a nedovolí im expandovať do ďalekého vesmíru ani spojiť sa s inou inteligentnou formou života. Bariéru nazval "Veľký filter".
Profesor Brian Cox verí, že touto bariérou môže byť aj fakt spojený s technologickou vyspelosťou. Hovorí totiž, že technologicky pokročilé civilizácie môžu svojím pokrokom zničiť samé seba. "Je možné, že technologický rozvoj spomaľuje iné dôležité stránky fungovania spoločnosti ako napríklad politiku a to potom vedie ku katastrofe," tvrdí Cox.
Ďalším možným vysvetlením je aj to, že inteligentné bytosti existujú, no zatiaľ nemajú dostatočne vyspelé zariadenia na to, aby nás kontaktovali.
Aj keby tieto zariadenia mali, je celkom pravdepodobné, že nechcú zasahovať do diania na Zemi a nechávajú nás prirodzene sa vyvíjať.
Menej šťastným riešením hádanky je aj fakt, že sa možno od seba nachádzame skrátka príliš ďaleko. Miliardy svetelných rokov by znemožnili akúkoľvek komunikáciu. Ak by aj jeden z nás vyslal tomu druhému nejaký signál, pravdepodobne by celá civilizácia vymrela skôr, ako by sme sa s ňou stihli spojiť.
