Tento stav je sprevádzaný radom biologických a chemických procesov v ľudskom tele, ktoré sú podmienené užitím návykových látok. Prečo teda nie je ľahké skončiť? Odpoveď sa skrýva v mozgu.
Ľudské telo je obrovskou spleťou nervových zakončení, cez ktoré vysiela signály priamo do mozgu. Náš mozog však nespracúva iba informácie týkajúce sa základných biologických potrieb, sme oveľa sofistikovanejšie bytosti a vo vnútri nášho organizmu prebiehajú procesy ďaleko komplikovanejšie, než si dokážeme predstaviť.
Ako vlastne pracuje mozog?
Mozog slúži ako centrum nervovej sústavy, skladá sa z miliárd neurónov, ktoré mu sprostredkúvajú signály o našom okolí ako aj o celom tele, tie potom mozog spracúva. Neuróny medzi sebou komunikujú cez takzvané "synapsy", tie označujú miesto styku medzi neurónom a neurónom alebo neurónom a inou bunkou. Nervové zakončenia, ktoré sa nachádzajú na synapsii, potom uvoľňujú takzvané neurotransmitery.
Neurotransmitery spolu s hormónmi môžu takmer za všetky naše subjektívne pocity, nálady a vnemy. A práve oni hrajú kľúčovú úlohu pri vzniku závislostí. Doposiaľ bolo objavených 100 rôznych chemických látok, ktoré v tele slúžia ako tzv. nositelia biochemických správ. Ovplyvňujú všetko od pocitov hladu, smädu a únavy až po pocity lásky, túžby či hlbokej depresie. Medzi najznámejšie patria noradrenalín, dopamín, serotonín, endorfín, glutamát a GABA. Všetky tieto látky sa v tele vylučujú prirodzene ako reakcia na okolie alebo na vnútorný stav.
Dopamín, serotonín a GABA sú 3 neurotransmitery, ktoré sa najčastejšie vylučujú pri užití drogy.
Prečo môže byť ich účinok taký príjemný?
Je to spojené s tým, že dopamín má za úlohu nás motivovať. Vďaka nemu sa cítime aktívni, chceme pracovať, tešíme sa na odmenu, ktorú za prácu dostaneme. Sme sebavedomí, sústredení a dokážeme udržať vysoké tempo.
Keď konečne príde vytúžená odmena, na rad prichádza serotonín. Tento neurotransmiter prináša pocity šťastia a celkovej pohody.
GABA je anglická skratka pre kyselinu gama-aminomaslovú. GABA je spájaná so stavom vnútornej pohody a relaxácie. Pokiaľ táto chemická látka v organizme pracuje správne, zabraňuje vzniku zbytočných úzkostí, strachov, fóbií. Pomáha nám odreagovať sa, vypnúť, uvoľniť sa. Spája sa aj so svalovým napätím.
Čo sa deje v tele po užití drogy?
Pri nedostatku či naopak prebytku neurotransmiterov vznikajú rôzne psychické ochorenia. Pokiaľ si človek zvykne na zvýšenú dávku určitých biochemických nositeľov, nedokáže už bez nich fungovať. Užívanie návykových látok stimuluje neurotransmitery v tele. Vedie k ich celkovej disbalancii. V organizme sú po užití drogy tieto látky vylučované umelo, a preto ich telo už v reálnych situáciách nie je schopné produkovať. To je dôvod, prečo sa ľudia závislí od omamných látok javia často apaticky, depresívne, nemajú záujem o okolie a nakopnúť ich dokáže iba ďalšia dávka.
Ako drogy pôsobia?
Dopamín sa najčastejšie spája s drogami ako kokaín, heroín, metamfetamín a alkohol. Pri užívaní alkoholu dochádza tiež k vylučovaniu tvz. hormónu šťastia, serotonínu, ktorý telo produkuje aj pri fajčení marihuany, užívaní psychadelík a opiátov. Dopamín a serotonín sú na seba navzájom silne naviazané. Väčšina látok, ktoré pôsobí na jeden z neurotransmiterov, rovnako pôsobí aj na druhý. Pri nedostatku serotonínu automaticky vzniká aj nedostatok dopamínu a naopak.
