Čoskoro bude mať možno každý svojho osobného šoféra. Autonómne riadenie má prísť do roku 2030.
Cestovať hromadnou dopravou prináša množstvo výhod, ale aj nevýhod. Hlavnou výhodou je, že čas, ktorý by si strávil šoférovaním, môžeš premeniť na produktívnu prácu. Neriešiš trasu a nemusíš sa neustále sústrediť na cestnú premávku.
Pohodlné sedačky však nie sú samozrejmosťou a cestovanie je častokrát nekomfortné. Tiež je šanca, že sa stretneš s nepríjemnými ľudmi.
V budúcnosti to ale môže vyzerať inak a autonómne riadenie nielen uľahčí cestovanie, ale zvýši sa aj bezpečnosť na cestách. Predstava cestovania v aute bez šoféra je už dnes veľmi reálna. Na potrebných technológiách pracuje nejedna automobilka a rôzne firmy.
Terajšie autá dokážu v niektorých situáciách jazdiť v podstate osamote. Dôkazom toho je napríklad adaptívny tempomat, ktorý sa snaží udržiavať zadanú rýchlosť, ale zároveň ju prispôsobuje vozidlu pred ním. Najnovšia generácia už dokáže zastaviť do nulovej rýchlosti a znovu sa rozbehnúť na prednastavenú rýchlosť. Ľudia si systém pochvaľujú hlavne v kolónach, kde si nemusia robiť starosti s brzdením a rozbiehaním.
Udržiavanie v jazdnom pruhu pratrí tiež medzi autonómne systémy a dnes už zvládne aj náročnejšie zákruty. Stále však nejde o plne autonómne riadenie, pretože ťa auto neodvezie z bodu A do bodu B.
Väčšina krajín, vrátane našej, zatiaľ ešte nepočíta s autonómnym riadením, a preto sú všetky dostupné autopiloty vyrábané s jednou podmienkou. Držať ruky na volante. Aj keď pomaranč zaseknutý na riadení môže vyriešiť problém. Ale späť k legislatíve. Pri autonómnej jazde je v prípade nehody zodpovedné auto alebo vodič?
Tohtoročný autosalón v Ženeve bol preplnený elektromobilmi s autonómnym riadením, v niektorých prípadoch dokonca bez volantu. Podľa ich konceptov sa samojazdiaceho auta dočkáme niekedy okolo roku 2030. Dovtedy sa musia doriešiť naše nekvalitné vozovky a hlavne spomínaná legislatíva.
Čo je teda cieľom plne autonómneho riadenia? Pohodlné cestovanie bez toho, aby človek musel dávať pozor na cestu, zvýšená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky vďaka komunikácii s inými vozidlami. Preto je dôležitá umelá inteligencia, aby v prípade ohrozenia alebo zlyhania niektorých senzorov vedel systém včas a správne zareagovať. Autonómne vozidlo musí taktiež vedieť jazdiť aj v zlých poveternostných podmienkach, ako je husté sneženie, hmla alebo dážď.
Americká Národná správa pre bezpečnosť cestnej premávky rieši kategorizáciu vozidiel s autonómnym riadením a rozdelila autonómne riadenie do šiestich úrovní, pričom úroveň 0 neobsahuje žiadne prvky autonómie.
Prvá úroveň autonómie je v dnešnej dobe v podstate v každom novšom aute, ktoré je vybavené tempomatom a teda dokáže vykonávať nejakú činnosť automaticky.
Na druhej úrovni vodič neovláda auto úplne, čiže v prípade núdze musí stále držať volant. Vozidlo teda používa adaptívny tempomat a aktívne držanie v jazdnom pruhu, pričom vodič stále dáva pozor na cestu. Ako príklad si môžeš zobrať autopilota od Tesly.
V tretej úrovni vodič nie je povinný sledovať cestnú premávku, ale v prípade potreby zasiahne. Vozidlo je tiež schopné spomaliť alebo sa zaradiť do iného jazdného pruhu.
Úplne autonómne vozidlo sa označuje štvrtou úrovňou a dokáže jazdiť bez vodiča. To znamená, že prevezme všetky riadiace funkcie a dokáže ísť či už po diaľnici, vedľajších cestách alebo v meste. S nespevnenou cestou si však stále neporadí.
Posledná maximálna úroveň zvládne všetky cestné nástrahy a svojím systémom sa vyrovná ľudskému vodičovi. V podstate človek nie je potrebný na odšoférovanie a vo vozidle pravdepodobne nenájdeš ani volant. Umelá inteligencia je samozrejme základom a postupom času sa má učiť nové a nové situácie.
Aké technológie potrebuje autonómne vozidlo? Jednoznačne množstvo senzorov, radarov a kamier pre kompletné sledovanie okolia auta v tesnej blízskoti, ale aj desiatky metrov vpred či vzad. Ako príklad si môžeme uviesť projekt Drive Me od Volva, ktorý je vybavený dvomi radarmi vzadu a jedným vpredu. Ide o radary s dlhým dosahom práve pre prechádzanie do iného jazdného pruhu, kedy si auto potrebuje skontrolovať priestor za sebou a tiež pred sebou.
Dopomáhajú aj ďalšie radary, ale tie kontrolujú priestor okolo celého vozidla a sú umiestnené na každom rohu.
Ďalším z kontrolných systémov sú kamery so širokým uhlom záberu, vďaka ktorému vedia zaznamenávať celé okolie auta. V prednej časti nájdeš aj viaclúčový laserový snímač pre rozpoznanie predmetov pred vozidlom. Dokáže rozoznávať vozidlá v dosahu až 150 metrov a pokrýva 140 stupňové zorné pole.
Ultrazvukové senzory slúžia na podporu autonómnej jazdy v nízkych rýchlostiach a rozpoznávajú objekty v blízkosti. Senzory môžeš poznať napríklad z terajších áut, ktoré využívajú parkovacieho asistenta.
Pre informácie o okolí systém využíva digitálnu 3D mapu s presnou geometriou polohy na centimetre. Nemôže chýbať ani výkonné GPS pre získavanie a porovnanie získaných informácií s 360 stupňovým obrazom vytvoreným senzormi. Nakoniec systém využíva cloudovú službu s najaktuálnejšími dopravnými informáciami.
Výsledkom spojenia všetkých spomínaných technológií je plne autonómne vozidlo. Vo videu nižšie si môžeš pozrieť, ako by vyzerala preprava za pomoci autopilota a ako auto zareaguje na prípadnú prekážku v ceste.
