Longyearbyen je malé mestečko na severe Nórska, kde je legálne zakázané zomrieť.
Nórske mesto má od roku 1950 nulovú úmrtnosť. Nie, po meste nepochodujú zástupy upírov ani zombie, v Longyearbyen je jednoducho ilegálne zomrieť.
Tento bizarný zákon vstúpil do platnosti v 50. rokoch minulého storočia. Dôvod je jednoduchý, oblasť sa nachádza tak severne, že pôda je neustále zamrznutá. Preto v oblasti nie je možné vykopať hrob a pochovať zosnulých. Telá mŕtvych sa v zemi nedokážu prirodzene rozložiť, preto sa miestni obyvatelia, pochopiteľne, obávali vírusov, ktoré sa z mŕtvol môžu šíriť.
Hoci to znie bláznivo, vírusy sú skutočne schopné prežiť dekády. Vedcom sa podarilo získať aktívny vírus chrípky z tela človeka, ktorý v meste zomrel ešte v roku 1918, keď ho ovládla pandémia chrípky.
Longyearbyen je ostrovné mestečko, ktoré sa považuje za jedno z najsevernejších na svete. Slnko tu nevychádza niekoľko mesiacov v roku. Nachádza sa medzi nórskou pevninou a severným pólom.
Nemocnica v meste je tak malá, že sa v nej väčšinou nerodia ani žiadne deti. Čerstvé mamičky väčšinou prevážajú do väčších zdravotníckych zariadení na pevnine. Hoci kremácia tu je reálna, ťažko chorých ľudí tiež prevážajú na nórsku pevninu, kde ich aj pochovávajú.
Jan Christian Meyer z Nórskej univerzity vedy a techniky o tomto nevšednom mieste povedal: "Ak to s vami vyzerá tak, že onedlho zomriete, obyvatelia Longyearbyenu urobia všetko preto, aby vás dostali na pevninu."