GABA je špecifická skupina. Ľudia závislí od barbiturátov najčastejšie pociťujú problémy spojené s touto aminokyselinou. Medzi barbituráty patria lieky na úzkostné poruchy a tabletky na spanie, lieky na tlmenie bolesti. Inhibítormi GABA sú taktiež liečivá na báze benzodiazepínu ako diazepan, válium, xanax či lorazepam. Hoci zväčša nejde o ilegálne látky, dajú sa zohnať iba na lekársky predpis, lekár ich môže pacientom odporučiť pokiaľ trpia úzkosťou, nespavosťou, chronickými bolesťami alebo nejakým typom záchvatového ochorenia (epilepsia).
Čo sa deje v tele človeka, ktorý prestane užívať návykovú látku?
V prvom rade je jeho telo zvyknuté na oveľa väčšie dávky určitého neurotransmiteru než bežný človek. Ak svojmu organizmu toto množstvo odoprie, utrpí vážny šok. Prídu prvé známky depresie, úzkosti, vo vážnych prípadoch sa dostavia halucinácie, spôsobené rozhádzanými hladinami dopamínu a seretonínu.
Najväčším problémom potom nastáva fakt, že telo závislého jedinca nie je schopné produkovať takéto chemické látky samo. Zdravý človek sa dokáže tešiť napríklad z toho, že ho šéf v práci pochválil, že sa mu podarilo dokončiť náročný projekt, alebo že dosiahol dlho vytýčený cieľ. Organizmus závislých tieto chemické látky nedokáže produkovať prirodzenou cestou. Potrebuje ďalšiu dávku, aby opäť mohlo cítiť radosť a šťastie.
Každý človek má prirodzene inú schopnosť vylučovať určité neurotransmitery. Je to dané geneticky a dá sa iba ťažko vedome ovplyvniť. V bežnom živote sa neustále dostávame do situácií, v ktorých náš organizmus tieto chemické látky produkuje. Ak vieš, že máš napr. nedostatok serotonínu, nemusíš to hneď riešiť umelou cestou. Niekedy stačí iba vyhľadať činnosti, pri ktorých sa z tela uvoľňuje hormón šťastia samovoľne. Patrí sem napríklad cvičenie, sex, pomáha aj správna strava, dostatok slnka a vitamínu B6 či D. Pre bývalých narkomanov a alkoholikov je to však oveľa ťažšie. Trvá im dlho, kým opäť nakopnú svoje telo k vylučovaniu dôležitých látok.
Za psychickými poruchami často stojí práve nedostatočné a nepravidelné vylučovania neurotransmiterov
V tele je ich buď priveľa alebo primálo, alebo sa vylučujú v nesprávnom čase, v najhoršom všetky naraz. Preto sú jedinci, ktorí užívajú drogy náchylnejší na vznik rôznych duševných porúch. Takže ak ti niekto povie, že z trávy dostaneš schizofréniu, nie je to tak úplný blud. Samozrejme, veľkú rolu hrá DNA.
Dá sa vôbec zvíťaziť nad závislosťou?
Áno, dá! Pokiaľ ide o vážnu formu, väčšinou sú na navrátenie chemickej rovnováhy v tele použité lieky ako antidepresíva a antipsychotiká. V miernejších prípadoch sa odporúča "iba" terapia, cvičenie a celkovo zdravý životný štýl.
Závislosť by si určite nemal považovať za prejav slabosti alebo zbabelosti. Niektorí ľudia majú prirodzene zníženú schopnosť vylučovať serotonín a dopamín a potrebujú si tieto látky dopĺňať viac než zdraví jedinci. Najlepšou voľbou sú samozrejme zdravá strava a cvičenie, no nie každý žije v dostatočne podnetnom a aktívnom prostredí.
Je tiež vedecky dokázané, že deti, ktoré boli od útleho veku liečené na psychické poruchy ako napríklad AHDH, majú väčší sklon k závislostiam. Spôsobuje to fakt, že ich telo si už od skorého veku navyklo na umelé inhibítory neurotransmiterov (v prípade ADHD umelé inhibítory dopamínu) a v dospelosti majú väčší problém s ich prirodzeným vylučovaním.
Deti narodené alkoholikom a drogovo závislým sa často rodia s vrodenými vadami. Jednou z nich je napríklad aj fetálny alkoholový syndróm.
Spoločnosť a ľudia, s ktorými sa stretávame, na nás vyvíjajú obrovský tlak a ovplyvňujú naše správanie viac, než sme ochotní si pripustiť. Závislosti nevznikajú iba tak z čistého neba, sú spojené s vážnymi duševnými a biologickými procesmi, nad ktorými nie je vždy ľahké nájsť tú správnu kontrolu.
